Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-291-2012.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/291/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: L.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XX, L., zastúpená JUDr. Fedorom Jánošíkom, CSc., bytom Kríková 6, Bratislava, proti odporcovi: A.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, L., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Vanekom, so sídlom Štefunkova 9, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu z doterajšej sumy 250 eur na sumu 265,- eur mesačne od 23.08.2012, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky.
II. Zročné výživné za obdobie od 23.08.2012 do 08.03.2013 vo výške 108,60 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C 383/2010-103 zo dňa 19.04.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2012 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu - svojho otca voči jej osobe zo sumy 250 eur na sumu 320 eur za zohľadnenia uhrádzania čiastkovej výšky školného poplatku vo výške 70 eur mesačne a to odo dňa podania návrhu. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka bola v r. 2012 prijatá do 1. ročníka denného magisterského štúdia Paneurópskej vysokej školy práva v Bratislave, čo jej otec podporil iba po jej mnohých intervenciách. V obsiahlom návrhu navrhovateľka okrem iného uviedla, že jej náklady na školu sú vo výške 200 eur mesačne. Magisterské štúdium je náročnejšie a nie je možné, aby si odmenou za príležitostné práce formou brigád zarábala na základné životné potreby. V čase poslednej úpravy bral súd do úvahy príjem priateľa jej matky, avšak tvrdila, že otec žije tiež v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a predpokladala, že spoločne existujú minimálne po dobu jej štúdia a to v jej byte, pričom otec svoj vlastný byt neužíva a zároveň neprenajíma, z čoho by mohol mať zdroj finančných príjmov. Svoje náklady priamo, resp. nepriamo súvisiace s nástupom na vysokoškolské štúdium II. stupňa si navrhovateľka vyčíslila nasledovne: strava v domácom prostredí 200 eur mesačne, poplatok za stravu v škole 60 eur mesačne, bývanie 64 eur, školský poplatok vo výške 2.400 eur ročne, školské potreby
a obstaranie kníh súvisiacich so štúdiom 8 eur mesačne, mobilný telefón 16 eur mesačne, športové aktivity 12 eur mesačne, oblečenie cca 33 eur mesačne, náklady na dovolenky spolu cca 21,16 eur mesačne, hygiena 25 eur mesačne, gynekologická starostlivosť 12 eur mesačne, dekoratívna kozmetika 10 eur mesačne, lekárska starostlivosť, vrátane stomatologickej cca 8 eur mesačne, výživové doplnky cca 15 eur mesačne, doprava osobným motorovým vozidlom, ktoré jej zakúpila matka z vlastných zdrojov so spoluvlastníctvom jej starého otca 10 eur mesačne. Vyčíslenie vlastných mesačných nákladov neskôr rozšírila na sumu 514,50 eur a to bez školného (200 eur mesačne), vreckového a nákladov na kúpu školských potrieb a tiež skutočných nákladov na voľný čas strávený s rodinou a spoločenské a kultúrne vyžitie (návšteva divadla - muzikály, návšteva kina). Svoje výdavky považovala za štandardne primerané a porovnateľné so skutočnými životnými nákladmi jej otca pri vzatí do pozornosti, že je žena. Odporca na jej prosbu o súčinnosť pri čiastkovej úhrade školného poplatku reagoval , že si má navrhovateľka znížiť svoju životnú úroveň na jeho, pričom však podľa nej nie je mysliteľné, aby mladá študujúca žena v jej veku mala tie isté náklady ako zdravý muž vo veku jej otca, keď poukázala na svoje náklady na antikoncepciu, dermatologickú a gynekologickú starostlivosť, starostlivosť o vlasy, oblečenie, bižutériu, knihy na štúdium, záujmovú literatúru, záľuby - starostlivosť o jej domáce zvieratá a inú rozmanitosť stravy vzhľadom na jej vývoj - vlasy, pokožka. Jej matka sa ďalej stará o maloletú sestru navrhovateľky, ktorá má problémy v škole a je potrebné sa jej v tejto súvislosti denne venovať, takže nie je možné, aby jej matka zabezpečovala jej školné v plnej miere, ako to navrhoval jej otec, ktorý sa sám o žiadne nezaopatrené dieťa nestará a nepodieľa sa na spoločnej výchove svojich detí
- navrhovateľky a jej sestry, s ktorými sa ani nestretáva a nebráva ich na dovolenky ani lyžovačky. Otec k jej štúdiu na súkromnej škole nikdy nezaujal negatívne stanovisko. Jeho nekomunikáciu a odkladanie stretnutí považuje za neštandardné správanie rodiča. Svoje životné náklady, ktoré považuje navrhovateľka za veľmi skromné, už nemá akým spôsobom znížiť. Vyjadrila ochotu podieľať sa na svojich životných nákladoch, ale rozhodne nemieni suplovať svojho otca, ktorý by mohol prípadnými príležitostnými prácami alebo prenájmom svojho bytu hradiť aspoň čiastočné náklady spojené s platbou školného a jej niektorých základných potrieb. Do školy chce chodiť, keď je jednou z mála úspešných študentiek ročníka. V priebehu konania podaním zo dňa 08.10.2012 navrhovateľka doplnila svoj návrh o ďalšie skutkové tvrdenia, v ktorých uviedla, že jej matka dňom 01.10.2012 bola nútená ukončiť svoj pracovný pomer s doterajším zamestnávateľom dohodou. Následne sa zaregistrovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a to z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu. K uvedenému dátumu nemala žiadnu ponuku pracovného miesta, resp. adekvátneho pracovného miesta s ohľadom na jej dovtedajší príjem. Súdu predložila rozvrh hodín v šk. r. 2012/2013, v ktorom má vyučovanie od pondelka do štvrtka, pričom voľno medzi hodinami vo štvrtok od 11.50 do 16.45 využíva na brigády.
Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť a navrhovateľku zaviazať k plateniu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že od rozvodu s matkou navrhovateľky uhrádza riadne a včas súdom určené výživné, ktoré mu bolo naposledy zvýšené rozsudkom zo dňa 19.04.2011 zo sumy 132,77 eur na sumu 250 eur mesačne. Výdavky navrhovateľky špecifikované v návrhu považoval vo viacerých položkách za nadhodnotené a mnohé z jej tvrdení poprel. Jeho netto mesačný príjem predstavuje cca 800 eur, s ohľadom na čo poslednú výšku výživného považoval za viac než primeranú. Uviedol, že súčasne platí výživné na maloletú dcéru H. vo výške 200 eur mesačne a 20 eur mesačne zročné výživné, ktoré bude platiť ešte do r. 2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov a partnera matky navrhovateľky, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C 383/10, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 99/2006-34 zo dňa 13.11.2006, pričom ich v tom čase maloleté dcéra V. bola na základe rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 4.000,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C 383/2010-103 zo dňa 19.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.2011 a vykonateľnosť 17.05.2011, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 4.000,- Sk (132,78 eur) na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom 07.10.2010 s tým, že dlh na zročnom výživnom od 07.10.2010 do 19.04.2011 vo výške 797,92 eur súd otcovi povolil zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur, splatných s bežným výživným počnúc mesiacom máj 2011.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C 383/2010 vyplýva, že čase poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľka navštevovala 2. ročník denného bakalárskeho štúdia Paneurópskej vysokej školy práva. S návštevou školy mala spojené výdavky vo výške 2.100 eur. Liečila sa na chronický zápal dolných močových ciest a chronický zápal horných dýchacích ciest, pri ktorých bola potrebná preventívna dlhodobá liečba polyvitaminóznymi prípravkami, probiotikami a ďalšími potravinovými doplnkami. Vo voľnom čase navštevovala fitnes centrum, plaváreň. Ortopéd jej predpísal cviky, ktoré cvičila doma.
Odporca podnikal ako SZČO v oblasti správy domov, keď pracoval pre správcovskú spoločnosť. Za r. 2010 vykázal v daňovom priznaní príjmy vo výške 15.974,91 eur, výdavky vo výške 6.358,25 eur a základ dane 9.589,66 eur. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H., na výživu ktorej na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 214/2010-154 zo dňa 18.04.2011 bol povinný prispievať sumou 200 eur mesačne. Vlastnil 1-izbový byt, 20 ročné nepojazdné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo a na podnikanie využíval 10 ročné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz. Jeho mesačné náklady predstavovali cca 180 eur, vrátane nákladov na bývanie.
Matka navrhovateľky dosahovala netto mesačný príjem za obdobie september 2009 až december vo výške 1.155,67 eur, za r. 2010 vo výške 1.143,25 eur a za január 2011 vo výške 1.096 eur. Vlastnila tri byty, z ktorých dva prenajímala. Z prenájmu však nemala zisk, nakoľko nájomné pokrylo iba náklady, ktoré mala s týmito bytmi. Z tohto dôvodu podávala za r. 2009 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, kde vykázala základ dane vo výške 14.801,22 eur. Náklady spojené s bývaním predstavovali 210 eur na mesačné zálohy za služby spojené s bývaním, 43,91 eur na bývanie a 5 eur za plyn, 4,64 eur RTVS. Matka žila s druhom A.. D. V..
V školskom roku 2012/2013 navrhovateľka začala navštevovať 1. ročník magisterského štúdia. Školné sa jej zvýšilo na sumu 2.400 eur ročne, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že často navštevuje stomatológa a ortopéd jej odporučil cvičenia a tiež lieky, keďže má zmäkčenú chrupavku a kyfózu. Snaží sa brigádovať, pričom však z príjmov z brigád v nepravidelných výškach od 100-140 eur podľa mesiaca sa snaží splácať pôžičku blízkemu priateľovi svojej matky, ktorú použila jednak na školné a jednak na celkové prilepšenie. Čo sa týka rozvrhu, piatok má voľný, v pondelok a stredu má cvičenia a v utorok a štvrtok prednášky, pričom vo štvrtok doobeda má ešte jedno cvičenie. Pokiaľ brigáduje do práce ide priamo zo školy, čo je náročné na transport a za týmto účelom využíva aj auto Fiat Punto r.v. 2001, ktoré je vo vlastníctve starého otca. Auto bolo kúpené v novembri v 2. ročníku, teda v čase predchádzajúceho konania o zvýšenie výživného odporcu. Viem, že otec má dlhšie priateľku a predpokladá, že spolu žijú. Pozná sa s jej synom, s ktorým si občas píšu a to aj o otcovi. Píše jej napríklad aj to, že si šiel zapáliť na balkón. Či tam však otec prespáva, resp. či tam má zložené veci uviesť nevedela. Na dovolenkách s priateľkov bol otec dávnejšie.
Odporca naďalej podniká ako SZČO v oblasti správy nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. V daňovom priznaní za r. 2011 priznal príjmy vo výške 20.561,02 eur, výdavky vo výške 9.304,49 eur a základ dane 11.2056,53 eur a za rok 2012 príjmy vo výške 14.811,21 eur, výdavky vo výške 7.554,85 eur a základ dane vo výške 7.256,36 eur. Svoje vlastné mesačné náklady na bývanie, stravovanie, oblečenie, drogériu, zdravotnícku starostlivosť a telefón v roku 2011 vyčíslil spolu 293 eur (z čoho náklady na bývanie predstavovali 108 eur), avšak v r. 2012 už iba na sumu 94 eur (pri nákladoch na bývanie vo výške 75 eur). Vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že od poslednej úpravy sa mu znížil príjem z dôvodu úsporných opatrení v spoločnosti, pre ktorú pracuje. Keďže hrozilo, že firma bude musieť prepustiť jedného pracovníka, dohodli sa, že k tomuto nepristúpi, avšak znížia sa všetkým príjmy. Pracuje pre správcu bytov na živnosť ako technický správca a to v podstate na zákazky. Vykonanú činnosť spoločnosti fakturuje a teda nedisponujem pracovnou zmluvou. Keďže vykonáva najmä prácu v teréne a administratívnu činnosť je odkázaný aj na osobné motorové vozidla. Na podnikateľské účely používa hlavne svoje 12-ročné auto, keďže na dve firemné autá sú šiesti a teda firemné auto nemôže využívať v takom rozsahu, aby si znížil svoje mesačné prevádzkové náklady. Poprel, že by so svojou
priateľkou pani K. žil v spoločnej domácnosti. Uviedol, že majú oddelené rozpočty a po skúsenostiach z manželstva je veľmi opatrný takže ani nechce v dohľadnej dobe ich vzťah posúvať do spolužitia. Sú však často spolu a navyše spolu pracujú. Sám býva a užíva byt na H., ktorého by sa ani nemohol vzdať, keďže je dve poschodia nad bytom jeho rodičov odkázaných na jeho pomoc. Matka má 76 rokov a zdravotné problémy. Otec je vo veku 91 rokov po mozgovej porážke. Rodičom chodí pravidelne nakupovať a upratať. V jeho momentálnej nepriaznivej životnej situácii mu pomáhajú na oplátku tým, že mu jeho matka zabezpečuje stravu.
Matka navrhovateľky za obdobie mesiacov september 2011 až august 2012 dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.160,76 eur. Od 01.10.2012 bola matka navrhovateľky práceneschopná. Navrhovateľka preukázala príjem matky v novembri 2012 vo výške 544,28 eur. Vo svojej svedeckej výpovedi matka navrhovateľky uviedla, že do 30.09.2012 pracovala ako riaditeľka odboru kontroly a dávok na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia. 18.09.2012 volali jej priamemu nadriadenému, že buď zo zamestnania odíde on alebo ona. Jej priamy nadriadený A.. D. V. je súčasne jej partnerom a žijú v spoločnej domácnosti už od rozvodu jej manželstva s odporcom. Keďže druh matky je profesionálny vojak a odchod z jeho pozície by ho zastavil v profesionálnej kariére dohodli sa, že zo zamestnania odíde ona. Jeho príjem sa od poslednej úpravy mierne znížil a to na cca 1.180,- eur mesačne, keďže boli v armáde celoplošne odňaté príplatky na bývanie vo výške 80 eur. Ich rozhodnutie teda nebolo motivované finančnými dôvodmi, ale jeho 23-ročnou kariérou. Hoci jej ešte bolo ponúknuté iné miesto u pôvodného zamestnávateľa, napokon bola kompetentnými z najvyšších miest vyzvaná, aby opustila rady ozbrojených síl, čo dáva do súvisu s anonymom s fotografiami, ktorý bol doručený vedeniu ozbrojených síl. Pokiaľ by z dôvodu nepochopiteľného ukončenia pracovného pomeru aj podnikla právne kroky a využila zákonné možnosti a bola by v tomto smere úspešná, vrátilo by sa to jej partnerovi, ktorý by mohol byť prepustený zo služobného pomeru a to dokonca bez toho, že by mu to muselo byť nadriadenými zdôvodnené. Neskôr bola PN, keďže situáciu zle znášala. Napokon sa jej podarilo nájsť miesto na Správe finančnej kontroly patriace pod Ministerstvo spravodlivosti na zastupovanie kolegyne v dočasnej štátnej službe s príjmom 720 brutto čo je cca 540 eur netto.
Náklady na bývanie v domácnosti navrhovateľky sa od poslednej úpravy mierne znížili, keď od poslednej úpravy od 01.08.2011 predstavujú zálohy na platby spojené s užívaním bytu sumu 189 eur mesačne a na elektrinu predstavujú aktuálne 41 eur.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta práv a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Pri posudzovaní návrhu súd vychádzal z toho, že od poslednej rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke došlo k istej zmene pomerov na strane navrhovateľky, jej matky i odporcu a teda prichádza do úvahy zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Majetkové a osobné pomery rodičov zostali nezmenené (ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov mali vysporiadené ešte pred ostatným rozhodovaním súdu, matka naďalej vlastní 3 byty, z ktorých dva prenajíma, otec vlastní jeden byt, ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, matka navrhovateľky naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom). Hoci na strane oboch rodičov navrhovateľky došlo k zmene v príjmoch, k tejto skutočnosti súd ani u jedného z nich neprihliadal, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poklesu príjmov u každého z nich nedošlo v dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zníženie ich zárobkových schopností a možností, ale z dôvodov, ktoré súd nemohol zohľadňovať (na strane otca v dôsledku „džentlmenskej“ dohody medzi spolupracovníkmi o akceptácii zníženia príjmov každého z pracovníkov v záujme predídenia ukončenia spolupráce s jedným z nich, na strane matky v dôsledku dohody s jej partnerom v záujme zachovania možnosti jeho kariérneho rastu). Každý z povinných rodičov by sa totiž počas odkázanosti detí na ich výživu mal v prvom rade snažiť o udržanie príjmu zodpovedajúceho ich schopnostiam, dostatočného na zabezpečenie všetkých nevyhnutných odôvodnených potrieb detí, a túto skutočnosť musia rodičia zohľadňovať pri každom svojom osobnom a pracovnom rozhodnutí.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči navrhovateľke prichádza do úvahy výlučne za zohľadnenia vzrastu životných nákladov od poslednej úpravy, od ktorej však uplynula ku dňu podania návrhu iba doba 16 mesiacov a súčasne vzhľadom na istý nárast zvýšenie potrieb navrhovateľky v súvislosti s návštevou školy, keď školné v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy vzrástlo celkovo o 300 eur ročne. Je potrebné zdôrazniť, že výšku školného súd zohľadňoval už pri poslednej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu.
Súd mal za to, že na strane navrhovateľky okrem prirodzeného rastu životných nákladov, za posudzované obdobie marginálneho, nedošlo k zásadnému vzrastu výdavkov spojených či už s jej zdravotným stavom, stravovaním, ošatením, záujmovými športovými aktivitami a kultúrnym a spoločenským vyžitím. Už v ostatnom rozhodnutí súd prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľka vo voľnom čase navštevovala fitnes centrum a plaváreň a liečila sa na chronický zápal dolných močových ciest a chronický zápal horných dýchacích ciest, pri ktorých bola potrebná preventívna dlhodobá liečba polyvitaminóznymi prípravkami, probiotikami a ďalšími potravinovými doplnkami. Tieto zdravotné problémy už v tomto konaní navrhovateľka výslovne neakcentovala, ale naznačila obdobné perspektívne výdavky spojené s problémami s chrbticou.
Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov náklady za služby spojené s užívaním bytu, ktorý užíva i navrhovateľka spolu s mladšou maloletou sestrou, matkou a jej druhom, predstavujú spolu sumu 271,87 eur (nájomné 189,00 eur, RTVS a plyn 9,64 eur, elektrika 41,53 eur, UPC 31,70 eur). Pomerná čiastka vo výške 1/4 - iny z celkových nákladov na bývanie pripadajúca na navrhovateľku tak predstavuje sumu cca 68 eur. Pri ostatných nákladoch súd nevychádzal z ich vyčíslenia navrhovateľkou, ale z objektívne odôvodnených potrieb, zodpovedajúcich jej veku a sociálnemu postaveniu študentky vysokej školy. Po zohľadnení takýchto odôvodnených výdavkov spojených s jej výživou (strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, kultúrne vyžitie, šport a dopravu MHD, keďže náklady na pohonné hmoty súd považoval za neodôvodnený výdavok), vrátane nadštandardných nákladov v súvislosti so štúdiom, ktoré však odporca akceptoval, súd dospel k záveru, že požiadavka navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany odporcu oproti predchádzajúcej úprave je odôvodnená čiastočne. Vzrastu nákladov na odôvodnené potreby navrhovateľky od poslednej úpravy, za zohľadnenia jej práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov zodpovedá zvýšenie výživného zo strany odporcu o 15 eur, keď výška školného vo výške 2.100 eur už bola zohľadňovaná pri ostatnom zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca a teda v danom prípade súd mohol zohľadňovať len zvýšenie školného o 25 eur mesačne, na ktorom zvýšení však musia v pomere zodpovedajúcom rozsahu vlastnej vyživovacej povinnosti voči oprávnenej navrhovateľke, participovať obaja rodičia. Súd prihliadal i na to, že časť z výdavkov navrhovateľky vo výške 22,45 eur, resp. od januára 2013 vo výške 23,10 eur, je pokrytá rodinnými prídavkami. Prihliadal tiež k ďalšej vyživovacej povinnosti oboch rodičov a k vyživovacej povinnosti matky, ktorej majetkové pomery sú priaznivejšie než majetkové pomery otca a taktiež pri realizácii jej plného pracovného potenciálu dosahovala vyšší príjem než odporca, takže je schopná podieľať sa na výžive navrhovateľky aj finančne vo vyššom rozsahu než otec. U matky vzhľadom na vek navrhovateľky súd nemohol zohľadňovať prípadnú kompenzáciu časti vyživovacej povinnosti jej osobnou starostlivosťou. Navyše navrhovateľka, ktorá nemá vyučovanie počas jedného pracovného dňa v týždni, je schopná popri štúdiu vyvíjať i vlastnú ekonomickú aktivitu brigádnickou činnosťou, príjmami z ktorej si môže uspokojovať jej prezentované zvýšené nároky nad rozsah jej nevyhnutných odôvodnených potrieb, ktoré však značne presahujú životnú úroveň odporcu.
Čo sa týka námietok navrhovateľky, že odporca môže prenajímať byt vo svojom vlastníctve, keď podľa nej býva u svojej priateľky, v predmetnom konaní, ktoré je konaním návrhovým, nebolo preukázané, že by odporca skutočne žil v spoločnej domácnosti s pani K.. Tvrdenia navrhovateľky v tomto smere zostali v rovine nepodložených domnienok, keď na ich preukázanie neoznačila žiaden relevantný dôkaz. Keďže odporca takúto skutočnosť výslovne poprel, súd vychádzal zo skutočnosti, že byt vo svojom vlastníctve potrebuje pre seba. Čo sa týka dôkazov navrhnutých žalujúcou stranou, tieto súd nevykonal, keď odporca vzhľadom na charakter spolupráce so správcovskou spoločnosťou pracovnou zmluvou nedisponuje. Výpisy z osobných účtov odporcu, vrátane podnikateľských, návrh na predloženie ktorých bol súdom zamietnutý už v ostatnom konaní, súd ani v tomto konaní nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Výpis z účtu podnikateľa sám o sebe nevyjadruje príjmy podnikateľa, ktoré naopak sú v dostatočnej miere vyjadrené v daňových priznaniach, ktoré mal súd k dispozícii za predchádzajúce tri roky (za r. 2010 v spise Okresného súdu Bratislava IV 16C 383/2010). Keďže navrhovateľka netvrdila, že by mal odporca príjmy z inej než z podnikateľskej činnosti, súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci ani oboznámenie sa s výpisom z bežného súkromného účtu navrhovateľa. Súd navyše z už vyššie uvedených dôvodov vychádzal napriek prezentovanému nižšiemu príjmu odporcu z jeho nezmenených zárobkových schopností a možností v porovnaní z predchádzajúcou úpravou.
Súd opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu na platenie zvýšeného výživného v sume 265,- eur mesačne a to od 23.08.2012, t.j. odo dňa podania návrhu, pričom vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Keďže súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že odporca si od podania návrhu vyživovaciu povinnosť plnil v sume 250,- eur mesačne, od 23.08.2012, t.j. odo dňa podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. 08.03.2012 sa stalo zročným nezaplatené výživné v sume 108,60 eur (rozdiel 15,- eur mesačne x 7 mesiacov za obdobie september 2012 až marec 2013 + alikvótna čiastka za časť mesiaca august 2012). V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. veta prvá za bodkočiarkou súd určil odporcovi lehotu na zaplatenie zameškaného zročného výživného do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Konanie o určenie výživného medzi rodičmi a deťmi je od platenia súdnych poplatkov oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.