Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-16-2013.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, vo veci starostlivosti o mal. B. Y., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov I. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXX S. I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXX, v konaní začatom na návrh matky, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Návrh matky na zverenie mal. B. Y., L.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a na určenie výživného zo strany otca na mal. dieťa zamieta v celom rozsahu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa v návrhu zo dňa 26.02.2013 žiadala zveriť maloletú B. Y., L.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným na mal. dieťa. Návrh odôvodnila tým, že otec mal. dieťaťa o mal. B. neprejavil žiadny záujem, mal. B. žije len s ňou, s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a o dcéru sa ona stará a vychováva ju sama.
Kolízny opatrovník vo svojej správe z prešetrenia rodinných a majetkových pomerov u rodičov mal. B. zo dňa 25.03.2013 uviedol, že v čase prešetrovania matka mal. dieťaťa uviedla, že otec mal. dieťaťa s nimi toho času žije v spoločnej domácnosti, je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Matka maloletej je toho času tehotná, čaká s ním ďalšie dieťa. Matka ďalej uviedla, že s otcom mal. dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti od januára 2013 krátky čas. Toho času sú opäť spolu a spoločne zabezpečujú starostlivosť o mal. Lauru. Ďalej uviedla, že na podanom návrhu na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti trvá. Zo strany kolízneho opatrovníka jej bolo vysvetlené, že pokiaľ žijú s otcom maloletej v spoločnej domácnosti a spolu sa podieľajú na výchove mal. Laury, nie je dôvod upravovať práva a povinnosti k maloletej. Preto kolízny opatrovník považuje návrh matky za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť. Na pojednávaní dňa 04.04.2013 zotrvával kolízny opatrovník na svojom stanovisku a doplnil, že návrh matky mal. dieťaťa považuje za účelový z dôvodu získania prípadných ďalších sociálnych dávok, aby rodičia mal. dieťaťa neboli za účelom ich priznania posudzovaní spoločne.
Na pojednávaní dňa 04.04.2013 matka mal. dieťaťa uviedla, že je pravdou, že čaká dieťa s otcom mal. B., je v štvrtom mesiaci tehotenstva, žili krátko spolu intímne, ale v súčasnosti už nie. K správe kolízneho opatrovníka ohľadne toho, že sú s otcom mal. dieťaťa opäť spolu a spolu zabezpečujú starostlivosť o mal. B. uviedla, že ona len býva v dome otca mal. dieťaťa v Ratkovej, ale on žije s rodičmi, ona s ním spoločne nebýva. Účelovosť návrhu poprela, uviedla, že ak by sledovala dôvod uvedený kolíznym opatrovníkom, návrh by podala už dávno a nie teraz. Ďalej uviedla výdavky na starostlivosť o mal. dieťaťa a na chod domácnosti.
Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 04.04.2013 uviedol, že s návrhom matky súhlasí, pretože s matkou mal. dieťaťa býva len dočasne. On totiž do domácnosti, v ktorej býva matka s mal. dieťaťom len dochádza, inak býva u svojich rodičov v O. Č.. XXX. Okolo 20.04.2013 by mal odísť do Čiech za prácou. Súhlasí s tým, čo povedala matka mal. dieťaťa. Taktiež v návrhu matky nevidí účelovosť. Ohľadne jeho výdavkov uviedol, že tieto v plnom rozsahu platia rodičia. Na záver uviedol, že o dieťa sa stará, dobrovoľne prispieva na jeho výživu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä návrhom matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o prešetrení pomerov v rodine rodičov maloletého dieťaťa zo dňa 25.03.2013, správami príslušných štátnych orgánov o prešetrení osobných, zárobkových, majetkových a rodinných pomerov rodičov maloletého dieťaťa a maloletého dieťaťa a výsluchmi a vyjadreniami matky mal. dieťaťa, otca mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka.
Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že maloletá B. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov I. Q., L.. XX.XX.XXXX a I. Y., L.. XX.XX.XXXX. Mal. dieťa býva u svojej matky v dome otca mal. dieťaťa. Mal. B. nenavštevuje materskú školu, pretože býva často chorá. Máva často opakujúce sa angíny a mala by sa podrobiť operácii nosných mandlí. Matka mal. dieťaťa je znovu tehotná, v štvrtom mesiaci tehotenstva, dieťa čaká s otcom mal. B.. Otec mal. detí s nimi žije, o dieťa sa stará, prispieva dobrovoľne na jeho výživu, občas býva u svojich rodičov, ale za matkou mal. B. a mal. dieťaťom dochádza. Súd nemal za preukázané, že otec s matkou mal. dieťaťa a mal. dieťaťom nežije, pretože sám na pojednávaní uviedol, že sa o dieťa stará a prispieva dobrovoľne na jeho výživu a na pojednávaní pri jeho výsluchu budil dojem dohody s matkou mal. dieťaťa ohľadne jej tvrdení, nakoľko so všetkým, čo na pojednávaní uviedla, súhlasil. Ohľadne vyjadrení matky súd videl rozpor v tom, že v návrhu uviedla, že otec mal. dieťaťa o dcéru neprejavil žiadny záujem, na pojednávaní však nepoprela vyjadrenia otca, že sa o dieťa stará a prispieva na jeho výživu a že za nimi chodí. Ďalej kolíznemu opatrovníkovi pri prešetrovaní rodinných pomerov dňa 25.03.2013 uviedla, že s otcom mal. dieťaťa spolu žijú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o mal. B., otec odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2013 len na krátky čas, na pojednávaní však už tvrdila, že spolu nežijú, ona s mal. dcérou len bývajú v jeho dome. Výpoveď matky na pojednávaní súd vyhodnotil ako rozporuplnú a nevierohodnú aj z toho dôvodu, že v súčasnosti s otcom. mal. dieťa čaká ďalšie dieťa, je v štvrtom mesiaci tehotenstva.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k nasledovným právnym záverom:
Pri rozhodovaní o zverení mal. B. do osobnej starostlivosti a určení výživného pre mal. B. súd prihliadol na to, že rodičia mal. dieťaťa spolu žijú, a teda nie je daný zákonný dôvod v zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine na zverenie mal. dieťaťa len do starostlivosti jedného z rodičov. Výpoveď matky o tom, že to tak nie je, súd vyhodnotil ako nevierohodnú z vyššie uvedených dôvodov. Ani argument otca mal. dieťaťa, že v apríli možno odíde do zahraničia za prácou neznamená, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. dieťa. V súčasnosti je bežným javom, že jeden z rodičov pracuje v zahraničí, aby uživil rodinu, javí o rodinu záujem, podieľa sa na uspokojovaní jej potrieb aj zárobkom zo zahraničia a len sama skutočnosť, že s matkou mal. dieťaťa a mal. dieťaťom nebýva po určitú dobu spolu, nie je dôvodom na zverovanie mal. dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Zákon o rodine pod pojmom rodičia spolu nežijú myslí situáciu, keď rodičia spolu dlhodobo nebývajú ani inak nežijú, nejavia o seba záujem a neuhrádzajú náklady na spoločnú domácnosť a nezabezpečujú a nepodieľajú sa spoločne na výchove mal. dieťaťa bez toho, že by sa javila ako pravdepodobná možnosť zmeny tohto stavu v krátkom časovom horizonte. Typickou situáciou je, keď jeden z rodičov dlhodobo opustí spoločnú domácnosť a s matkou mal. dieťaťa prichádza do kontaktu len z dôvodu záujmu o dieťa napr. jeho vyzdvihnutia z dôvodu styku s mal. dieťaťom alebo platenia výživného. Len samotná skutočnosť, že otec mal. dieťaťa permanentne nebýval s matkou mal. dieťaťa neznamená, že spolu nežili, pretože aj v tom krátkom období prejavoval o ňu a mal. dieťa záujem, chodil za nimi, prispieval na výživu mal. B., ako sám uviedol. Navyše matka mal. dieťaťa pri prešetrovaní rodinných pomerov dňa 25.03.2013 sama uviedla, že s nimi opäť otec mal. dieťaťa aj býva. Aj pri určovaní výživného je v zmysle § 65 zákona o rodine rozhodujúcim zákonným kritériom buď to, že rodičia spolu nežijú, alebo jeden z rodičov odmieta dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čo, ako vyplýva zo skutočností uvedených a preukázaných vyššie, nie je tento prípad. V tomto prípade teda neprichádzala do úvahy ani rodičovská dohoda ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, lebo na ňu nebol zákonný podklad. Preto súd nevyzýval rodičov mal. dieťaťa na uzatvorenie tejto dohody a návrh matky na zverenie mal. B. do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca na mal. dieťa v celom rozsahu zamietol, teda výkon rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu neupravil.
Podľa § 81 ods. 1 O. s. p. v platnom znení aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie uvedeného ustanovenia tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie starostlivosti o maloletých môže začať súd aj bez návrhu.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa výslovne vzdali práva odvolania, toto právo nemajú.