Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36C-254-2010.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/254/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: J.. H. M., Q. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, U., v 2. rade: H. U., J. XXX, D., A. N., v 3. rade: X. U., G. č. XX, Y., A. N., obaja zastúpení splnomocnencom J.. H. M., bytom H. XXXX/XX, U., proti odporkyni: H. A., narodená XX.X.XXXX, bytom W. W. X, W., zastúpená splnomocnencom H. X., E. X, U., o zaplatenie 113,40 eur, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 34,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne 20,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v 1. rade a pôvodná navrhovateľka v 2. rade U. U. sa návrhom doručeným súdu dňa 14.4.2010 domáhali uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 70,89 eur a navrhovateľke v 2. rade sumu 42,51 eur titulom bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že odporkyňa nehnuteľnosť, časť parcely č. 8398 vo výmere 285 m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území W. zapísanú na LV č. XXXX, ktorá je v ich spoluvlastníctve, užíva bez akejkoľvek nájomnej zmluvy a bez právneho titulu. Navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 5/8 a navrhovateľka v 2. rade v podiele 3/8. Odporkyňa bola vyzvaná na vypratanie predmetnej časti pozemku, ktorý však užívala aj napriek tomu naďalej. Žalovaná suma predstavuje vyčíslené bezdôvodné obohatenie za uplynulé 3 roky pred podaním návrhu na súd.
V priebehu konania navrhovateľ v 1. rade súdu oznámil úmrtie navrhovateľky v 2. rade U. U. rod. M. dňa 25.12.2011 o čom predložil súdu úmrtný list (č.l. 214 spisu) a ďalej oznámil, že jej jedinými právnymi nástupcami, dedičmi sú jej dve deti H. U. a X. U., s ktorými súd ďalej na základe univerzálnej sukcesie v konaní konal ako s navrhovateľmi v 2. a 3. rade.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, odporkyne, splnomocneného zástupcu odporkyne, znalca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s listom vlastníctva, geometrickým plánom, znaleckým posudkom a jeho dodatkami ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav :
Navrhovateľ v 1. rade a zároveň aj splnomocnený zástupca navrhovateľov v 2. a 3. rade v konaní uviedol, že odporkyňa užíva časť nehnuteľnosti, ktorej sú navrhovatelia spoluvlastníci už od roku 2006. Odporkyňa užíva výmeru vo výške 285 m2, ktorá je súčasťou parcely XXXX/X. Ide o parcelu označenú na geometrickom pláne ktorú predložil súdu označenú ako parcela č. XXXX/XX, XX. Priznal, že takto označené parcely nie sú zapísané na liste vlastníctve, avšak je nespochybniteľné, že sú súčasťou parcely č. XXXX/X, ktorej sú navrhovatelia preukázateľne spoluvlastníkmi. Na parcele mala odporkyňa postavenú záhradnú chatku, ktorú však na základe rozhodnutia o nariadení odstránenia čiernej stavby bola nútená odstrániť. Pri určovaní ceny odplaty, ktorá navrhovateľom prislúcha za bezdôvodné obohatenie, vychádzali podľa jeho názoru z trhovej ceny, za ktorú pokladali sumu vo výške 0,13 eur za m2 ročne. Závery znaleckého dokazovania navrhovateľ v 1. rade nenamietol a stotožnil sa so znalcom určenou všeobecnou výškou mesačnej odplaty za užívanie nehnuteľnosti odporkyne. V priebehu konania navrhovateľ v 1. rade rozšíril petit návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil odporkyni aj povinnosť vypratať parcelu č. XXXX/XX, XX, ktorú užíva neoprávnene.
Odporkyňa v konaní uviedla, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť. Potom, čo je bol daný k nahliadnutiu geometrický plán predložený v konaní navrhovateľmi opoznala a potvrdila, že v rozhodnom období, za ktoré žiadajú navrhovatelia vydať bezdôvodné obohatenie, užívala časť parcely XXXX/X a to konkrétne pozemok označený na geometrickom pláne ako parcela č. XXXX/XX a XXXX/XX, na ktorom sa v minulosti nachádzala záhradná chatka. Záhradná chatka, búdka slúžila iba na uskladnenie záhradného náradia, objekt nebol určený na bývanie. Mala rozmery asi 2 x 2 m. Nespochybnila výmeru takto určenej a označenej parcely XXXX/XX, XX, 285 m2. Potvrdila však, že časť pôvodnej záhradkárskej osady, parcely, ktorá je v spoluvlastníctve navrhovateľov asi vo výmere 3 áre po dobu 12 rokov užíva. Pôvodnému vlastníkovi pánovi Hacajovi zaplatila 15.000 Sk. Dal jej k tomu nejaké papiera ale u notára ani na matrike neboli. Považuje sa za nájomcu predmetnej časti parcely. Rovnako ako ďalší užívatelia parcely, ktorý túto užívajú ako záhradky. Nepoprela, že spoluvlastníkmi pozemku sú navrhovatelia. V minulosti platila členské záhradkárskemu zväzu ktorý združoval záhradkárov obhospodarujúcich predmetnú parcela a mala za to, že takéto členské bolo postačujúce. Bolo to asi 200 Sk ročne. Čo sa týka označenia parcely, ktorú užívala v rozhodnom období, k tomu sa bližšie vyjadriť nevedela. Keď ju kúpila hranice parcely boli označené kolíkmi, ale kto ich tam osadil, to už nevie. Nezaujímali sa o to ani ďalší záhradkári. Ďalej v konaní uviedla, že v súčasnosti už pozemok neužíva, pozemok je spustnutý, nehospodári na ňom. Parcela XXXX/XX, ktorú užívala, nie je osobitne, samostatne ohraničená napr. plotom alebo pletivom. Tak ako uviedla vyššie jednotlivé parcely sú oddelené v teréne iba v rohoch kovovými kolíkmi. Oplotená je iba celá parcela XXXX/X, na ktorej sa nachádza bránka slúžiaca ako vstup na jednotlivé parcely, záhradky.
Splnomocnený zástupca odporkyne H. X. v konaní namietol, že navrhovatelia sa nesprávne domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 3 rokov, pričom podľa zákona je možné sa domáhať bezdôvodného obohatenia iba v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote a preto vo zvyšku vznáša námietku premlčania pohľadávky navrhovateľov. Ďalej uviedol, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi parcely označenej číslom XXXX/XX a parcely č. XXXX/XX, tieto parcely takto označené nie sú zapísané na liste vlastníctva, sú iba takto označené na geometrickom pláne, ktorý rozdelil parcelu č. XXXX/ X na menšie parcely jednotlivých záhradkárov. Navrhovatelia sú vlastníkmi parcely 8398/1, ktorej súčasťou by mali byť podľa navrhovateľov aj parcely č. XXXX/XX, XX. Závery znaleckého dokazovania splnomocnený zástupca odporkyne nenamietol a stotožnil sa so znalcom určenou všeobecnou výškou mesačnej odplaty za užívanie nehnuteľnosti odporkyne. K rozšíreniu petitu o uloženie povinnosti odporkyni vypratať predmetnú parcelu uviedol, že návrh taktiež v tejto časti zamietnuť, nakoľko aj keď sa odporkyňa priznala, že v dobe rozhodnej, za ktorú požadujú navrhovatelia odplatu, parcelu užívala tak v súčasnosti ju už neužíva, vypratala ju, nemá tam žiadne veci ktoré by boli v jej vlastníctve a preto už nie je možné aby jej súd uložil vypratať niečo čo fyzicky už žiadnym spôsobom neužíva a na pozemku nemá ani čo vnesené žiadne veci ktoré by bola povinná vypratať.
Znalec Doc. Ing. Štefan Hronský PhD. v konaní zotrval na záveroch znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku č. 12012 (č.l. 170 spisu) a jeho dodatku č. 1 (č.l. 208 spisu) a dodatku č. 2 (č.l. 237 spisu) vypracovaného znalcom Doc. Ing. Štefanom Hronským PhD. súd zistil, že znalec odporučil určiť výšku odplaty za užívanie parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX spolu vo výmere 285 m2 v období od 14.4.2007 do 14.4.2010 vo výške 0,0974 eur za m2 ročne.
Z geometrického plánu vyhotoveného dňa 14.7.2003 (č.l. 65 - 77 spisu) súd zistil, že parcela č. XXXX je rozdelená na čiastkové parcely, pričom v predmetnom geometrickom pláne sa nachádza aj parcela označená č. XXXX/XX, súčasťou ktorej je aj parcela č. XXXX/XX nad ktorou sa nachádza postavená záhradkárska chatka.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX správy katastra W., Katastrálny úrad W. (č.l.63), súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade je zapísaná ako spoluvlastník v podiele 5/8 a pôvodná navrhovateľka v 2. rade U. U. je zapísaná ako spoluvlastník v podiele X/X parcely č. XXXX/X vo výmere 40 958 m2, ovocný sad.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v odseku 1) a objektívnu (v odseku 2). Začiatok ich plynutia je tiež stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúcim dňom deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre určenie začiatku subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci teda okamžik, keď sa účastník skutočne dozvedel skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že navrhovateľ v 1. rade a pôvodná navrhovateľka v 2. rade sú vedení na LV č. XXXX, Správy katastra W., katastrálny úrad v W. ako spoluvlastníci parc. č. XXXX/X vo výmere 40 958 m2, označenej ako ovocný sad a to navrhovateľ v 1. rade v podiele 5/8-ín a pôvodná navrhovateľka v podiele 3/8-iny. Navrhovatelia sa v konaní domáhali od odporkyne zaplatenia odplaty za užívanie časti predmetnej parcely za obdobie troch rokov od 14.4.2007 do 14.4.2010 (dňa podania návrhu). Odporkyňa v konaní sama priznala a potvrdila, že v dobe rozhodnej časť parcely identifikovanú na geometrickom pláne ako parc. č. XXXX/ XX,XX vo výmere 285 m2 užívala bez toho, aby zo spoluvlastníkmi mala uzavretú akúkoľvek zmluvu ju k užívaniu oprávňujúcu. Medzi účastníkmi zostala sporným výška odplaty, ktorú by mala odporkyňa navrhovateľom za užívanie zaplatiť. Odporkyňa taktiež vniesla námietku premlčania nároku s tým, že tento sa v danej veci premlčuje nie v lehote troch rokov ako tvrdia navrhovatelia, ale v lehote dvoch rokov. Z dôvodu nevyhnutnosti odporného posúdenia výšky odplaty za užívanie nehnuteľnosti súd do konania pribral znalca, ktorý po vykonanom znaleckom dokazovaní odporučil určiť výšku odplaty za užívanie parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX spolu vo výmere 285 m2 v období od 14.4.2007 do 14.4.2010 vo výške 0,0974 eur za m2 ročne. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od odporúčania znalca o výške odplaty, a preto uzavrel, že výška odplaty 0,0974 eur za m2 ročne zodpovedá zákonným kritériám určujúcim jej výšku, je primeraná okolnostiam a vychádzal z nej pri rozhodovaní. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období odporkyňa užívala bez právneho titulu, dôvodu časť parcely č. XXXX/X vo výmere 285 m2. Odporkyni tak vznikla v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť navrhovateľom prijaté plnenie za obdobie dvoch rokov pred podaní návrhu na súd, titulom bezdôvodného obohatenia, majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Odporkyňa v predmetnom období prijímala plnenie navrhovateľov v podobe užívania nehnuteľnosti, v tomto prípade užívania časti parcely č. XXXX/X, a preto je povinná vrátiť peňažnú náhradu získaného prospechu vo výške rovnajúcej sa odplate, znalcom určenej vo výške 0,0974 eur za m2 ročne, čo za obdobie dvoch rokov a parcele vo výmere 285 m2 predstavuje sumu spolu 55,518 eur. Za obdobie viac ako dva roky pred podaním návrhu je nárok navrhovateľov premlčaný a po vznesení námietky premlčania zo strany odporkyne súd musel na námietku prihliadnuť a vo zvyšku presahujúcom dva roky pokladať nárok za nedôvodný. Navrhovateľovi v 1. rade ako spoluvlastníkovi s podielom 5/8-ín patrí suma 34,70 eur a navrhovateľom v 2. a 3. rade ako právnym nástupcom pôvodnej navrhovateľky v 2. U. U., spoluvlastníčky s podielom 3/8-ín, patrí spolu suma 20,82 eur. V priebehu konania navrhovatelia rozšírili svoj návrh o uloženie povinnosti odporkyni, predmetný pozemok vypratať. Povinnosť vypratať nehnuteľnosť je možné logicky uložiť odporkyni len v prípade ak by odporkyňa nehnuteľnosť aj v súčasnosti (v dobe rozhodovania) naďalej užívala. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v konaní zásadne poprela, žeby parcelu, ktorú v minulosti užívala, užívala aj v súčasnosti, bolo na navrhovateľoch, aby súdu preukázali, že odporkyňa parcelu stále užíva. Navrhovatelia, ale v konaní nepredložili ani jeden dôkaz bezpochyby preukazujúci užívanie parcely č. XXXX/XX,XX odporkyňou a tak neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Z uvedeného dôvodu sú v tejto časti návrh ako nedôvodne podaný zamietol.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne, a preto mu čiastočne vyhovel spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nakoľko sa navrhovatelia domáhali svojim návrhom zaplatenia istiny 113,40 eur a súd im priznal istinu nižšiu, súd v zmysle § 153 ods.2 O.s.p. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a tým rozhodol o celom predmete konania.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania od odporkyne, spočívajúcich v úhrade znalečného, keďže odporkyňa podľa zisteného skutkového stavu (predložila dodatočne doklady preukazujúce jej pomery) spĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko navrhovatelia a odporkyňa mali vo veci úspech len čiastočný, ktorý možno hodnotiť ako procesný úspech každej zo strán proporcionálne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.