Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-98-2012.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľa: M.. O. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z., G. XXXX/X, občan Slovenskej republiky proti odporkyni: M.. V. T., rod. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z., G. XXXX/X, občianka Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Z. T., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Z., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania M.. V. T., rod. B. a M.. O. T., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku 6, ročník 1998, na strane 134, pod poradovým číslom 45, r o z v á d z a .
Maloletá Z. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky M.. V. T., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa sa na čas po rozvode z a v ä z u j e prispievať výživným na maloletú Z. sumou 350,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa XX. X. XXXX v Z.. U oboch sa jednalo o druhé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra Z., nar. XX. XX. XXXX. Už po krátkej dobe po uzavretí manželstva nastali problémy spočívajúce v rozdielnosti názorov na výchovu detí odporkyne pochádzajúcich z jej prvého manželstva, spoločného dieťaťa, financií a ostatných oblastí manželského spolužitia. Tieto problémy sa stále prehlbovali a manželská kríza vyvrcholila pri riešení majetkových záležitostí, ako aj zmenou povolania odporkyne, ktorá uprednostňovala pracovné ambície a začala zanedbávať rodinu. Nastala úplná citová odluka vrátane intímneho života, čoho dôsledkom bolo aj nadviazanie nového vzťahu a s priateľkou žije v súčasnosti už v spoločnej domácnosti. Manželstvo tak neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoje spoločenské funkcie, nie je nádej na jeho obnovenie. Z tohto dôvodu žiada manželstvo rozviesť a maloletú dcéru zveriť do osobnej striedavej starostlivosti rodičov.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, pričom hlavným dôvodom rozvratu manželstva bolo nadviazanie nového vzťahu zo strany navrhovateľa. O úprave
rodičovských práv a povinností žiada rozhodnúť podľa rozsudku Okresného súdu S. D. H. pod sp. zn. 8P/245/2011 zo dňa 31. 1. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 2CoP 39/2012 zo dňa 19. 9. 2012, nakoľko odvtedy nedošlo k podstatnej zmene pomerov.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ. Odporkyňa a kolízny opatrovník svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v ich neprítomnosti.
Na pojednávaní navrhovateľ poukázal na svoj návrh a uviedol, že na podanom návrhu trvá. V dôsledku vážnych nezhôd sa odsťahoval v marci 2011 zo spoločnej domácnosti a od júna 2011 žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. S ohľadom na dobu, po ktorú nežije s odporkyňou v spoločnej domácnosti, je ich manželstvo trvalo a hlboko rozvrátené. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností poukázal na rozsudok Okresného súdu S. D. H. pod sp. zn. 8P/245/2011 zo dňa 31. 1. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 2CoP 39/2012 zo dňa 19. 9. 2012. Týmto rozsudkom bolo maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a jemu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 350,- eur mesačne. Styk nežiada upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
Z výpovede navrhovateľa, písomného vyjadrenia odporkyne a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správy z prešetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pripojeného spisu Okresného súdu S. D. H., daňového priznania navrhovateľa za rok 2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX S. Z.. U oboch sa jednalo o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko je na adrese Z., G. XXXX/X. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra Z., nar. XX. XX. XXXX.
Problémy, ktoré medzi účastníkmi vznikali v priebehu manželstva, viedli k neustálemu zhoršovaniu vzájomných vzťahov a následne k ochladnutiu citového aj intímneho života. Navrhovateľ nadviazal novú známosť a v marci 2011 odišiel zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti má navrhovateľ novú domácnosť s novou partnerkou. Maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný výživným vo výške 350,- eur mesačne. Odporkyňa je sudkyňou na P. Z. S. Z., kde jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 2.300,- eur. Žije aj s maloletou dcérou v trojizbovom byte, celková úhrada za bývanie je cca 480,- eur mesačne. Maloleté dieťa je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni. Zvýšené výdavky sú v súvislosti s jej zdravotným stavom. Plní si ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére z prvého manželstva, ktorá študuje na vysokej škole. Navrhovateľ je súdnym exekútorom so sídlom úradu v Z.. Podľa daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjmy vo výške 180.157,27 eur, výdavky boli vo výške 140.883.84 eur, základ dane bol vo výške 37.554,82 eur. Navrhovateľ žije aj s novou partnerkou v rodinnom dome, za ktorý mesačne spláca úver vo výške 575,68 eur, ďalšie poplatky za plyn, vodu, elektrinu sú vo výške 195,- eur mesačne.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželkami, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je rozvod manželstva možný len v prípade kvalifikovaného rozvratu manželstva, čo znamená, že manželstvo už viac neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd musí pritom prihliadať na záujem maloletých detí. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, a preto súd skúma, či manželia žijú spolu ako rodina (či je vôľa tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas), či manželia spolu hospodária (prispievajú na úhradu potrieb rodiny, plnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), či manželia spolu intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti. Okrem vážnosti rozvratu musí byť tento rozvrat trvalý a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov neplní viac svoj účel. Účastníci už po dobu dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nevytvárajú súdržný rodinný zväzok. Navrhovateľ má novú partnerku, s ktorou tvorí v súčasnosti novú domácnosť. Súd má za to, že vyslovenie rozvodu je dôvodné, nakoľko je dostatočne preukázané, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené, čím sú naplnené všetky zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky rozvodu. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nenapĺňa svoj účel a nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, a preto v zmysle cit. zák. ustanovení návrhu vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam k maloletej dcére súd vychádzal zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Z., z ktorej vyplýva, že súčasný stav, kedy je maloletá zverená rozsudkom Okresného súdu vo S. D. H. sp. zn. 8P/245/2011 zo dňa 31. 1. 2012 do starostlivosti matky, je plne vyhovujúci. Maloletá si sama priala zostať u matky, pričom jej styk s otcom sa uskutočňuje neobmedzene, a to buď v domácnosti otca alebo v domácnosti matky. Otec s touto úpravou rovnako súhlasí. Súd preto na čas po rozvode zveril maloletú Z. do starostlivosti matky, nakoľko matka vytvára vhodné výchovné prostredie pre maloletú, a samotná maloletá, ako aj obaja rodičia s takouto úpravou súhlasia.
Pri určení výživného súd vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa a súčasne zohľadnil možnosti otca. Otec maloletého dieťa ako súdny exekútor dosiahol za rok 2011 daňové príjmy vo výške 180.157,27 eur, výdavky boli vo výške 140.883.84 eur, základ dane bol vo výške 37.554,82 eur. Výška výživného tak, ako bola určená rozsudkom Okresného súdu vo S. D. H., pod sp. zn. 8P/245/2011 zo dňa 31. 1. 2012 vo výške 350,- eur, je tak vzhľadom na dosiahnutý príjem odôvodnená, a to aj pre účely konania o rozvod manželstva a s tým spojenou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na strane dieťaťa nedošlo k podstatným zmenám, naďalej žije v domácnosti matky, tento ako aj nasledujúci školský rok bude žiačkou základnej školy, preto výživné výške 350,- eur zodpovedá potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam na strane otca.
Styk maloletej a otca neupravoval, nakoľko tento prebieha bez akýchkoľvek obmedzení v rozsahu, akom vyhovuje tak maloletej, ako aj otcovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.