Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-110-2012.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. XX, zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Slovenská 69 p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Bratislava, Miletičova 19, IČO: 003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.319,85 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 17.5.2012 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 721,79 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 414,19 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.319,85 Eur.
Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania nad 9% ročne a za obdobie od 2.8.2011 do 16.5.2012 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 2.8.2011 domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 1.929,10 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 2.8.2011 do zaplatenia. Nárok uplatnil za obdobie od 1.8.2009 do prevodu vlastníctva príslušných pozemkov na žalovaného na základe toho, že v žalovanom období bol vlastníkom prípadne spoluvlastníkom, konkrétnych pozemkov, na ktorých je postavená cesta prvej triedy I/68, ktorej vlastníkom je žalovaný. Bezdôvodné obohatenie vyčíslil ako primerané a obvyklé nájomné vo výške 7,04 Eur/m2/rok.
V priebehu konania po vypracovaní znaleckého posudku, ktorým za žalované obdobie bolo vyčíslené primerané a obvyklé nájomné vo výške 1.319,85 Eur zobral žalobu nad túto sumu späť, s čím súhlasil aj žalovaný.
Žalovaný pritom so žalobou nesúhlasil popierajúc základ nároku. Podľa jeho názoru nie sú naplnené znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Vybudovaním štátnej komunikácie bol zabezpečený verejný záujem a užívateľom cesty bola verejnosť, nie štát. Žalovaný má navyše výdavky súvisiace so správou a údržbou ciest a nezískava žiadny majetkový prospech. Nesúhlasil so zaplatením nájomného, keďže medzi účastníkmi nebola nikdy uzavretá nájomná zmluva. Poukázal tiež na to, že Slovenská správa ciest je správcom majetku štátu, v danom prípade spornej cesty, pričom v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. nemôže ako správca nadobúdať majetok do svojho vlastníctva a preto sa nemôže ani bezdôvodne obohatiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom K.. Y. J., výpismi z LV č. D., XXXX, XXXX, XXXX kat. úz. L., geometrickým plánom K.. E. Fabiána č. XX/XXXX, zriaďovacou listinou Slovenskej správy ciest, rozhodnutím Správy katastra v Prešove U. XXXX/XX, kúpnymi zmluvami z 29.10.2010, rozhodnutím Správy katastra v Prešove U. XXXX/XX, U. XXXX/XX, U. XXXX/XX, uznesením Správy katastra Prešov V XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2010 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca bol v minulosti, vrátane žalovaného obdobia, spoluvlastníkom parciel KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 201m2 a KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 325m2 zapísaných na LV XXX kat. úz. L. v podiele 1. Bol tiež výlučným vlastníkom parcely KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 286m2 zapísanej na LV XXXX kat. úz. L., tiež parcely KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 347m2 zapísanej na LV XXXX kat. úz. L.. Napokon bol podielovým spoluvlastníkom v 2/3 parciel KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 262m2 a KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 441m2, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. L.. Z týchto parciel boli vyčlenené novovytvorené parcely geometrickým plánom K.. E. S. č. XX/XX a to nasledovne: z parcely KN XXX/X bola vytvorená parcela XXXX/X o výmere 12m2 a XXX/X o výmere 22m2, z parcely XXX/X sa vytvorili parcely KN XXXX/X o výmere 9m2 a XXX/X o výmere 23m2, z parcely XXX/X sa vyčlenili parcely XXXX/XX o výmere 14m2 a XXX/X o výmere 19m2, z parcely XXX/X bola vytvorená parcela XXX/X o výmere 24m2 a z parcely XXX/X bola vytvorená parcela XXX/X o výmere 85m2. Napokon z parcely XXX/X sa vyčlenili parcely XXXX/X o výmere 24m2 a XXX/X o výmere 30m2.
Pre účely kúpy boli vypracované konkrétne geometrické plány, ktoré sú špecifikované v jednotlivých kúpnych zmluvách a na základe nich boli sporné parcely vytvorené pod inými parcelnými číslami. Konkrétne parcela XXX/X bola označená ako parcela KN XXXX/XX o výmere 17m2, parcela XXX/X ako parcela KN XXXX/XX, parcela XXX/X ako parcela KN XXXX/XX, parcela XXX/X ako parcela KN XXXX/ XX, parcela XXX/X ako parcela KN XXXX/X a parcela XXX/X ako parcela KN XXXX/XX.
Vyššie uvedené parcely boli predmetom viacerých kúpnych zmlúv, v ktorých predávajúci bol žalobca, kupujúci bol žalovaný a všetky zmluvy boli uzavreté dňa 29.10.2010. Konkrétne predmetom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený XX.X.XXXX pod V XXXX/XX boli parcely KN XXXX/X, KN XXXX/XX, KN XXXX/X a KN XXXX/XX.
Ďalšou kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 13.1.2011 pod V XXXX/XX boli odpredané parcely KN XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX.
K odpredaju parciel KN XXXX/X E. XXXX/XX došlo zmluvou s povolením vkladu dňa 10.1.2011 pod U. XXXX/XX.
Znalec z odboru odhadu cien nehnuteľností K.. Y. J. mal za úlohu určiť primerané a obvyklé nájomné za užívanie sporných parciel za žalované obdobie zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu žalobcu. Vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX ho ustálil na sumu 1319,85 Eur. Obaja účastníci voči znaleckému posudku nemali žiadne pripomienky.
Žalobca neuviedol, že by o zaplatenie žalovanej sumy požiadal žalovaného ešte pred podaním žaloby, tomu zodpovedajú aj úroky z omeškania, ktoré uplatnil len od podania žaloby.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V danom prípade, bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že na pozemku žalobcu sa nachádza stavba
- cesta I. triedy. Vlastníkom tejto cesty je štát, ako to vyplýva z § 3 d ods. 1 zákona č. 193/1997 Z.z. o pozemných komunikáciách. Podľa tohto ustanovenia totiž diaľnice a cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Medzi účastníkmi je pritom nesporné, že spomínaná cesta nachádzajúca sa na sporných pozemkoch patrí štátu.
Aj v prípade ak by štát ako vlastník predmetnej komunikácie nemal zisk za jej užívanie verejnosťou (cestné dane sa používajú aj na správu a údržbu) bezdôvodným obohatením nie je spomínaný zisk štátu, ale to, že štát neplatí žiadne nájomné za pozemok, na ktorom stojí jeho stavba (cesta). Jeho bezdôvodným obohatením je teda to, o čo sa neznížil jeho majetok, ktorý by sa pri platení nájomného zmenšil. Výška bezdôvodného obohatenia je tak reprezentovaná výškou primeraného a obvyklého nájomného za pozemok žalobcu v žalovanom období. Je pritom právne irelevantné, ak cestu užíva iný subjekt ako aj to, že žalovaný za takéto užívanie stavby vo svojom vlastníctve nepoberá nájom. Rozhodujúce je to, že žalovaný je vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu.
K ďalším námietkam žalovaného súd pripomína, že predmetom sporu nie je zaplatenie nájomného, na ktoré by bol nárok len pri platne uzavretej nájomnej zmluve, ale žalobou bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je kvantifikované výškou primeraného a obvyklého nájomného.
Ohľadom ďalšej výhrady súvisiacej s tým, že Slovenská správa ciest je len správcom majetku štátu a nemôže sa bezdôvodne obohatiť súd dodáva, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza na strane štátu, ktorý je právnym subjektom, ale ktorý vzhľadom na jeho imaginárnu podstatu musí byť zastúpený nejakým konkrétnym subjektom tak, ako to vyplýva z § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.
Slovenská správa ciest je rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky, ako to vyplýva zo zriaďovacej listiny č. 316/M-25 zo dňa 14.2.2005. Predmetom jej činnosti, okrem iného, je správa ciest prvej triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinnosti ustanovených predpismi o správe majetku štátu, údržba a prevádzka ciest prvej triedy ako majetku vo vlastníctve štátu a preto za tým účelom vykonáva úlohy majetkovej správy a prevádzky ciest prvej triedy vo vlastníctve štátu.
Nepochybne teda pasívne legitimovaný v tomto spore je štát ako vlastník cesty prvej triedy. Štát však svoje vlastnícke právo nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcu majetku štátu. Z usmernenia Ministerstva financií SR k zákonu č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vyplýva, že správa je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca teda nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovení § 1 ods. 1 písm. a/ ods. 2 a § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd považoval za opodstatnené žalobe o zaplatenie sumy 1319,85 Eur vyhovieť. Už len pre úplnosť súd poznamenáva, že ten istý právny názor vyplýva aj z právoplatného rozsudku tohto súdu č.k. 11C 258/2009-68 zo dňa 30.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9Co 43/2010-83 zo dňa 20.12.2010.
O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danom prípade súd úroky z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže žalobca nepreukázal, že by o zaplatenie žalovanej sumy požiadal žalovaného ešte pred podaním žaloby. Vzhľadom na to, že žalovaný sa tak dostal do omeškania až 17.5.2012, a k tomuto dňu výška úrokov z omeškania činila 9% p.a., súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Súd teda priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený a uplatnený súdny poplatok zo žaloby vo výške 61,50 Eur, zálohu na znalečné, ktorá bola použitá v rozsahu 246,10 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 414,19 Eur. Vychádzané bolo z tarifnej hodnoty 1.319,85 Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších noviel je 61,41 Eur. Vykonané boli tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 29.7.2011, podanie žaloby 1.8.2011, vyjadrenie k odporu voči platobnému rozkazu 3.7.2012, účasť na pojednávaní 3.10.2012, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku 21.1.2013 a účasť na pojednávaní 8.3.2013. Odmena za 6 úkonov právnej služby predstavuje 368,49 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a to za úkony v roku 2011 2 x 7,41 Eur, za úkony v roku 2012 2 x 7,63 Eur a za úkony v roku 2013 2 x 7,81 Eur, čo úhrnne predstavuje 45,70 Eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia tak činí 414,19 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.