Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-354-2012.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : P. X. Y. Y..N..K.., Ú. Č.. X, U., Z. : XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni : G.U. S., Q.. XX.XX.S., U. U. R. Č.. XXX, F. R., o návrhu na zaplatenie istiny 703,23 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 583,91 €, zmluvný úrok 42,32 €, a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 583,91 € od 7.2.2012 až do zaplatenia, a úrok z omeškania 9% ročne za obdobie d 24.9.2009 do 6.2.2012 v sume 146,09 € , všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V časti návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 77,-€ sa návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku 42 € a trovy právneho zastúpenia v sume 249,73€ k rukám AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlý na tunajší súd dňa 25.9.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie pohľadávky 703,23 € s úrokom z omeškania 146,09 € a ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 583,91 € od 7.2.2012 až do zaplatenia ako aj trov konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou E. J. G..Y.., U. X, U., Z.K. : XXXXXXXX a odporkyňou bola uzavretá dňa 7.9.2003 zmluva o revolvingovom úvere R. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol postupca úver vo výške 1.916,88 €, kde zostatok na pohľadávke, ktorá bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.9.2009 medzi veriteľom a navrhovateľom, predstavovala celkom istina 703,91 €, riadny úrok 42,32 €, zmluvné pokuty 39,83 €, a poplatky 37,17 €, pričom odporkyňa odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila čiastky od 15.6.2011 do 6.2.2012 6krát po 20,-€, čím došlo k zníženiu istiny na sumu 703,23 €, pri počítaní úroku z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok za vyššie uvedené obdobie, celkom 146,09 €. K podanému návrhu navrhovateľ doplnil špecifikáciu na základe výzvy súdu dňom 12.12.2012, kde uviedol, že výška istiny neuhradenej predstavuje 583,91 €, úrok vo výške 1,89% z čerpaného úveru od 7.9.2003 do 14.10.2003, predstavuje sumu 42,32 €, zmluvná pokuta vo výške 77,-€ v zmysle Sadzobníka poplatkov mala byť 20% z dlžnej čiastky , minimálne 3,33 € (100,-Sk), ktorá bola vyčíslená ku dňu 14.2.2008 vo výške 19,92 €, za neuhradenú splátku zo dńa 7.1.2008, splatnú 14.1.2008 a 7.2.2008 splatnú 14.2.2008. Zmluvná pokuta ku dňu 14.3.2008, predstavovala sumu 9,96 € za neuhradenú splátku zo dňa 7.3.2008 splatnú 14.4.2008, a ku dňu 14.4.2008 predstavovala zmluvná pokuta 9,96 €, za neuhradenú splátku zo dňa 7.4.2008 splatnú 14.4.2008. Celkom 39,83 € a poplatky vo výške 3,98 €, 1,33 € mesačne za výber v hotovosti z bankomatu 2,29 €, keď došlo k zmene obchodných podmienok v tomto smere v revolvingových účtoch 1,33 € mesačne a poplatok za výber v hotovosti z bankomatu 3,29 €, keď odporca prestal uhrádzať pravidelné mesačné splátky, poplatky za správ účty ostali neuhradené. Suma 3,98 € pozostávala z piatich mesačných poplatkov za správ revolvingového účtu ku dň 14.3.2008 vo výške 1,33 € ku dňu 14.4.2008 1,33 € a ku dńu 14.5.2008 1,33 €. Suma 33,19 € má pozostávať zo štyroch splátok neuhradených splátok vo výške 8,30 €.
Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že pohľadávka je vo výške 703,23 €, pričom s účinnosťou od 1.1.2013 sa považuje za drobný spor pohľadávka do 1.000,-€, kde zákon nevyžaduje, aby prebehlo vo veci pojednávanie, súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa X.X.XXXX R. Č.. V. T., Ž. R. Y. E. X. J. poskytol odporkyni úver vo výške 20.000,-Sk, s dojednanými mesačnými splátkami 1.000,-Sk, spôsobom úhrady platieb trvalým príkazom, ktorý úver využila odporkyňa ako to vyplýva z platobnej histórie vedenej od uzavretia zmluvy dňa 7.9.2003 do 24.9.2009, keď vyčerpala úver nepravidelnými vkladmi a výbermi, podľa pohybe na účtu, kde sú vykazované aj pravidelné úhrady pohľadávky. Celková pohľadávka , ktorá bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, predstavovala sumu 823,23 €, kde bola nezaplatená istina vo výške 703,81 €, riadny úrok 42,32 €, a zmluvná pokuta 39,83 € a poplatky 37,17 €. Odporkyňa potom, čo došlo k postúpeniu pohľadávky, hradila od júna 2011 do februára 2012 6krát po 20,-€, ktoré platby navrhovateľ započítal, čím sa znížila pohľadávka, čo do istiny na sumu 583,91 €, čo do úroku 42,32 €, a zmluvnej pokuty na 77,-€. Zahrňujúce aj sankčné úroky a poplatky.
Z uvedených dôkazov vyplýva, že ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, účastníci dňa 7.9.2003 uzavreli úverovú zmluvu R. Č.. XXXXXXXXXX, podľa ktorej odporkyni bol poskytnutý úverový rámec 1916,88€. Zmluva má povahu štandardnej formulárovej zmluvy a podľa obsahu, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú dojednal odporca ako nepodnikateľ s navrhovateľom - podnikateľom, za účelom poskytnutia finančnej služby. Z obsahu úverovej zmluvy v časti, ktorá je čitateľná vyplýva, že nie sú v nej uvedené úroky. Navrhovateľ poskytol úver odporcovi, v tomto smere tvrdenie účastníkov sa zhodovali, preto tieto súd nedokazoval. Zmluva vznikla pred vstupom Slovenskej republike do Európskej únie, pred prijatím právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky Novelou Obč. zákonníka, vykonaná zákonom 150/2004 Z.z. Bez ohľadu na pozitívne právne vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súdy v takomto prípade , kedy sa posudzujú skutkové okolnosti, ku ktorým došlo pred vstupom do Európskej únie, za účelom približovania sa práva, s právom Európskej únie, je jeho povinnosťou vykladal hmotné právo účinné v čase vzniku zmluvy eurokonforne.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľov, najskôr v Zákone č. 634/l992 o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.l992 do 30.6.2007, kde jeho ustanovenie § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa cit. Zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch , aký obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia , typová zmluva nesmie obsahovať za a/ neprijateľné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä prvej podmienky, ktoré sa viažu na predaj výrobku, na poskytnutie služby, na odobratie iného výrobku, alebo na prevzatie inej služby, 2./ podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Vychádzajúc z článku 3 bod 1 a 2 Smernice Rady Č.. XX/XX/EHS M. X.X.S. o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bolo stanovené, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá , sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že ide o revolvingový úver, z ktorého je typické, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaje RPMN určiť ako tak dajú, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To, však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet. Pre spotrebiteľa je však rozhodujúce údaj pre vyjadrenie nákladov na úver a tak spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Dôležité je preto, mať stabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru, a úroky s poplatkami.
Podľa § 3 ods. 6 Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte , poskytnutých bankou iným spôsobom, ako na kreditnej karty § 1 ods. 3 alebo ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, a tiež stanovený ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená postupne o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Podľa ods. 7 , ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, RPMN musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy 1 vo forme príkladu výpočtu prílohy 2. Keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, ktorá bola vopred pripravená navrhovateľom, rovnako ani úverové podmienky , ktoré striktne stanovovali spôsob výpočtu úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v zmluve, a tieto navrhovateľ skryl úverových podmienkach , z ktorej síce odporca podpísal alebo boli písané absolútne nečitateľným drobným písmom, a spotrebiteľ odporca dôverujúc navrhovateľovi , podpísal obchodné podmienky, kde navrhovateľ práve zneužijúc jeho dôveru odkázanosť odporcu na finančné prostriedky. Tieto všeobecné podmienky nesmú slúžiť tomu, aby do nich často neprehľadne zložito formuloval a malými písmenami písal a skryl zmluvné podmienky, dojednané so spotrebiteľom, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a predpokladá, že tieto ujdú pozornosti spotrebiteľa. Obdobný názor vyslovil vo svojom rozsudku, aj K. Y. O. D. XX.X.XXXX pod č.sp.zn. XXC XXX/XXXX zverejnené v Právnych rozhľadoch č. 16 z roku 2010.
Navrhovateľ si uplatnil nárok voči odporcovi jednak zaplatenie istiny 703,91 €, zmluvného úroku vo výške 42,32 €, poplatku 37,17€, zmluvnú pokutu vo výške 39,83 €, ako aj úrok z omeškania 9% ročne. V časti nároku čo do istiny, ,zmluvného úroku a poplatkov súd návrhu vyhovel, keď zistil z pohybu na účte odporkyne, že nepravidelne vyberala aj vkladala platby na úhradu dlhu, kde rozdiel na poskytnutom revolvingovom úvere predstavuje čiastku 703,23€.Výška úroku v zmysle sadzobníka činila 1,89% mesačne . Poplatky podľa sadzobníka poplatkov predstavovali v čase uzavretia zmluvy za správu účtu 1,33€, mesačný poplatok za výber z automatu 2,29€, následne zmenené na sumu 1,33€ a 3,29€.
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach vo výške 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100,-Sk., ktoré sa mali stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. Ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, a zmluvné strany môžu toto interpetačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve a to individuálne.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá bola úspešná, len v nepatrnej časti uplatneného nároku. Trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu v sume 42,-€ podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, 6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 € a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci , spísanie návrhu 3.9.2012, a pred žalobná upomienka ). Jeden úkon právnej pomoci 61,74€ podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. 3 x 61,74€ = 185,22€ Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2012 činila 763,-€ z toho 1/100-ina činí 7,63€. 3 x 7,63 € = 22,89€.
Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. Vyhlášky, mu vznikol nárok na vyplatenie DPH tak z odmeny ako aj z hotových nákladov 208,11€, 20% činí 41,62€, celkom trovy 249,73€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).