Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/382/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: O. I., nar. X. X. XXXX, bytom M., C. T. XXXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky proti odporcovi: U. I., nar. XX. X. XXXX, bytom M., C. T. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky v konaní o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

Odporca U. I. sa z a v ä z u j e prispievať manželským výživným voči navrhovateľke O. I. sumou 45,- eur mesačne za obdobie od 19.11.2012 do 31.1.2013, t. j. celkovo v sume 108,- eur, ktoré výživné je splatné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo XX. X. XXXX v M.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti X. I., nar. X. X. XXXX a I. I., nar. X. X. XXXX. Z dôvodu odporcovej nevery sa tento odsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 9. 11. 2012, ale odmietol povedať adresu podnájmu. Nezhody v domácnosti nastali koncom leta 2012, keď neprišiel odporca celú noc domov. Následne ju zanechal samu s obidvomi deťmi po dobu dvoch týždňov a prestal chodiť domov. V tomto období nadviazal vzťah s inou ženou. Ona ostala aj s deťmi žiť v domácnosti s odporcovou matkou, ktorá sa stará ešte o svoju mamu, a tak celá starostlivosť o domácnosť je na jej pleciach. Odporca prispieva na domácnosť 200,- až 250,- eur. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom okolo 1.000,- eur. Ona je na rodičovskej dovolenke. Z rodičovského príspevku a prídavku na deti hradí všetky výdavky t.j. nájomné, stravu staršej dcéry v škole, ošatenie a obuv pre deti. Finančne jej vypomáhala odporcova matka.

Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka a odporca.

Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že od 1. 2. 2013 nastúpila do práce. Je zamestnaná v Š. Ú. ako zdravotná sestra a jej mesačný príjem by mal byť okolo 500,- eur. Preto žiada určiť manželské výživné za obdobie, kedy bola na rodičovskej dovolenke. V prevyšujúcej časti berie svoj návrh späť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je živnostníkom, vykonáva práce pre autoservis. Za rok 2011 predstavoval jeho príjem okolo 900,- eur v hrubom. Má určenú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v celkovej výške 200,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX A. M.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, X. I., C.. X. X. XXXX a I. I., nar. X. X. XXXX. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti 9. 11. 2012 a všetku starostlivosť o domácnosť ako aj maloleté deti zabezpečovala navrhovateľka. Odporca je prispel na výživu detí v novembri 2012 sumou 250,- eur, v decembri 2012 sumou 200,- eur a v januári 2012 sumou 150,- eur. Navrhovateľka bola do 31. 1. 2013 na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 194,- eur mesačne, z ktorého hradila všetky výdavky na domácnosť, nájomné 170,- eur, stravu v škole pre staršiu dcéru, ostatné potreby detí ako aj svoje osobné potreby. Od 1. 2. 2013 sa vrátila po skončení rodičovskej dovolenky do zamestnania, pracuje ako zdravotná sestra v Šrobárovom ústave a jej príjem by mal byť okolo 500,- eur. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou a za rok 2011 dosiahol príjem 9.874,- eur, výdavky 5.478,41 eur a čiastkový základ dane vo výške 4.386,59 eur.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi vyživovacia povinnosť, ktorá trvá až do zániku manželstva a ktorej rozsah je určený zásadou zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov. Bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali manželia rovnakú životnú úroveň. Rovnaká životná úroveň neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Je potrebné vziať do úvahy osobitosti oboch manželov týkajúce sa osobných, majetkových, zdravotných a iných oblastí. Požiadavka rovnakej životnej úrovne bude zabezpečená ak majú manželia približne rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Pri určení rovnakej životnej úrovne súd obligatórne prihliada na starostlivosť o domácnosť, nakoľko sa nemôže niektorý z manželov dostať do nevýhodnejšieho postavenia v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Významným korektívom požiadavky rovnakej životnej úrovne je zásada dobrých mravov, kedy súd aj napriek rozdielnej výške životnej úrovne manželov, výživné neprizná. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti

odporcu k navrhovateľke je dôvodné, a to v čase od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti do návratu navrhovateľky do zamestnania. V tom čase sa navrhovateľka celodenne starala o deti pochádzajúce z manželstva s odporcom, a teda nemohla dosiahnuť vyšší príjem ako bol rodičovský príspevok. V dôsledku odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti došlo k nerovnováhe v životnej úrovni manželov. Navrhovateľka sama vykonávala starostlivosť o domácnosť a o maloleté deti, odporca prispel len na výživu detí, a sama hradila všetky náklady na domácnosť a svoje osobné potreby z rodičovského príspevku, ktorý je v súčasnosti vo výške 194,- eur mesačne. Pri určení výšky príjmu odporcu súd vychádzal súd z údajov za rok 2011, nakoľko za rok 2012 nemal podané daňové priznanie, a vtedy dosahoval príjem okolo 900,- eur v hrubom, pričom základ dane mal vo výške 4.386,59 eur. Súd má preukázané, že na strane manželov došlo po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti k nerovnováhe v životnej úrovni a nakoľko odporca sám si svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke neplnil dobrovoľne, súd mu určil povinnosť uhradiť výživné a to odo dňa podania návrhu do 31. 1. 2013, kedy navrhovateľka ukončila rodičovskú dovolenku a nástupom do zamestnania sa zmenila výška jej príjmu, a teda aj schopnosť uspokojovať svoje potreby. Navrhovateľka sama upravila návrh v tomto smere a žiadala priznať manželské výživné len do 31. 1. 2013, v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť, preto súd v tejto časti konanie v súlade s zastavil. Súd pritom vychádzajúc z príjmu odporcu ako aj potrieb navrhovateľky určil výživné vo výške 45,- eur mesačne, a teda za obdobie od 19. 11. 2012 do 31. 1. 2013 je celkové výživné 108,- eur (t.j. pomerná časť za november 45,- eur : 30 x 12 predstavuje 18,- eur, za december a január spolu 90,- eur).

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka ako úspešná účastníčka, náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.