Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-281-2012.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18C/281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobcu T. Q. C. J..S..Z.., Š. XX, T., O. XX XXX XXX W.stúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711 proti žalovanej E. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. A. U. XX, T., v konaní o zaplatenie XXX,XX eur s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 1. 3. 2012 žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu XXX,XX eur s úrokom z omeškania 10% ročne zo sumy X,XX eur od 6. 3. 2009 až do zaplatenia, a 9 % ročne zo sumy XXX,XX eur od 6. 12. 2009 až do zaplatenia. Pohľadávka vo výške XXX,XX eur predstavovala právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovanej zo zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve obe zo dňa 16. 2. 2006 uzavretej so spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s.. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná žalovanej faktúrou Č.. XXXXXXXXXX splatnou dňa 5. 12. 2009. Žalovaná suma X,XX eur zodpovedala poplatku za „oneskorenie platby", vyúčtovaného faktúrou Č.. XXXXXXXXXX J. X. X. XXXX.
Podľa tvrdenia žalobcu, povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikla v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie paušalizovanej náhrady škody, keď by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Q.-E. J. I..J.. H. C. C. E. Z. K. W., W. Č. D. T. H. W. W. P. B. E. Q. F. XXXX, P. D. T. H. W. X,XX L., Z. Š. B. XXX,XX L..
Žalobca však nepripojil žiadne dôkazy o tom, že došlo k porušeniu povinnosti žalovanej zo zmluvy o pripojení a ku ktorému dňu sa tak stalo, keď je zrejmé, že zmluvná pokuta bola uplatnená až po období dohodnutej doby zmluvnej viazanosti, pričom žalobcovo odôvodnenie nároku na zmluvnú pokutu viažúce sa na hodnotu služieb, ktorých úhrada sa za čas trvania zmluvy predpokladala, vyžadovalo tiež zdokladovanie rozsahu služieb žalovanou uhradených za obdobie trvania zmluvy, ktoré dôkazy rovnako absentovali.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, ak sa stalo, že nejaký dlh neuhradila, stalo sa tak len pre finančné problémy. Zdôraznila svoje právo na ochranu spotrebiteľa, poukázala na nepriaznivú sociálnu situáciu rodiny, pre ktorú prišli aj o bývanie v Košiciach, pričom v mieste svojho súčasného bydliska nemá možnosť nájsť si pracovné uplatnenie, ktoré skutočnosti žiadala zohľadniť aj v rozhodnutí súdu.
Žalobca mal nadobudnúť pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanej od spoločnostO. Q.- E. J. a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6. 12. 2011.
Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa žalobca mal stať novým veriteľom žalovaného, bola uzavretá v súlade s ust. § 524 Obč. zák., podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Postupovaná pohľadávka bola vymedzená v čl. I. zmluvy tak, že sa ňou rozumie peňažná pohľadávka vzniknutá na základe zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi ako dlžníkmi, ktorá je predmetom postúpenia a súčasťou protokolárneho odovzdania, pričom každá pohľadávka je špecifikovaná nasledovne : meno a priezvisko/obchodné meno dlžníka, rodné číslo/IČO dlžníka, bydlisko/sídlo dlžníka, výška postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu, dátum splatnosti pohľadávky, variabilný symbol faktúry, referenčné číslo dlžníka pridelené postupcom.
Podľa znenia zmluvy „Protokol o odovzdaní" znamená zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok rozčlenených podľa miestnej príslušnosti jednotlivých dlžníkov, v tlačenej podobe pozostáva z výtlačku obsahujúceho referenčné číslo dlžníka, meno a priezvisko/obchodné meno dlžníka, rodné číslo/ IČO dlžníka, bydlisko/sídlo dlžníka, výšku úhrnnej postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu. Rozhodujúcim dňom bol určený deň 1. 11. 2011.
Neoddeliteľnou prílohou zmluvy bol zoznam postupovaných pohľadávok usporiadaných podľa krajov, v ktorých mali dlžníci bydlisko. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz, že pohľadávka voči žalovanej bola predmetom postúpenia.
Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku v konaní pred súdom, je existencia aktívnej vecnej legitimácie účastníka - žalobcu. Žalobca musí v konaní preukázať, že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich mu z noriem hmotného práva, ktoré sa na vzťah sporových strán aplikujú. Žalobca žiada priznať právo na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzavrel iný subjekt. Žalobca sa mohol stať novým veriteľom pohľadávok pôvodného veriteľa (Q.-E. J. I..J..) z tejto zmluvy, ak na neho boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§524 Obč.zák.). Zo znenia čl. I zmluvy o postúpení zo dňa 6. 12. 2012 vyplýva spôsob, akým mala byť postupovaná pohľadávka identifikovaná tj čo tvorilo predmet postúpenia. Z listín predložených žalobcom, však nemožno vyvodiť, že žalovaný nárok bol predmetom postúpenia. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal do vyhlásenia rozhodnutia, preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca sa nestal veriteľom pohľadávky žiadanej v konaní pre súdom, preto nemá nárok na jej zaplatenie. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bola žaloba zamietnutá.
Avšak aj pre prípad, ak by sa preukázalo, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (Q.-E. J. I..J..) sa vzťahovala aj k nároku, ktorý je predmetom tohoto konania, návrhu žalobcu by nebolo možné vyhovieť, pretože nepreukázal dôvodnosť žaloby.
Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/03 Z. z. o telekomunikáciách., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Zmluvný vzťah žalovanej (v zmluve „účastník") a spoločnosti Q.-E. J. I..s. (v zmluve „podnik") zo zmluvy o pripojení vznikol dňa 16. 2. 2006.V zmluve a dodatku k nej si zmluvné strany dohodli poskytovanie programu služieb „100 Viac" na dobu „viazanosti" dvadsiatich štyroch mesiacov. Cena za služby bola určená odkazom na cenník. Žalovanej bol predaný mobilný telefón Nokia 6020 za kúpnu cenu 0,03 eur.
Podľa bodu 1. písm. c/dodatku, bola žalovaná povinná riadne a včas platiť cenu služieb, dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými zmluvnými podmienkami, cenníkom a dodatkom. V bode 3. dodatku, sa žalovaná zaviazala, že počas doby viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustí sa konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením alebo výpoveďou, nepožiada o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na program s nižším mesačným poplatkom.
Zmluvná pokuta bola upravená v bode 5. dodatku tak, že nárok na jej zaplatenie vznikol porušením zmluvných povinností žalovanou, najmä hociktorej uvedenej v bode 1.c/, alebo bode 2.,3. alebo 4. dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2. písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty žalovanej.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Vychádzajúc zo všeobecných predpokladov platnosti právneho úkonu vymedzených v ustanovení § 37 Obč. zák., podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je tiež dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Musí byť nepochybná nielen suma zmluvnej pokuty, ale aj konkrétne povinnosti účastníka vyplývajúce zo zmluvy, nesplnenie ktorých bude zmluvnou pokutou sankcionované. Za určité a jednoznačné vymedzenie podmienok pre vznik nároku na zmluvnú pokutu možno považovať len také vymedzenie, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, akej povinnosti sa týka, a že sa vzťahuje práve k záväzku, ku ktorému je zmluvná pokuta dohodnutá. Spôsob akým bola dohodnutá zmluvná pokuta v dodatku o pripojení však nespĺňa tieto podmienky.
V danom prípade v zmluve o pripojení je všeobecným spôsobom uvedené, že povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká „v prípade porušenia zmluvných povinností", a zmluva príkladmo uvádza, že sa to týka „najmä hociktorej povinnosti" v bode 1.c/, bode 2,3, 4 zmluvy alebo bodu 3.,5. všeobecných obchodných podmienok. Pritom bod 1.c/. zmluvy odkazuje na všeobecný záväzok „riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných a osobitných podmienok", všeobecne uvádza konanie, ktorého sa má žalovaná zdržať alebo nedať naň podnet, tak aby to nemalo za následok ukončenie zmluvného vzťahu s dodávateľom služby.
Takéto vymedzenie zmluvnej pokuty viažúce sa k širokému okruhu rôznorodých povinností vyplývajúcich zo zmluvy, keď nie je možné identifikovať povinnosti, ktorých porušenie zakladá vznik nároku na zmluvnú pokutu, je nutné vyhodnotiť ako neurčité a nezrozumiteľné.
Javí sa, že cieľom subjektu oprávneného zo zmluvnej pokuty (dodávateľa služby) bolo dosiahnutie možnosti sankcionovať povinného (spotrebiteľa) za akékoľvek, aj bezvýznamné porušenie zmluvných záväzkov, keďže ako bolo vyššie zmienené zmluvná pokuta je formulovaná neurčitým spôsobom pripúšťajúcim rôzny výklad. Vychádzajúc z princípu ochrany slabšieho účastníka vzťahu v spotrebiteľských zmluvách, zásady výkladu právneho úkonu v prospech spotrebiteľa, súd prihliadajúc na formulácie ustanovení v zmluve o pripojení, z ktorého mal vychádzať nárok na zmluvnú pokutu, túto dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ako neplatný právny úkon. Taký spôsob formulácie zmluvnej pokuty, ktorý pripúšťa postihovanie druhej strany bližšie neurčeným porušením akýchkoľvek povinností, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, je nezákonný a neprípustný. Neurčitosť zmluvnej pokuty má za následok aj nemožnosť posúdenia adekvátnosti peňažnej sankcie k povahe zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta, ktorá je viazaná na neurčitý okruh rôznych porušení povinností i vzťahov je neplatnou dohodou podľa ustanovenia § 37 Obč. zák., z ktorého titulu by žalobcovi právo na plnenie nebolo možné priznať.
Pre úplnosť súd dodáva, že v danom spore aj pre prípad, ak by bolo možné považovať dohodu o zmluvnej pokute za platnú, žalobca nepreukázal, aby došlo k naplneniu podmienok pre jej zaplatenie a k vzniku nároku na poplatok za oneskorenie. Žalobca odvodzuje povinnosť žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty z predčasného ukončenia zmluvy o pripojení tj pred uplynutím dvadsiatichštyroch mesiacov od uzavretia zmluvy a dodatku, v dôsledku neuhrádzania služieb žalovanou. Podľa ust. § 120 Obč. súd. por. žalobcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení označenými alebo predloženými dôkazmi. Z času vzniku zmluvného vzťahu žalovanej a právneho predchodcu žalobcu (16. 2. 2006) vyplýva, že ak bola žalovaná viazaná pod dobu dvadsiatichštyroch mesiacov nejakými povinnosťami, ktorých porušenie malo zakladať vznik nároku na zmluvnú pokutu, táto doba uplynula 16. 2. 2008. Žalobca do dňa rozhodnutia súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz o tom, že so žalovanou bol ukončený zmluvný vzťah pred uplynutím tohto obdobia alebo, že do uvedeného času žalovaná porušila niektorú zo svojich povinností.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého, procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade žalobca ako procesne neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.