Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-75-2023.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. B., Z.. XX.X.XXXX I. A. H., Ú. X.Á. Q. V. T. J. L. Q., L. J.: F. - Q. B., Z.. XX.X.XXXX, B. F. L. Q., T. H. - Z., H. Z. Ú. X., Q. V. T. J. L. Q. Q. Q. Á. XX, XXX XX L. Q., H. Ú. Q., takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje nad maloletým dieťaťom: T. B., Z.. XX.XX.XXXX Ú. Q., A. B. V.Á. V. C. X. L. T. J. A., F. XXXX/X, A..
II. Matka je povinná platiť výživné na maloletého Adriána mesačne sumou vo výške XX %. zo sumy životného minima na účet C. X. L. T. J. A., X. H. XX.XX.XXXX.
III. Dlh na zročnom výživnom od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX V. Q. XX,XX €. P. F. X. I. V. F. Q. X. X €. až do vyrovnania pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede L. XX.XX.XXXX, Ž. H. Z. V. H. Z. F.. T. B., Z.. XX.XX.XXXX V. H. Z. Ú. I.Č. Ú. J. T. Q. X. F., Z. H. H. L. R. L. L. C. X. L. T. J. A. T. V. V. Q., Z. Ú. Q., V. R. V. C., Q. H., Ž. L. Q. Z. F. T. XX V. X.í, keď všetky deti boli doposiaľ umiestnené v náhradnej starostlivosti , respektíve, úž prebiehajú konania o osvojenie detí.
2. Súd vec prejednal v neprítomnosti matky dieťaťa, ktorá doručenie o termíne pojednávania mala riadne vykázané oznámením na úradnej tabuli F. L. Q., zvesené dňom XX.XX.XXXX.Q. vo veci vykonal dokazovanie vypočutím opatrovníka maloletého dieťaťa, rodného listu malol., žiadosti Z. Q. X. L. Q. L. XX.XX.XXXX, X. E. Q. Z. Z. F.., R. H. Z. Z. H. L. XX.XX.XXXX, H. Q. Q. H. Q. K. Q. XP/XX/XXXX, I.Á. A. Q. R. Z. Q. V.:
3. Maloletý sa narodila matke Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, T. XX L. V. X., A. A. H. Z. R. Q.Ý. V. J.. L. XX.XX.XXXX B. J. H. R. L. L. L. C. X. L. T. J. A., A. I. X. Z. Q. X. V. L. Q., X. H. L.T. F., L. X. A. H. L. L. XX.XX.XXXX. H. R. L. V. C. , Q. F. H. L. Z.. J. K. Q. L. XX.XX.XXXX Q. V. H. F.. L.T. T. X. F. J. X. X., F. V. X.. J. Z. X. A. L. XX.XX.XXXX.
4. Z lekárskej správy sa dieťa narodilo ako Y.. Z. U. F., X. V. XX-XX K. U., X. C.J. J., L. H. V. XXXXg T. XX C.. U matky konštatovaná drogová závislosť. Dieťa hranične zrelé, s ľavostrannou poruchou sluchu.
5. Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal ponechať dieťa v ústavnej starostlivosti.
6. Podľa § 44 ods. 1 až 4. Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
7. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
8. Náhradnou starostlivosťou je
a. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b. pestúnska starostlivosť a
c. ústavná starostlivosť
9. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
10. Ustanovenie § 44 ods. 1 definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zákon zdôrazňuje dočasnosť foriem náhradnej starostlivosti upravených v tretej hlave zákona a do uvedených inštitútov náhradnej starostlivosti zavádza pojem osobná starostlivosť, ktorý je presnejší než v doterajšej právnej úprave používaný pojem výchova, pričom, samozrejme, osobná starostlivosť subsumuje v sebe aj výchovu dieťaťa v užšom zmysle slova. Ako uvádza literatúra, osvojením vznikajú nové rodinnoprávne vzťahy (pozri § 97 a 106), pri náhradnej starostlivosti sa pôvodné rodinnoprávne vzťahy v zákonom predpokladaných prípadoch len dočasne nahrádzajú, avšak pôvodný vzťah rodičov a detí zostáva.
11. V zmysle čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa dieťa nemôže byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Podľa čl. 41 ods. 4 druhá veta Ústavy SR práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Vzhľadom na uvedené články, náhradná starostlivosť, na základe ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu.
12. Pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov , ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb .
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súčasnosti matka dieťa zjavne dlhodobo nejaví záujem o dieťa. Dieťaťa sa vzdala, písomným vyhlásením, čím sa stalo dieťa právne voľné a matka bola pozbavená rodičovských práv a povinností okrem povinnosti platiť výživné na dieťa. Malol.dieťa je vo veku troch mesiacov. Osobnú starostlivosť o takéto dieťa môže zabezpečiť len osoba ktorá má s výchovou a starostlivosťou skúsenosť. Pokiaľ by o dieťa takáto osoba javila záujem, súd by preskúmal jeho pomery a posúdil okolnosti za ktorých môže byť dieťaťa zverené. Návrh bol podaný na zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti. Príbuzní malol. dieťaťa nejavili náležitý záujem o dieťa, podaním návrhu na umiestnenie dieťa do náhradnej starostlivosti. Je to dvanáste dieťa matky, pričom jej diagnostikovali XIII. gravidít. O ďalšie deti je zabezpečená náhradná starostlivosť, respektíve už deti osvojené alebo prebieha konanie o osvojenie detí. Záujem dieťaťa je aby bolo
vychovávané v prostredí ,ktoré je pre neho najvýhodnejšie, plné lásky, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania rozumových a fyzických schopností mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a podľa aj iných predpisov. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru keďže jediným možným riešením v súčasnosti pre zabezpečenie stability výchovného prostredia.
14. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Podľa § 62 ods. 1až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
18. Vyživovacia povinnosť rodičom nezaniká a zostáva zachovaná aj po vyslovení tohto východného opatrení. Rozsudkom, ktorým súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, v tomto prípade ústavnej starostlivosti upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičom, ktorá zákonná povinnosť trvá až do tej doby, kým nie je dieťa schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 až 3 zákona o rodine.
19. Vzhľadom na to, že matka maloletého dieťaťa vykazuje stály príjem formou sociálnych dávok, ktoré postačujú len na krytie nevyhnutých výdavkov, je nemajetná, súd jej uložil platiť na výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
20. S poukazom na ustanovenie § 77 a 78 ods.1 Zákona o rodine súd ustálil výšku výživného od umiestnenia dieťaťa v Centre v Komárne od 16.08.2023 až do rozhodnutia. Dlh na zročnom výživnom predstavuje sumu 98,20€, ktorú súd povolil matke zaplatiť v mesačných splátkach po 5€. Až do vyrovnania.
21. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP , žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)