Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-208-2012.pdf
PDF · 97.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/208/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporkyni: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, X. - P. X., toho času na neznámom mieste, o zaplatenie 73,28 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 73,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47,44 Eur počítaným od 17.02.2010 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.08.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.08.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 73,28 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s navrhovateľom uzavrela zmluvu o dňa 24.07.2007, na základe ktorej poskytol odporkyni službu - povolené prečerpanie na osobnom účte. Odporkyňa počas trvania platnosti zmluvy prečerpala sumu 47,44 Eur, ktorú nezaplatila riadne a včas, ani na výzvu, preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu sumy 73,28 Eur, ktorá pozostáva z istiny 47,44 Eur a so sankčného úroku 25,84 Eur.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu výpis z obchodného zmluvu o spolupráci; dodatok k zmluve; výzva zo dňa 08.02.2010, 01.07.2008; výpis z účtu; obchodné podmienky; sadzobník poplatkov.
Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 08.03.2013, na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňa. Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne za súčasného splnenia zákonných podmienok v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým výpis z obchodného zmluvu o spolupráci; dodatok k zmluve; výzva zo dňa 08.02.2010, 01.07.2008; výpis z účtu; obchodné podmienky; podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 22.08.2012 a 26.10.2012; sadzobník poplatkov a poštový podací hárok.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, mal súd zistené, že navrhovateľ a odporkyňa platne uzavreli túto zmluvu dňa 24.07.2007, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu.
Dňa 24.07.2007 uzavreli aj dodatok k zmluve.
Na základe zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni službu - povolené prečrpanie na osobnom účte a odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu.
Odporkyňa počas trvania platnosti zmluvy prečerpala sumu 47,44 Eur.
Uvedené tvrdenia vyplývajú z predložených listín, a to predovšetkým z výpisov z účtu.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o sumu nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie poplatky, navrhovateľ odstúpil od zmluvy v zmysle článku III. bod 37 všeobecných podmienok, podľa ktorého banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal.
Z preložených listín vyplýva výška debetného zostatku, a to z výpisu z účtu odporkyne zo dňa 16.02.2010 suma 47,44 Eur.
Podľa článku III bod 23 všeobecných obchodných podmienok ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
Navrhovateľ si teda v zmysle predloženého sadzobníka poplatkov uplatnil aj sankčný úrok vo výške 20 % ročne, a to od odstúpenia od zmluvy do podania žalobného návrhu.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluvy boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania by sa mal spravovať zákonom č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 1 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná
karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie zák.č. 25/2001 Z.z. sa na daný vzťah nevzťahuje..
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Odporkyňa bola v konaní nečinná.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené.
Celková pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni predstavuje sumu 73,28 Eur, ktorá pozostáva
- z nezaplatenej istiny úveru vo výške 47,44 Eur
- z riadneho úroku vo výške 25,84 Eur.
Uvedené vyplýva aj z predložených listín.
Keďže odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas, dostala sa do omeškania.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka § 344 od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
V zmysle článku III. bod 37 všeobecných podmienok banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 08.02.2010 odstúpil od zmluvy. (l.č. 6 obsahu spisu)
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Súd posúdil uplatnené úroky z omeškania s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania tak, ako bolo uvedené, pričom výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p. Navrhovateľ požadoval úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po odstúpení. Súd mal preukázané odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.02.2010, ako aj jeho doručovanie dňa 08.02.2010.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 47,44 Eur, teda z nesplatenej istiny.
Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich
pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil aj trovy konania.
Súd rozhodol o trovách konaniach v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, ktoré riadne vyčíslil vo svojom návrhu titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške 87,23 Eur - prevzatie a príprava a podanie žalobného návrhu a pokus o zmier, t.j. 3x 19,92 Eur + 3x paušál 9,16 Eur s DPH.
Súd uplatnené trovy konania posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho priznal navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom právneho zastúpenia iba za 2 úkony:
1. prevzatie a príprava - 19,92 Eur + režijný paušál 9,16 Eur s DPH
2. podanie žalobného návrhu - 19,92 Eur + režijný paušál 9,16 Eur s DPH, spolu 58,16 Eur.
Súd nepriznal náhradu trov za úkon - pokus o zmier, nakoľko v zmysle § 142 O.s.p. nejde o účelne vynaložený úkon, pričom nejde ani o úkon v rámci tohto konania a zároveň na tento úkon navrhovateľ ani nie je povinný. Zároveň navrhovateľ ani nepreukázal tento úkon, ako ani realizáciu jeho doručenia.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.