Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-322-2007.pdf
PDF · 200.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/322/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľa: J.. T. Y., K. Y., N. X T. U., proti odporcovi v II. rade: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2 v Bratislave, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh voči odporcovi v II. rade z a m i e t a.
Odporcovi v II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2006 pôvodne aj voči odporcovi v I. rade - H.. H. Y., bývalému prvému viceprezidentovi Policajného zboru domáhal, aby sa mu verejne ospravedlnil a zabezpečil na svoje náklady uverejnenie textu v denníku SME s týmto obsahom:
".. H.. H. Y., bývalý prvý policajný viceprezident sa ospravedlňujem za ujmu, ktorú som spôsobil uvádzaním klamstiev a neprávd na tlačových konferenciách a médiám smerujúcim proti J.. T. Y., ktorého nedôvodne a nepravdivo som obvinil zo skutku podvodu, ktorý nespáchal, pričom som bezdôvodne prejudikoval jeho vinu."
Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd H.. H. Y. zaviazal zaplatiť mu primerané zadosťučinenie, satisfakciu vo výške 100.000,- Sk.
Navrhovateľ žiadal tiež určiť, že výrok plk. H.. H. Y. na tlačovej konferencii a následne uverejnený v denníku SME dňa 9.10.2004, že "Jeden z trestných činov spáchal tak, ako to robí konkurzná mafia. Zmocniť sa majetku právnickej osoby, keď uviedol jej vlastníkov do omylu. Týmto skutkom spôsobil škodu 12 miliónov korún....", nebol pravdivý.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že H.. H. Y. svojim konaním na tlačovej konferencii a vyhlásením médiám úmyselne privodil ujmu na jeho osobnosti a to tým spôsobom, že vedome nepravdivo a lživo rozširoval o ňom nepravdivé skutočnosti o ktorých z titulu svojej funkcie a vzdelania musel vedieť, že sú klamstvom a že týmto spôsobom poškodí mravnú integritu fyzickej osoby navrhovateľa tým, že znížil jej vážnosť u spoluobčanov a ohrozil postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Jeho totožnosť však u jeho obchodných partnerov, známych, rodinných príslušníkov bola jednoznačne identifikovaná, lebo bol predtým viac krát medializovaný, ako konateľ firmy Bankrot, s.r.o. Jeho osobné údaje sú zistiteľné z Obchodného registra z úplného výpisu spoločnosti Bankrot s.r.o. a sú verejne dostupné z internetu.
Toto môže dosvedčiť viacero svedkov, ktorí jednoznačne vedeli, že ide o jeho osobu, pretože sa dopytovali jeho rodiny, ako aj obchodní partneri. Okrem iného bol známym lektorom Inštitútu bankového vzdelávania, členom Hospodárskeho klubu a publikoval odborné články v médiách. Odporca uviedol na tlačovej konferencii pred novinármi výrok, ktorý bol publikovaný v denníku SME dňa 9.4.2004 v tomto znení: "jeden z trestných činov spáchal tak, ako to robí konkurzná mafia. Zmocnil sa majetku právnickej osoby, keď uviedol jej vlastníkov do omylu. Týmto skutkom spôsobil škodu 12 miliónov korún." Tento výrok uviedol žalovaný vedome, ako pravdivý na tlačových konferenciách. a úmyselne uviedol nepravdivé vyhlásenia pre tlač, teda verejne, pretože prejudikoval jeho vinu a že spáchal trestný čin, ako to robí konkurzná mafia. Teda vedome a úmyselne uviedol NEPRAVDU.
H.. H. Y. žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že na tlačových konferenciách nikdy nevystupoval ako súkromná osoba, ale v pozícii prvého viceprezidenta PZ, pričom oboznamoval verejnosť o výsledkoch činnosti policajného zboru. Jeho vyjadrenia vychádzali zo skutočností, ktoré boli v tom čase podložené konaním orgánov činných v trestnom konaní. Navrhovateľ bol v tom čase trestne stíhaný ako obvinený na základe uznesenia ČVS: R.-XX/BOK-Y.-Z.-XXXX. Ani raz verejne ani na tlačovej konferencii odporca v I. rade neuviedol celé meno obvineného.
Podaním doručeným súdu dňa 20.3.2008 navrhovateľ rozšíril žalobu o ďalšieho odporcu v II. rade - Ministerstvo vnútra SR. Žalobu rozšíril vzhľadom na tvrdenia H.. H. Y. o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.
Ďalším podaním zo dňa 28.4.2008 navrhovateľ upravil petit návrhu voči Ministerstvu vnútra SR takto:
Odporca v II. rade je povinný sa ospravedlniť navrhovateľovi tak, že na tlačovej konferencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozhodnutia zverejní:
Ospravedlňujeme sa J.. T. Y. za uvedenie nepravdivých výrokov o jeho osobe a skutku podvodu na tlačovej konferencii dňa 18.10.2004, ktoré uviedol bývalý prvý viceprezident Policajného zboru H.. H. Y., keď tvrdil: "Jeden z tých trestných činov, za ktorý je obvinený, spáchal takým spôsobom, ako sa aplikuje, poprípade ak existuje metodika tej konkurznej mafie. Týmto jedným skutkom spôsobil právnickej osobe, na ktorej to urobil a teda jej dvom majiteľom škodu 12 miliónov korún.", čo nebola pravda, a tým aj bolo porušené jeho ústavné právo na prezumpciu neviny zakotvené v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR.
Uzneseniami zo dňa 24.4.2008 a 13.5.2008 súd zmenu petitu aj rozšírenie žaloby o odporcu v II. rade pripustil.
Odporca v II. rade žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 15.10.2008 uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti musia byť splnené dve zákonné podmienky: a) existencia neoprávneného zásahu a b) objektívna spôsobilosť neoprávneného zásahu privodiť ujmu na právach dotknutej osoby. Konaním niekdajšieho prvého viceprezidenta, za ktoré by malo zodpovedať Ministerstvo vnútra SR, nedošlo vo vzťahu k navrhovateľovi k žiadnemu neoprávnenému zásahu, ktorý by bol spôsobilý spôsobiť ujmu na jeho osobnostných právach. Oprávnenie poskytovať informácie o trestnom konaní vyplýva z § 8a Trestného poriadku (účinného do 31.12.2005) podľa ktorého "Orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní údaje, ktoré priamo nesúvisia trestnou činnosťou, a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný (§ 2 ods. 2)." Praktickú realizáciu oprávnenia definovaného v citovanom ustanovení má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upravené interným aktom riadenia, a to Nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 38/2004 o poskytovaní informácií hromadným informačným prostriedkom. Podľa čl. 2 písm. d) NMV č. 38/2004 patrí medzi
osoby oprávnené poskytovať informácie hromadným informačným prostriedkom aj prvý viceprezident Policajného zboru. nedošlo teda k neoprávnenému zásahu. V čase predmetnej tlačovej konferencie bol navrhovateľ skutočne trestne stíhaný za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005). Uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (účinného do 31.12.2005) a o vznesení obvinenia navrhovateľovi podľa § 163 Trestného poriadku bolo vydané vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona. Okrem toho bol navrhovateľ trestne stíhaný aj za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185 ods.1 Trestného zákona. Ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, média citovali vyjadrenie odporcu I. rade, ale nikdy nie citát v ktorom by odporca v I. rade uviedol inú špecifikáciu navrhovateľa ako T. Y.. Nikde nie je publikovaný citát v znení "T. Y.., šéf bankrotu."
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne J. Y., oboznámil sa s obsahom zvukovej nahrávky zabezpečenej navrhovateľom ako aj
zvukovej nahrávky časti z tlačovej konferencie, konanej 18.10.2004 zabezpečenej z agentúry SITA, oboznámil sa s obsahom článkov uverejnených v denníku SME zo dňa 30.6.2004 pod názvom Polícia: Naftárska mafia mala veľkú medzinárodnú sieť, zo dňa 9.10.2004 pod názvom Z olejárov už prepustili i bývalého príslušníka FBIS, zo dňa 19.10.2004 pod názvom T.N. Y.. z kauzy oleje vrátili do väzby, v denníku Šport zo dňa 19.10.2004 pod názvom Škoda až jeden a pol miliardy, v denníku Národná obroda zo dňa 19.10.2004 pod názvom Majiteľ Bankrotu je opäť vo väzbe, v denníku Nový čas zo dňa 19.10.2004 pod názvom Znova ho zavreli, v denníku Hospodárske noviny zo dňa 19.10.2004 pod názvom Kauza oleje - prominent sa vracia za mreže, v denníku Pravda zo dňa 19.10.2004 pod názvom Prepustený naftár skončil opäť za mrežami, uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 1.10.2004 pod ČVS: R.-XX/BOK-Y.-Z.-XXXX, obsahom správ z agentúry SITA zo dňa 18.10.2004 pod názvom Jeden z aktérov kauzy ľahkých vykurovacích olejov opäť sedí, TV TA3 zo dňa 18.10.2004 pod názvom T. Y.. opäť vo väzbe, uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.12.2007 pod č.k. T. E. XX/XX, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1.7.2005 pod č.k. 20C 23/2005-279, ako aj obsahom ďalších listinných dokladov založených v spise a dospel k názoru, že návrhu nie je možné vyhovieť a to tak vo vzťahu k H.. H. Y., ako vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR.
Súd vydal vo veci rozsudok dňa 7.5.2002, proti ktorému podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Krajský súd v Bratislave dňa 14.9.2011 pod č.k. 15Co 84/2010-456 rozsudok súdu prvého stupňa voči odporcovi v I. rade - H.. H. Y. potvrdil a voči odporcovi v II. rade - Ministerstvu vnútra SR rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že uplatnený nárok je voči tomuto odporcovi potrebné posudzovať podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, čo naznačil aj súd prvého stupňa. Právne posúdenie veci je vždy úlohou súdu. Súd prvého stupňa však porušil svoju poučovaciu povinnosť, keď účastníka neinformoval ako sa mu javí právne posúdenie veci. Bol tiež povinný postarať sa v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. o opravu alebo doplnenie návrhu, aby v ňom bol označený účastník v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. a § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ to tak nie je, je tým znemožnené príslušnému ústrednému orgánu, aby v konaní vystupoval v mene štátu. Tým, že súd prvého stupňa nevyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania, pokiaľ ide o označenie odporcu v 2. rade, odňal mu možnosť konať pred súdom a preto sú dané dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v danom prípade v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p., a vyzvať navrhovateľa, aby nesprávne podanie pokiaľ ide o označenie odporcu v 2. rade opravil. (§ 79 ods. I O.s.p.) Súd je navrhovateľa povinný poučiť o tom, ako má svoj návrh opraviť. Po doplnení podaného
návrhu a správnom označení odporcu v 2. rade, bude potrebné opätovne posúdiť dôvodnosť podaného návrhu voči tomuto odporcovi.
Tunajší súd v zmysle záverov odvolacieho súdu a jeho právneho názoru vyzval navrhovateľa, aby svoje podanie vo vzťahu k odporcovi v II. rade opravil v smere
naznačenom odvolacím súdom. Navrhovateľ v zmysle výzvy označenie odporcu v II. rade síce opravil, avšak uviedol, že tak robí iba z formálnych dôvodov. Naďalej zotrváva na svojom názore, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku prameňa práva určujúceho právne postavenie odporcu v II. rade. Svoje práva na ochranu osobnosti si naďalej uplatňuje podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v prejednávanej veci nemožno aplikovať v spojení s § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako subsidiárny prameň práva.
Tunajší súd sa s právnym názorom navrhovateľa ohľadne aplikácie právnej normy na prejednávanú vec vo vzťahu k odporcovi v II. rade v zásade stotožňuje. V prvšom rozsudku zo dňa 7.5.2009 prvostupňový súd neuviedol, že na danú vec sa má v jej merite aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. Súd iba vyslovil názor, že označenie odporcu malo byť analogické ako vo veciach podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keďže ide o plnenie úloh orgánu verejnej moci a teda štátu. Bol to však len jeden (nie však jediný) z ďalších dôvodov uvedených v rozsudku, pre ktorý súd žalobu aj vo vzťahu k odporcovi v II. rade zamietol. Súd prvého stupňa tiež uviedol aj príslušné znenie ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, podľa ktorých celú vec (aj vo vzťahu k odporcovi v II. rade) právne posúdil. V prejednávanej veci navrhovateľ nenamieta nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný postup odporcu v II. rade, ale namieta porušenie jeho rýdzo osobnostných práv , pričom žiada od odporcu v II. rade morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie náhradu škody, či nemajetkovej ujmy v peniazoch , čo sú formy odškodnenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Keďže súd prvého stupňa, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu splnil úlohu danú mu v zrušujúcom rozsudku, vyzval navrhovateľa na doplnenie, či opravu označenia odporcu a vec znovu prejednal a opätovne rozhodol. Keďže nárok vo vzťahu k odporcovi v II. rade nie je možné skutkovo oddeliť od návrhu voči odporcovi v I. rade, súd sa pridržiava aj v tomto rozsudku nasledovných skutkových zistení.
Navrhovateľ na poj. dňa 7.3.2013 zotrval na podanom návrhu tak, ako ho podal v celom rozsahu. Zastával názor, že súd 1. stupňa nevykonal riadne dokazovanie, preto navrhol vypočuť ako svedka H.. H. Y., bývalého viceprezidenta Policajného zboru, ktorý v čase keď prednášal sporný výrok, že navrhovateľ podviedol podnikateľov metódou tej konkurznej mafie, pred novinármi, to uviedol ako pracovník MV SR - odporcu v II. rade. Tiež navrhol vypočuť ako svedka bývalého ministra vnútra T. R., ktorého miesto bydliska nevedel uviesť, ale bol prítomný na tejto tlačovej konferencii. Ďalej navrhovateľ založil do spisu odpoveď z GP SR T. XXX/XX-XX z 22.11.2012, tento dôkaz hovorí o tom, že nie on podviedol podnikateľov metódou tej konkurznej mafie, ale bol pravdepodobne krivo obvinený a v súčasnosti bolo už aj začaté trestné stíhanie pre zločin krivého obvinenia, ktorý súvisí práve so skutkom, o ktorom informoval H. Y. novinárov ako aj MV SR. Ďalej navrhol vypočuť ako svedka vyšetrovateľa špecialistu Z.. H. Y., pretože pravdepodobne tento podával nepravdivé informácie svojim nadriadeným o údajnej navrhovateľovej trestnej činnosti. Navrhol ako svedka vypočuť D.. J. W., prokurátorku špeciálnej prokuratúry, ktorá vykonávala prokurátorský dozor v uvedenej trestnej veci a je u nej právoplatným rozhodnutím súdu preukázané, že klamala a porušovala jeho právo na prezumpciu neviny teda porušovala ústavu, trestný poriadok, ďalšie právne normy, keď tiež o ňom rozširovala, že je páchateľom trestného činu. Nedá sa vylúčiť u žiadneho funkcionára, zvlášť vysokých funkcionárov polície a MV SR, či vysoko postavených prokurátorov a sudcov, že títo v nejakom presvedčení o svojej nepostihnuteľnosti vedome úmyselne klamú, aby z rôznych dôvodov, ktoré sa potom zisťujú, spôsobovali nevinným ľuďom utrpenie a všetky ťažkosti spojené s vykonštruovanými obvineniami a aby dosiahli aj podporu verejnosti, tak sa prezentujú s týmito vykonštruovanými obvineniami pred verejnosťou s cieľom nie plniť úlohy, ktoré sú im dané zákonom, ale slúžiť podozrivým osobám alebo páchateľom v trestnej činnosti, ktorí využívajú možno aj na komerčnom základe služby polície na likvidáciu z aktívneho života svojich obchodných konkurentov, v tomto prípade konkrétne to boli dlžníci, ktorí využili políciu za zatiaľ ešte nevyšetrených
okolností k zabezpečeniu stíhania veriteľa teda navrhovateľa a bola mu spôsobená škoda presahujúca čiastku 700.000 €. Založil do spisu rozsudok OS BA I v konaní 5T/90/2010 vo veci obž. N. N., ktorý bol uznaný že je vinný za skutok podvodu a neplatenie daní. Založil do spisu obžalobu podanú na OS BA I týkajúcu sa opäť manželov N., kde je zase navrhovateľ poškodený. Teda opäť zotrval na tom, že p. Y. ako pracovník MV SR vedome a úmyselne klamal, aby ho čo najviac poškodil pred verejnosťou. Práve to, že nebolo dostatočné vykonané dokazovanie a došlo k pochybeniu súdu 1. stupňa, ho núti pokračovať v tomto súdnom spore, pretože žaloba je plne dôvodná a v ďalšom sa pridržal textu, ktorý je uvedený v dovolaní podanom proti rozsudku KS v BA vypracovaný JUDr. Jánom Drgoncom. Nakoľko nie je odborník, tak súhlasí s argumentáciou tam uvedenou. Má za to, že jeho práva boli porušené a preto sa dovoláva súdnej ochrany ako jediného možného prostriedku proti nezákonnému konaniu orgánu štátnej správy a to MV SR, ktoré mu odmieta vytrvalo uznať akúkoľvek satisfakciu tvrdeniami, že konali zákonne a správne, hoci v rámci trestných konaní vedených proti nemu je už niekoľko rozhodnutí meritórnych aj zo strany NS SR o tom, že bol porušovaný trestný poriadok, medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv, Ústava SR. Nemá inú možnosť ako si očistiť svoje meno pred verejnosťou, iba súdnym konaním, v ktorom môže preukázať, že MV SR zásadným spôsobom pochybilo a už aj napriek zhromaždeným dôkazom, nemá tú slušnosť, aby si chybu priznalo a sa ospravedlnilo. Žiadal súd, aby konal spravodlivo a s odvahou. Zastával názor, že osoby, ktoré sa dopúšťajú excesov, nemôžu očakávať ochranu od svojich zamestnávateľov, aspoň by to tak malo byť. Ďalej navrhovateľ dôvodil, že náš demokratický systém trpí vážnymi vadami, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu týkať každého občana, sudcu nevynímajúc. Podľa medializovaných správ bolo vznesené obvinenie voči H. Y. za trestný čin ohovárania, to znamená, že sa mohol dopustiť takéhoto trestného činu aj v inom konaní, a preto navrhol, aby súd zabezpečil dôkaz, ktorý on nemôže zabezpečiť a to je výpis zo zoznamu páchateľov z MV SR prípadne vyžiadať z Generálnej prokuratúry, či bolo alebo je takéto konanie vedené proti H. Y.. Má za to, že výsluch H.. Y. ako svedka je kľúčový, lebo v postavení svedka nemôže klamať ako mohol klamať v postavení odporcu. Pokladal za dôležité vypočuť T.. R., ktorý bol prítomný na tlačovej konferencii. Práve konfrontáciou medzi novinármi a H.. Y. je možné spoľahlivo ustáliť, že výrok, ktorý predniesol sa vzťahoval práve k jeho osobe. Odkiaľ by onak novinári vedeli, že rozprával o ňom, preto treba túto vec posudzovať v kontexte tlačovej konferencie. Pánovi Y. bola verejne položená otázka, v ktorej zaznelo jeho meno, všetci ju počuli a on na ňu reagoval sporným výrokom. Čiže na otázku: "za čo bolo vznesené obvinenie T. Y. z firmy Bankrot", kde bola jeho totožnosť plne odhalená, H. Y. odpovedal sporným výrokom, že navrhovateľ spáchal podvod metódou konkurznej mafie.
Tým bola jeho totožnosť pred verejnosťou plne odhalená o čom p. H. Y. nepochybne vedel. Domnieva sa, že dokazovanie nebolo dostatočne vykonané, bolo vykonané také dokazovanie, ktoré nemohlo nič objasniť. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozsudku KS BA v časti, že sa p. Y. ničoho nedopustil, že konal zákonne, a že dokazovanie bolo dostatočne vykonané.
Odporca v II. rade pri doplnenom výsluchu uviedol, že sporný výrok p. Y. už bol predmetom dokazovania v tomto konaní. Súd v rozsudku sa stotožnil s obranou odporcov, podľa ktorých výrok bol anonymný a navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal. Zo zvukovej nahrávky z tlačovej konferencie zo dňa 18.10.2004 identita navrhovateľa nijako nevyplynula. S týmto názorom prvostupňového súdu sa stotožnil aj odvolací súd - KS v BA. V odôvodnení rozsudku KS v BA sa uvádza, že p. Y. neuviedol ani iniciály a ani meno a priezvisko navrhovateľa, dokonca nešpecifikoval ani trestnú vec, v ktorej bol obvinený. Z uvedeného teda vyplýva, že p. Y. ako zamestnanec MV SR nevykonal žiaden neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa, ak by sa na to aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z., nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu. Z uvedeného dôvodu mal odporca v 2. rade za to. že nijaké ospravedlnenie a ani zadosťučinenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemá opodstatnenie. Rovnako sa to týka § 11 OZ, keďže nešlo o neoprávnený zásah. K navrhnutému dôkazu - výsluchu p. Y. uviedol, že tento bol účastníkom konania, jeho výpoveď ako odporcu v 1. rade bola dostatočná, preto nie je dôvod na čo ho vypočúvať znova. Vo vzťahu k výroku uvedenému na tlačovej konferencii bolo už dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu. Navrhovateľom namietané porušovania Ústavy a ostatných zákonov v trestných konaniach nie sú predmetom tohto konania, ktorého predmetom bol a je sporný výrok z tlačovej konferencie.
Pri predchádzajúcich výsluchoch navrhovateľ zotrval na zdôvodnení návrhu. Nesúhlasil s tým, že odporca v I. rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Mal za to, že odporca v I. rade spôsobil exces, ako verejný činiteľ zneužil svoju funkciu na tzv. "šikanu", pretože na tlačovej konferencii
18.10.2004 prejudikoval jeho vinu tým, že tvrdil, že navrhovateľ spáchal trestný čin metódou konkurznej mafie, že spôsobil škodu 12 miliónov korún. Vedome a úmyselne teda odporca v I. rade uvádzal nepravdy a klamstvá, hoci vedel, že neexistuje žiaden dôvod na jeho trestné stíhanie, ktoré bolo vykonané cielene a účelovo na jeho osobu. Odporca v I. rade vedel, že žiadna mafia, ani konkurzná, v podmienkach SR neexistuje, keďže aj sám v týždenníku TREND uviedol, že na Slovensku žiadna mafia nie je. Uznesenie o vznesení mu obvinenia neuvádza výroky použité odporcom v I. rade, slovné spojenia typu "konkurzná mafia, mafia, či metodika konkurznej mafie". Navrhovateľ bol nezákonne vzatý do vyšetrovacej väzby, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. Odporca v I. rade svojim výrokom podnietil verejnosť uveriť, že navrhovateľ je vinný a spáchal trestný čin metódou konkurznej mafie. Úmysel odporcu v I. rade poškodiť navrhovateľa je daný tým, že sám seba považoval za bojovníka proti mafii, čestného a spravodlivého policajta. Svedčí o tom aj článok z Hospodárskych novín zo dňa 15.6.2006 s názvom "Corado Cattani v slovenskom znení". Výroku odporcu v I. rade uverili všetci, verejnosť, policajti, aj exminister S.. Navrhovateľ poukázal aj na "Oznámenie o trestnej činnosti polície" doručené GP SR dňa 13.11.2003, ktoré je o vydieraní osoby navrhovateľa použitím policajnej operatívnej správy, ktorá mala slúžiť na začatie jeho trestného stíhania s tým, že ak nezaplatí
vydieračovi 5 mil. Sk, bude medializovaný ako bos ekonomickej mafie a bude dlhodobo väzobne stíhaný. V oznámení sa spomína meno osoby vystupujúcej pod menom Y.. Odporca v I. rade naplnil svoje vyhrážky, polícia navrhovateľa bezdôvodne začala stíhať a začlenila ho do skupiny olejárov, kde bol viac ako 4 mesiace vo väzbe v Leopoldove. Pred touto medializáciou bol navrhovateľ vnímaný ako odborník na problematiku bankrotu, požíval u občanov a podnikateľov vážnosť. Jeho identita na tlačovej konferencii bola označená T.Í. Y.., šéf Bankrotu. Dôkazom sú novinári, ktorí vedeli, že sa jedná o jeho osobu, dôkazom sú články v médiách, denníku Pravda, denníku SME. Nezameniteľnosť jeho osoby môže potvrdiť aj exminister T. R., ktorý uviedol, že je bývalý príslušník FBIS, čím sa mohol dopustiť aj vyzradenia utajovanej skutočnosti. Z predložených dôkazov, tlačoviek, odborných časopisov bol často medializovaný ako odborník, kde bolo uvádzané celé jeho meno aj s fotografiou v súvislosti s firmou Bankrot. Jeho klienti boli nadnárodné spoločnosti, významné podniky a podnikatelia, čo bolo zdrojom jeho obživy. Venoval sa aj pedagogickej činnosti, prednášal na Inštitúte bankového vzdelávania NBS, písal odborné články, bol celoštátne známy z rôznych medializovaných bankrotov. Známy bol aj medzi športovcami, ako viacnásobný majster Slovenska v džude. Odporca v I. rade svojim výrokom poškodil aj celú jeho rodinu, ľudia sa začali od nich odvracať, deti v škole trpeli hanbou, známi sa s ním stretávajú tajne, klienti už nemajú záujem o jeho služby, lebo majú obavy, že aj oni budú trestne stíhaní. Zanedbateľné nie je ani jeho väzobné stíhanie, útrapy s ním spojené, keď vo väzbe bola ponížená jeho ľudská dôstojnosť. Ako spoločníka mal hlodavca - potkana, ktorý vyliezal z diery WC vždy, keď začul prísun potravy. V cele bol zatvorený úmyselne s človekom duševne chorým, v ktorého prítomnosti sa v minulosti podrezal iný väzeň, striekance krvi boli na stenách spolu s plesňou, na cele nebolo okno, tri týždne tiekla z vodovodu voda tak, že sa nedalo spať, čo možno považovať za mučivé útrapy. Skutok podvodu sa skutočne stal, ale spáchaný bol práve na ňom, pretože existuje množstvo dôkazov, že práve tí, čo ho obvinili, spáchali megapodvod, kde škoda presahuje 200 mil. Sk ku škode štátneho rozpočtu. Odporca v I. rade bez akéhokoľvek dôkazu tvrdil, že navrhovateľ spáchal zločin. Osoby, ktoré ho obvinili, sa len chceli vyhnúť splateniu pôžičky, ktorú im poskytol. Tieto osoby, hoci boli právoplatným rozsudkom zaviazané na vrátenie pôžičky, sa počas jeho trestného stíhania, zbavili všetkého majetku, aby dlh nebol vymožiteľný.
Navrhovateľ žiadal vypočuť ako dôležitých svedkov: J. Ž. - autorku článku v SME, J.. J. U.Š. z ÚIS MV PZ - či môže odporca v I. rade klamať, por. J.. W. Q. - vypočúvala J. Ž., J.. Z.. H. Y. - k dôkaznej situácii pri vznesení obvinenia, N.. K. J. - k dôkaznej situácii, či spáchal podvod, H.. T. R. - či udelil právomoc odporcovi v I. rade klamať a uvádzať nepravdy, H.. Y. - či spáchal podvod, H.. J. W. - či spáchal podvod, H.. J. - k skutku podvodu, H.. H.. D., D.., - že tvrdením odporcu bola porušená prezumpcia neviny, H.. N. X. - k potvrdeniu, že odporca nemal právomoc uvádzať klamlivé vyhlásenia pre tlač, H.. Z. X. - k jeho ovplyvňovaniu pri rozhodovaní o väzbe výrokmi odporcu v I. rade, H.. H. F. - ako bol ovplyvňovaný výrokmi odporcu v I. rade pri rozhodovaní, H.. N. K. - k ozrejmeniu záverov vyšetrovania, X. Č. - autor článku v časopise TREND, M. A. - spoluatorku článku, H. F., redaktora TREND - k identite navrhovateľa, R. D. - novinár Šport, G. J. D. - novinárka Národná
obroda, H. U. - novinár Hospodárske noviny, J. U. - novinár Pravda, S. D. - redaktor TA3, J. Y. - exmanželka, J. F. - bývala družka, X. Y., A. J. a E. U. - autori článku Mafia na Slovensku neexistuje, R.. J.. A.- Inštitút bankového vzdelávania, R. A. - fotograf SME.
Zo zvukovej nahrávky z tlačovej konferencie uskutočnenej dňa 18.10.2004 zaznel nasledovný výrok:
"Jeden z tých trestných činov za ktorý je obvinený spáchal takým spôsobom ako sa aplikuje poprípade ak existuje metodika tej konkurznej mafie. Zmocniť sa hnuteľného a nehnuteľného majetku inej právnickej osoby pri uvedení do omylu tých jej pôvodných majiteľov a okrem toho že zmocniť sa majetku, nadobudnúť aj právo disponovať s týmto majetkom. Týmto jedným skutkom spôsobil právnickej osobe na ktorej to urobil, teda jej dvom majiteľom škodu dvanásť miliónov korún".
Zvukovú nahrávku zabezpečil navrhovateľ. Súdu odmietol prezradiť zdroj od ktorého nahrávku získal.
Odporca v I. rade pri výsluchu nepoprel, že výrok na tlačovej besede uviedol. Pridržal sa svojich písomných vyjadrení k návrhu. Namietol, že v prednese navrhovateľa zaznelo niekoľko dezinformácií a hypotéz a vzhľadom k tomu, že tento proces bol a aj je silne medializovaný, zdôraznil, že jeho osoba bola zo strany navrhovateľa oveľa viac osočovaná ako navrhovateľ na tlačovke. Odporca v I. rade bol navrhovateľom vykreslený ako osoba, ktorá účelovo, protizákonne, zneužívajúc svoju právomoc, diskredituje nevinných občanov SR, čo nemožno akceptovať. V prípade, že budú média prezentovať to, čo navrhovateľ povedal, teda, že ho zaplietol do nejakého vydierania, to poškodí jeho česť a jeho dôstojnosť. Tiež musí konštatovať, že to navrhovateľ urobil cielene a s úmyslom poškodiť jeho osobu. K veci samej odporca v I. rade uviedol, že v podaní navrhovateľa zaznelo viac nepresností aj k výroku aj k okolnostiam za ktorých bol urobený. Úryvok z tlačovej konferencie pochádzal z tlačovej konferencie na ktorej nebol prítomný vtedajší minister vnútra T. R.. Ten bol s ním na inej tlačovej konferencií kde sa prezentoval iný trestný čin, z ktorého bol navrhovateľ tiež obvinený. Inkriminovaná tlačová konferencia bola zvolaná za účelom informovania verejnosti a za účelom objasnenia prípadu vraždy. Informovanie o obvinení navrhovateľa bolo vykonané len na základe otázky novinárov, ktorí mali informácie, že navrhovateľ je vzatý do vyšetrovacej väzby. Títo využili tlačovú konferenciu na získanie informácie alebo potvrdenie tejto informácie. Vzhľadom k oprávneniu ktoré mal, média informoval aj o tom, o čom celá tlačová konferencia nemala byť, že navrhovateľ je obvinený z troch skutkov. Čiže povedal, že je obvinený, čo odznelo aj v nahrávke a čo v tom čase bola aj pravda. Až na základe opätovnej otázky novinárov či tieto tri skutky súvisia s vyšetrovaním konkurznej mafie povedal to, čo odznelo nahrávke. Z toho čo povedal vyplýva, že aj sám spochybnil výraz konkurzná mafia. On povedal "ak existuje metodika tej konkurznej mafie". Nepovedal, že navrhovateľ je členom mafie alebo postupuje ako tá mafia. V podstate nikdy nepovedal to, z čoho ho navrhovateľ žaluje, alebo ako sa domnieva, ako to vyplýva s kontextu toho, čo odznelo v nahrávke a aj vo všeobecnosti toho čo povedal. V súvislosti s jeho trestným oznámením ktoré bolo podané na GP, kde sa nikdy nepotvrdilo to, čo navrhovateľ tvrdil, že bol vydieraný, alebo zastrašovaný, nadobudol odporca v I. rade dojem,
že práve navrhovateľ používa takúto formu aktívnej obrany aby zastrašil policajtov, ktorí by prípadne konali v jeho neprospech alebo konali objektívne pri svojej práci. Práve kvôli tomu si obzvlášť dával pozor pri informovaní o jeho záležitostiach, lebo z jeho správania usúdil, že sa jedná o osobu, ktorá sa bude domáhať svojich práv, ak budú porušené. Ďalej odporca v I. rade uviedol, že navrhovateľ citoval to, čo bolo uvedené v článkoch v novinách tak, ako keby to povedal odporca v I. rade, čo nie je pravda. Odporca v I. rade nikdy nekonal ako súkromná fyzická osoba, ale ako prvý viceprezident PZ. Bol oprávnený poskytovať informácie v zmysle nariadenia MV SR. Navrhovateľ bol v čase konania tlačovej konferencie vyšetrovaný pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, spolu s ďalšími osobami a v tom čase to bola už jeho druhá väzba. Prvá väzba trvala 4 mesiace, druhá mesiac a pol. Odporca v I. rade si plnil svoju zákonnú povinnosť informovať verejnosť o činnosti polície a to zo svojej pracovnej pozície, pričom verejnosti prislúcha právo na informácie. Navrhovateľ bol označený štandardným spôsobom, ako T. Y.., vôbec nebol označený ako J.. T. Y.., šéf Bankrotu, ako to od začiatku tvrdí sám navrhovateľ. Odporca v I. rade mal za to, že navrhovateľ, ak bol známy na verejnosti, bolo to predovšetkým z toho dôvodu, že bol dvakrát vo väzbe a z toho dôvodu mohol aj pociťovať ujmu. Čo sa týka samotného výroku, navrhovateľ poskytol len fragment zvukovej nahrávky z tlačovej konferencie, z ktorej nie je dostatočne preukázané, za akých okolností tento výrok odznel. Na základe prehraného dôkazu nie je možné spájať tento výrok s osobou navrhovateľa, neodznelo v nej ani "T. Y.". Odporca v I. rade poprel, že by vôbec uviedol meno navrhovateľa, iba odpovedal na otázky novinárov. Polícia a ani odporca v I. rade titulom svojej funkcie nikdy neuvádzali plné mená obvinených, či podozrivých osôb,
ale len ich iniciály. Nikdy, a to ani súvislosti s navrhovateľom, nebola z jeho strany ani zo strany polície stotožnená a identifikovaná osoba navrhovateľa s jeho titulom "Mgr.", ani s jeho menovitými akciami, napr. "majiteľ spoločnosti Bankrot". Nemožno dedukovať ani to, že práve navrhovateľ je tou osobou, o ktorej sa hovorilo na tlačovej konferencii. Naopak, navrhovateľ sám seba identifikoval ako osobu, o ktorej sa hovorilo na tlačovej konferencii a písalo v médiách. Odporca v I. rade sa prvýkrát stretol s osobou navrhovateľa až v pojednávacej miestnosti tunajšieho súdu. Skutočnosť, že bol navrhovateľ verejne známy, je jeho subjektívnym tvrdením, nemožno však hovoriť o všeobecnej známosti na základe publikovania nejakého článku v médiách. Odporca v I. rade nemá tiež žiadne informácie, že by ohľadne navrhovateľa bola v niektorej z televízií odvysielaná reportáž. Z prehľadu odvysielaných reportáží, len STV priniesla najdôležitejšie správy z tlačovej konferencie týkajúce sa nájomnej vraždy prípadu W., ale nič o T. Y.. Ak navrhovateľa stotožnili s osobou obvineného médiá, potom sa mal navrhovateľ obrátiť na tieto médiá. Odporca v I. rade nikdy netvrdil, že "navrhovateľ spáchal trestný čin "ale vo svojom výroku použil slová, "jeden z trestných činov za ktoré je obvinený spáchal...", čo je rozdiel proti účelovému tvrdeniu navrhovateľa. Navrhovateľ vo svojej žalobe vyslovuje viaceré svoje domnienky, a dedukcie v súvislosti s prebehnutých vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nemajú súvis s týmto civilným sporom a idú nad jeho rámec rovnako ako ním navrhnuté dokazovanie výsluchom množstva svedkov.
Petit výroku navrhovateľa je nevykonateľný vo vzťahu k odporcovi v I. rade, pretože nie je možné ukladať povinnosť tretiemu subjektu, výrok je nepresný a nepravdivý, vo svojej podstate hanlivý, preto je absurdné, aby mal slúžiť ako ospravedlnenie. Výrok je obsahovo širší, ako výrok z tlačovej konferencie, keďže sa v ňom spomína skutok podvodu, takže verejnosť by sa z neho mohla dozvedieť aj to, čo dosiaľ nevedela. Navrhovateľ nepreukázal, že bola znížená jeho vážnosť a česť v očiach verejnosti, teda ani náhrada nemajetkovej ujmy
nie je namieste, nie je ani zdôvodnená. Nemožno tiež odlíšiť, kedy malo prísť k tomuto zníženiu cti, keďže navrhovateľ bol už v čase pred inkriminovaným výrokom tiež medializovaný a väzobne stíhaný v inej závažnejšej kauze. Odporca v I. rade vzniesol voči náhrade nemajetkovej ujmy aj námietku premlčania.
Odporca v II. rade sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k návrhu. K samotnej zvukovej nahrávke uviedol, že je to len veta vytrhnutá z kontextu, nevyplýva z nej identifikácia navrhovateľa. Zo zvukovej nahrávky nie je jasné, za akých okolností odznela, pretože nebol prehraný celý záznam.
Navrhovateľ založil do spisu ešte viacero písomných podaní, v ktorých tvrdil, že odporca v I. rade o ňom úmyselne a vedome vytvoril obraz konkurzného (a nie napr. autíčkarskeho) mafiána a to len preto, aby ho v očiach laickej verejnosti úplne diskvalifikoval z jeho práce likvidátora úpadkových spoločností. Z publikovaných článkov v médiách si nikto nemôže urobiť záver, že zo strany odporcu v I. rade išlo len o informácie o priebehu vyšetrovania. Boli použité slová o preukázaní trestnej činnosti, všetky obvinenia boli pod vedením odporcu v I. rade vymyslené. Na negatívnej medializácii jeho osoby sa podieľal aj bývalý minister vnútra T. R., dobrý kamarát odporcu v I. rade, bola to teda cielená diskreditačná kampaň.
Svedkyňa J. Y., bývalá manželka navrhovateľa vypovedala, že dovtedy kým neodznel výrok pána Y., že navrhovateľ spáchal trestný čin spôsobom tej konkurznej mafie, celá ich rodina žila spokojným a aktívnym životom. Celá táto vec sa týka ich detí a jej. Navrhovateľ sa o nich riadne stará, stretáva sa s deťmi, zabezpečuje ich finančne, platí školné a pod... Najstarší syn to pochopil tak, že radšej zostane v zahraniční, lebo má rovnaké meno ako jeho otec a neustále si ho zamieňali s T. Y. starším. Staršia dcéra mala v tom čase rozbehnutú tenisovú kariéru. Chodili na tréningy, stretávali sa so známymi, priateľmi. Po tom, čo sa udialo, sa od nich všetci odvrátili. Dcéra sa nervovo zrútila, takže pomaly skončila aj s tenisom. Vtom čase chodila na gymnázium a počúvala poznámky spolužiakov. Najmladšia dcéra v tom čase študovala na Strednej ekonomickej škole. Navrhovateľ tam chodil prednášať. Samozrejme že po tom všetkom, sa prednášky zrušili, deti dcére hovorili že čo chce prednášať, keď jej otec je mafián. Dodnes sú označovaní ako rodina mafiánov. Ani taxíky nechcú ísť až k ich domu. Takúto skúsenosť má mladšia dcéra. Aj susedia sa od nich odvrátili, aj p. D., ani ten ich nezdraví. Odvtedy len prežívajú. Stratili všetkých známych, s nikým sa nekontaktujú. Nepamätá si kedy presne to bolo, ale prišli domov, pustili TV a zrazu šok. Ako to v TV odznelo, hneď jej volal otec domov. Jej otec je tam, kde žije, veľmi vážený či už staršou, či mladšou generáciou. Otec hovoril, že pán Y. povedal, že navrhovateľ je mafián
a že či náhodu nie aj vrah, lebo sa tam hovorilo aj o vraždách. Matka v kuse plakala, že nemôže ísť ani do obchodu, lebo známi sa jej pýtajú akého to má mafiánskeho zaťka. Svedkyňa podotkla, že jej rodičia sú obyčajní ľudia. Potom ako zatvorili navrhovateľa, sa na ňu nakontaktovala jej bývalá spolužiačka p. N., ktorá ju požiadala o stretnutie. Na toto stretnutie prišiel aj p. N., ktorého videla prvýkrát. Pán N. jej povedal, že má akýmkoľvek spôsobom presvedčiť navrhovateľa, aby pozemky prepísal späť na nich. Ak to urobí, vie zariadiť aby bol z väzenia prepustený. Mala mu odkázať, že ak to neurobí, z basy nevylezie.
Svedkyňa si nepamätala, v ktorej TV odznel výrok odporcu v I. rade. Pamätala si, že ho videla aj počula na obrazovke. Redaktor mu kládol otázky a on odpovedal. Nepamätala si presne, ale redaktor uviedol meno navrhovateľa názvom "Y.", alebo "inak". Odporca v I. rade mu odpovedal na otázku. Ďalej svedkyňa uviedla, že následne sa to na nich "valilo ako lavína" zo všetkých strán, z novín, od známych.. Priznala, že aj pred touto udalosťou bola ich rodina vystresovaná z predchádzajúcej väzby navrhovateľa. Deti v jednom kuse plakali a ona v kútiku duše verila, že navrhovateľ nič zlé neurobil. Čítala aj článok v novinách s názvom Polícia: Naftárska mafia mala veľkú medzinárodnú sieť, v ktorom bol navrhovateľ vykreslený ako najväčší zločinec. Aj vtedy ju kontaktovali, ale oveľa výraznejšie to bolo po vystúpení odporcu v I. rade v TV. Predtým, ako ho prvýkrát zavreli bol navrhovateľ vážený človek, chodil prednášať a podobne. Odporcovia jej a aj ich rodine zničili život.
Následne po výsluchu svedkyne súd spustil zvukovú nahrávku, ktorú sa podarilo získať z agentúry SITA. Po jej vypočutí bolo konštatované, že ide o identickú časť zvukovej. nahrávky z časti tlačovej konferencie konanej dňa 18.10.2004, ktorá bola zabezpečená navrhovateľom a vypočutá na predchádzajúcom pojednávaní.
V záverečnej reči navrhovateľ zhodnotil, že súd nemá záujem zistiť materiálnu pravdu, keď odmieta vypočuť ďalších ním navrhnutých svedkov. Žiadal zaprotokolovať, že žiaden policajt v tejto republike nebude porušovať ústavu, verejne kriminalizovať a napádať občanov, presviedčať laickú verejnosť o ich vine a vymýšľať si metódy, ktoré nemá preukázané, v úmysle ich poškodzovať. Bolo dokázané, že skutok podvodu navrhovateľ nespáchal a že osoby, kvôli ktorým bol vo väzbe sú teraz osobami obvinenými a poškodeným je práve on. Konaním odporcu v I. rade mohlo prísť k spáchaniu závažných daňových podvodov ku škode štátnemu rozpočtu vo výške viac ako 200 mil. Sk.
Odporca v I. rade vyslovil ľútosť nad tým, že rodinní príslušníci obvinených osôb sú vystavovaní stresovým situáciám. Ak by sa mal na nich brať ohľad pri vyšetrovaní trestných činov, potom by si polícia nemohla vykonávať svoju prácu. Drvivá väčšina rodinných príslušníkov obvinených vždy vinila a osočovala práve jeho za tie traumy, ktoré museli prežívať. Ani raz sa však nestretol s tým, že by rodinní príslušníci vinili práve toho ich obvineného rodinného príslušníka, ktorý sa správal tak, že policajné a prokurátorské zložky ho pod ťarchou v tom čase existujúcich dôkazov, obvinili. Svedkyňa podľa neho potvrdila, že na tlačovej konferencii nemenoval navrhovateľa a odpovedal iba na spontánnu otázku novinára, či je pravdou, že navrhovateľ bol vzatý do vyšetrovacej väzby. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že niekoho mohol, alebo chcel ovplyvniť v trestnom konaní v jeho neprospech.
Právny zástupca odporcu v I. rade poukázal na procesné chyby v petite výroku. Poukázal na to, že je zle formulovaný, nepresný, nespomína sa v ňom skutok podvodu, nie je pravdivý, je neprimeraný povahe veci a je nevykonateľný. Výrokom súdu nemožno konštatovať porušenie princípu prezumpcie neviny. Ďalej chýba príčinná súvislosť medzi výrokom a zásahom do osobnostných práv. Ospravedlnenie nemôže byť konštatovaním porušenia zákona. Za nepravdivý má byť vyhlásený aj pravdivý výrok o obvinení navrhovateľa, čo nie je možné konštatovať. Petit výroku o náhrade nemajetkovej ujmy je nepresný, znie na neexistujúcu menu, nárok je premlčaný. Nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi znížením vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa a výrokom odporcu v I. rade z tlačovej konferencie, ale len súvislosť s článkami v novinách. Ďalej právny zástupca zopakoval námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, absenciu excesu. Poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v obdobných veciach, keď bolo konštatované, že ak si zástupcovia médií sami zistia, o akú osobu v danom prípade ide, v takomto prípade verejní činitelia konajúci v mene štátnych orgánov a teda ani štát nemôžu niesť zodpovednosť za konanie súkromných osôb, akými sú médiá.
Odporca v II. rade uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že zo strany odporcov prišlo k zásahu do jeho osobnostných práv, alebo k porušeniu princípu prezumpcie neviny. Odporca v I. rade neidentifikoval osobu navrhovateľa, postupoval podľa trestného poriadku a interných predpisov. Nebolo preukázané úmyselné konanie odporcu v I. rade s cieľom poškodiť navrhovateľa rozsiahlou medializáciou.
Súd sa oboznámil aj s obsahom článkov publikovaných niektorými médiami.
Dňa 30.6.2004 bol v denníku SME uverejnený článok s titulom: Polícia: Naftárska mafia mala veľkú medzinárodnú sieť. Z neho súd vyberá: "...Zadržaný je aj jeden bývalý príslušník SIS, najmenej jeden policajt a viacerí colníci. Medzi zadržanými je aj T. Y.. - šéf spoločnosti Bankrot, ktorá sa zaoberala likvidáciou podnikov. Je to bývalý príslušník československej tajnej služby FBIS, kde pracoval začiatkom deväťdesiatych rokov, keď jej na Slovensku šéfoval práve R.. "Nepoznal som ho osobne, bol radovým príslušníkom," povedal minister. Firma Bankrot figuruje aj v kauze tzv. konkurznej mafie, ktorú polícia vyšetruje..."
Dňa 9.10.2004 bol v denníku SME publikovaný článok s titulom: Z olejárov už prepustili i bývalého príslušníka FBIS. Z neho súd vyberá: "...Bývalý príslušník česko-slovenskej tajnej služby FBIS T. Y.., obvinený v kauze podvodov s ľahkými vykurovacími olejmi, je opäť na slobode. 30. septembra ho z väzby po štyroch mesiacoch prepustil Krajský súd v Trnave..."
Dňa 19.10. 2004 bol v denníku SME publikovaný článok s titulom: T. Y.. z kauzy oleje vrátili do väzby. Z neho súd vyberá: "...T. Y.., podľa polície vysoký predstaviteľ zločineckej skupiny, ktorá nelegálne obchodovala s ľahkými vykurovacími olejmi, je opäť vo väzbe... Úrad boja proti korupcii tvrdí, že advokát T. Y.. dal 30-tisícový úplatok advokátke ďalšieho svedka, aby ho presvedčila, že nemá svedčiť proti T. Y.. Úplatok vraj dal 6. septembra v kaviarni hotela Eden v Piešťanoch. "Polícia advokáta zadržala," povedala H. R. z ministerstva vnútra....Polícia T. Y.. obvinila aj z ďalších podvodov a sprenevery v prípade, ktorý súvisí s tzv. konkurznou mafiou a s veľkým počtom fiktívnych firiem, ktoré sídlia v chatrči v obci Žiharec. "Jeden z trestných činov spáchal tak, ako to robí konkurzná mafia. Zmocnil sa majetku právnickej osoby, keď uviedol jej vlastníkov do omylu. Týmto skutkom spôsobil škodu 12 miliónov korún," povedal prvý policajný viceprezident H. Y...."
Dňa 19.10.2004 vyšiel v denníku Šport článok s nadpisom: Škoda až jeden a pol miliardy. Z neho súd vyberá: "...T. Y.. 40-ročného Bratislavčana, tentoraz zavreli za niekoľko stomiliónové podvody, sprenevery a trestný čin poškodzovania veriteľa. Jeden z trestných skutkov, ktoré však Spišiak nešpecifikoval, spáchal metódou konkurznej mafie..."
Dňa 19.10.2004 v denníku Národná obroda vyšiel článok s nadpisom: Majiteľ Bankrotu je opäť vo väzbe . Z neho súd vyberá: "...Majiteľ spoločnosti Bankrot T. Y.., obvinený pre podvody z naftou, je po dvoch týždňoch opäť vo väzbe. Podľa polície jeho obhajca R. R.. ponúkal advokátke jedného z jeho spoluobvinených 30-tisícový úplatok, aby svojho klienta presvedčila, nech vypovedá v prospech T. Y.. Advokát je obvinený z podplácania. Polícia T. Y.. obvinila aj z ekonomickej trestnej činnosti, ktorá nesúvisí s naftárskou mafiou... "Ide o podvod, spreneveru, poškodzovanie veriteľa - škoda bola niekoľko sto miliónov," povedal policajný viceprezident H. Y...."
Dňa 19.10.2004 v denníku Nový čas vyšiel článok: Kauza oleje: Znova ho zavreli. Z neho súd vyberá: "...Jeden z obvinených v kauze ľahkých vykurovacích olejov je opäť za mrežami. Bratislavčana T. Y.. (40) sudca opäť posadil do vyšetrovacej väzby, tentoraz a niekoľkomiliónové podvody, sprenevery a poškodzovanie veriteľa..."
Dňa 19.10.2004 v Hospodárskych novinách vyšiel článok s nadpisom: Kauza oleje- prominent sa vracia za mreže. Z neho súd vyberá: "...Jeden z údajných hlavných aktérov megapodvodu s ľahkými vykurovacími olejmi - T. Y.. - je opäť za mrežami...Polícii sa totiž podarilo obvinenému preukázať ďalšiu trestnú činnosť - spreneveru, podvod, poškodzovanie veriteľa. "Škoda tu dosiahla niekoľko sto miliónov korún," informoval prvý policajný viceprezident H. Y....T. Y.. je bývalým konateľom spoločnosti Bankrot. Tá mala podľa polície likvidovať firmy, ktoré sa už nedali využiť na manipuláciu s pohonnými látkami. V kauze podvodu s naftou je až 81 obvinených..."
Dňa 19.10.2004 v denníku Pravda vyšiel článok s nadpisom: Prepustený naftár skončil opäť za mrežami . Z neho súd vyberá: "...Späť do vyšetrovacej väzby vzal súd po pár dňoch slobody bývalého šéfa spoločnosti Bankrot T. Y.. Ten je naďalej stíhaný za účasť v doteraz najväčšom odhalenom zločineckom gangu takzvaných naftárov a najnovšie aj za ďalšiu ekonomickú trestnú činnosť so škodou niekoľko stoviek miliónov korún...Vyšetrovateľ v týchto dňoch obvinil Strýčka z trestných činov podvodu, sprenevery a poškodzovania veriteľa. Polícia zároveň tvrdí, že sa jej podarilo prichytiť Strýčkovho právneho zástupcu R. R., ako ovplyvňuje vyšetrovanie. Podľa policajného viceprezidenta H. Y. núkal advokát 30-tisícový úplatok právnej zástupkyni ďalšieho z obvinených naftárov, aby ten vypovedal v prospech jeho klienta...Y., ktorý sa predtým zaoberal likvidáciou skrachovaných firiem..."
V týždenníku Korzár - Slovensko dňa 19.10.2004 vyšiel článok s nadpisom: T. Y.. z kauzy oleje je opäť vo väzbe. Z neho súd vyberá: "...Polícia T. Y.. obvinila aj z ďalších podvodov a sprenevery v prípade, ktorý súvisí s konkurznou mafiou a s veľkým počtom fiktívnych firiem, ktoré sídlia v obci Žihárec v jednej chatrči. "Jeden z trestných činov spáchal tak, ako to robí konkurzná mafia. Zmocnil sa majetku právnickej osoby uvedením do omylu jej vlastníkov. Týmto jedným skutkom spôsobil škodu 12 miliónov korún," povedal prvý policajný viceprezident H. Y...."
Správa z agentúry SITA dňa 18.10.2004. Z nej súd vyberá: "...Slovenským policajtom sa podarilo opäť dostať do väzby jedného z mužov spájaných s kauzou podvodov s ľahkými vykurovacími olejmi, ktorých sudca pustil na slobodu. Na tlačovej besede v Bratislave to
povedal prvý policajný viceprezident H. Y.. 40-ročného Bratislavčana H. Y.. tentoraz zavreli za niekoľkostomiliónové podvody, sprenevery a trestný čin poškodzovania veriteľa. Jeden z trestných skutkov, ktoré však Y. nešpecifikoval, spáchal metódou konkurznej mafie..." (Agentúra zverejnila opravu mena obvineného tak, že správne malo byť jeho meno T. Y.. - pozn. sudcu)
Zo správy TA3 dňa 18.10.2004 s názvom Olejári: T. Y.. opäť vo väzbe , súd vyberá: "...T.N. Y.. pribudli aj ďalšie obvinenia z trestnej činnosti. Medzi nimi aj skutky, ktorých sa dopúšťa tzv. konkurzná mafia. H. Y., viceprezident policajného zboru: "Jeden z tých trestných činov, za ktorý je obvinený, spáchal takým spôsobom, ako sa aplikuje, poprípadne ak existuje metodika tej konkurznej mafie. Týmto jedným skutkom spôsobil právnickej osobe, na ktorej to urobil a teda jej dvom majiteľom, škodu 12 miliónov korún..."
Uznesením ČVS: R. - XX/BOK - Y.- Z. - XXXX zo dňa 1. októbra 2004 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona lebo na podklade zistených skutočností ..."je dostatočne odôvodnený záver, že ...v úmysle získať obchodné podiely...a tým aj disponovať s celým hnuteľným i nehnuteľným majetkom týchto obchodných spoločností, uviedol jej dovtedajších spoločníkov...do omylu...a to tým spôsobom, že....čím spôsobil škodu.... vo výške 12,400.000,- Sk (vybrané citáty z uznesenia - pozn. sudcu).
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod č.k. 4 To 89/2004 zo dňa 24.novembra 2004 súd zistil, že navrhovateľ bol vo väzbe v období od 26.mája 2004 do 30. septembra 2004 a od 11. októbra 2004 do 24. novembra 2004.
Z uznesenia ÚŠP GP SR zo dňa 28.decembra 2007 pod č.k. VII/1 Gv 47/06 bolo zistené, že trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona bolo zastavené. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že skutok, z ktorého bol navrhovateľ obvinený, nie je trestným činom ale ide o obchodno-právny vzťah.
Na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 1.7.2005, č.k.20C 23/2005-279 , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co 284/2007 - 682 bol navrhovateľ v žalobe o vyriešenie vyššie uvedeného (nie obchodného) civilného sporu úspešný.
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný ani vo vzťahu k odporcovi v II. rade.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení nesk. predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. (prezumpcia neviny - pozn. sudcu).
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Podľa § 8a ods. 1 Trestného poriadku (platného ku dňu 18.10.2004) orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou, a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný (§ 2 ods.2).
Podľa čl.2 ods. 1 písm. d/ nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 38/2004 informácie hromadným informačným prostriedkom poskytujú oprávnené osoby, ktorými sú prezident Policajného zboru, prvý viceprezident Policajného zboru, viceprezident Policajného zboru.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Predmetom všeobecného osobnostného práva ako jednotného práva je aj osobnosť každej fyzickej osoby ako individuality. Jej imanentným atribútom je okrem iných aj občianska česť, ľudská dôstojnosť a dobrá povesť. Tieto atribúty sú chránené zákonom, čo znamená, že existuje verejný záujem na ich existencii a rozvoji u každého jednotlivca, ktorý je súčasťou spoločnosti ako celku. Jedným z prostriedkov ochrany osobnostného práva je súdna ochrana, ktorá sa realizuje na základe žaloby. Takúto žalobu môže fyzická osoba podať vždy, pokiaľ sa domnieva a je schopná v súdnom spore preukázať, že prišlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka, možno takejto fyzickej osobe priznať súdnym rozhodnutím aj niektoré z prostriedkov primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva v určitom plnení, ktoré sa postihnutej osobe priznáva. Toto plnenie môže byť buď a) morálnym nepeňažitým plnením, tzv. nemajetkovým zadosťučinením, b) peňažitým plnením, teda náhradou nemajetkovej ujmy. Za splnenia podmienok stanovených zákonom môžu byť súdom priznané oba tieto prostriedky.
Súd tiež dospel k záveru, že v danom prípade išlo o plnenie úloh orgánu verejnej moci a teda štátu. Navrhovateľ v spore nijako nepreukázal, že ním tvrdená ujma na osobnostných právach bola spôsobená výlučne sporným výrokom odporcu v I. rade vysloveným na tlačovej konferencii dňa 18.10.2004. Ním založené dôkazy aj tvrdenia v návrhu smerujú skôr k preukázaniu ujmy na jeho právach spôsobenej článkami v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Naviac nebola preukázaná ani identicita tvrdení v predmetných článkoch so sporným výrokom odporcu v I. rade, ktorého znenie vyplynulo zo zvukovej nahrávky zabezpečenej navrhovateľom a tiež aj súdom od agentúry SITA. Po preskúmaní obsahu predmetných článkov bolo zistené, že informácie v nich sú skreslené, prispôsobené spravodajskému účelu ich autorov, neobsahujú presnú citáciu výroku odporcu v I. rade hoci sa na ňu odvolávajú a sú značným spôsobom zavádzajúce. Nebol tiež do spisu založený ani dôkaz o odvysielaní reportáže z TV, o ktorej vypovedala pri výsluchu svedkyňa J. Y. a takýto dôkaz nebol navrhovateľom ani označený, ani tvrdený.
Nie je daný ani kauzálny nexus medzi tvrdeným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa zo strany odporcu v I. či II. rade v súvislosti s výrokom, ktorý odznel na tlačovej konferencii dňa 18.10.2004 a navrhovateľom tvrdenou ujmou. Z obsahu spisu aj z výsluchu samotnej svedkyne jednoznačne vyplýva,
že tvrdenú ujmu pociťoval tak navrhovateľ ako aj jeho rodinní príslušníci už v čase pred inkriminovanou tlačovou konferenciou, keď bol navrhovateľ väzobne niekoľko mesiacov trestne stíhaný,
medializovaný a pred verejnosťou zviditeľnený a identifikovaný. Vyplýva to z článku uverejneného v denníku SME už dňa 30.6.2004 pod názvom Polícia: Naftárska mafia mala veľkú medzinárodnú sieť, v ktorom je navrhovateľ označený ako "T. Y.. - šéf spoločnosti Bankrot a bývalý príslušník FBIS". Z uvedeného nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že práve tlačová konferencia a výrok odporcu v I. rade a nie už články uverejnené spred pol roka, spôsobili zásah do osobnostných práv navrhovateľa a spôsobili mu ujmu.
Súd sa stotožnil aj s obranou odporcov v tom smere, že samotný výrok odporcu v I. rade v jeho doslovnom znení, bol vo vzťahu k navrhovateľovi anonymný a navrhovateľ nepreukázal tvrdenia, že odporca v I. rade stotožnil jeho identitu, nakoľko zo zvukovej nahrávky jeho identita nijako nevyplynula. Ak identitu navrhovateľa odhalili hromadné oznamovacie prostriedky a túto identitu odkryli nezameniteľným spôsobom, nebolo v silách odporcov takému správaniu zabrániť a teda za takéto správanie nemôžu niesť ani zodpovednosť. Odporca v I. rade poprel, že by informoval médiá o osobe navrhovateľa ako o "šéfovi či majiteľovi Bankrotu" a že by ho označil inak než " T. Y..", čo je štandardné označenie osôb podozrivých z páchania trestnej činnosti, pričom opak nebol v súdnom spore preukázaný. Podstata informácie vyplývajúcej zo sporného výroku mala pôvod v uznesení o vznesení obvinenia, čo je štádium trestného konania, v ktorom je dovolené označovať podozrivé osoby krstným menom a iniciálou priezviska. Zo samotného výroku odporcu v I. rade nemožno bez ďalšieho dedukovať porušenie ústavného princípu prezumpcie neviny.
Požiadavka, aby rozsudok súdu bol jasný, zreteľný, zrozumiteľný, logický , vnútorne bezrozporný, presvedčivý a vykonateľný, je zároveň požiadavkou, aby v návrhovom konaní, spĺňali tieto predpoklady aj návrhy jeho výroku (petity). Súd je navrhnutým petitom viazaný, nemôže ísť nad jeho rámec, nemôže ho sám upraviť, či zmeniť. Takýmto právom disponuje výlučne navrhovateľ, ktorý je dominus litis (pán sporu). Preskúmajúc petit návrhu rozsudku, súd dospel k právnemu názoru, že vyššie spomínané požiadavky vôbec nespĺňa.
Súd je tiež toho názoru, že v samotnom výroku rozsudku nie je namieste vyslovovať porušenie zákona (v danom prípade princípu prezumpcie neviny). I keď § 13 Občianskeho zákonníka použitie takéhoto prostriedku občianskoprávnej ochrany priamo nevylučuje, takéto porušenie možno konštatovať iba v odôvodnení rozsudku, pretože samotný výrok má byť iba výsledkom a logickým vyústením takéhoto porušenia.
V neposlednom rade nemožno opomenúť aj vnútornú nesúvislosť navrhnutého znenia ospravedlnenia. Navrhovateľ nepreukázal že odporca v I. rade mal na tlačovej konferencii uviesť nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a skutku podvodu, keď vyslovil sporný vyššie citovaný výrok . V tomto výroku sa nespomína osoba navrhovateľa ani skutok podvodu a nebol predložený žiadny dôkaz, že na tlačovej konferencii odporca spomínal osobu navrhovateľa a skutok podvodu. Z toho, čo odznelo zo zvukovej nahrávky nemožno ani vyvodiť záver o pravdivosti, či nepravdivosti nejakého tvrdenia, nakoľko v prípade sporného výroku nešlo o tvrdenie ale o informáciu zo vzneseného obvinenia, ktorej pravdivosť či nepravdivosť nie je z hľadiska času, v ktorom bola zverejnená, vôbec relevantná. Na tom nič nezmení ani skutočnosť, že trestné stíhanie bolo neskôr voči navrhovateľovi zastavené. Navrhovateľ sám dedukuje a vyslovuje vlastné závery vyplývajúce z článkov uverejnených v médiách a tieto nelogicky aplikuje a dáva do súvislosti s výrokom odporcu v I. rade.
Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté v znení, ktoré je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Nebolo potrebné a ani hospodárne a účelné, aby súd vypočul všetkých navrhovateľom označených svedkov, ktorí nemajú priamy vzťah k meritu prejednávanej veci. Nebolo tiež potrebné opätovne vypočuť ani bývalého odporcu v I. rade - H.. H. Y. ako svedka, keďže do prejednávanej veci nemohol vniesť žiadne nové skutočnosti než tie, ktoré uviedol ako účastník konania.
K aplikácii zákona č. 514/2003 Z.z. na prejednávanú vec súd uvádza, že nie je vylúčené posúdenie veci podľa tohto zákona, ak by prišlo k nesprávnemu úradnému postupu (zákon nevylučuje aj iné prípady nesprávneho úradného postupu, než tie, ktoré príkladmo vymenoval), avšak po vykonanom dokazovaní nebol takýto nesprávny úradný postup odporcu v II. rade zistený. Odporca v II. rade konal pri informovaní verejnosti prostredníctvom svojho zamestnanca - odporcu v I. rade v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi (právo aj povinnosť informovať verejnosť), pri tomto informovaní nebol porušený princíp prezumpcie neviny, nakoľko nebolo v spore preukázané, že by navrhovateľa sám identifikoval uvedením jeho mena, či iným spôsobom, ako to neskôr urobili hromadné oznamovacie prostriedky, pričom informácia, ktorá bola na tlačovej konferencii zverejnená, pochádzala zo vzneseného obvinenia, ktoré bolo v danom čase aktuálne. Na tom nič nemení ani "expresívnejšie" prirovnanie skutku navrhovateľa " k metodike tej konkurznej mafie", ktoré odznelo zo strany H.. H. Y.. Rovnako nebola zistená priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa a ním i jeho rodinou pociťovanou ujmou, keďže nešlo o prvý prípad stíhania a medializovania osoby navrhovateľa, ako už súd vyššie uviedol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi v II. rade žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.