Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. D. XX, o zaplatenie 20.000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -474 z 26.5.2022 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Opätovne takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20.000 € s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere, potom čo bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený uznesením -381 Krajského súdu v Košiciach. Žalobca uviedol, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.6.2019 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým že postupca dňa 24.9.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5062396357 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 23.000 €. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 316,99 €, a to až do celkovej čiastky 38.065,75 €. Žalovaný dlh riadne a včas nesplácal, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, preto postupca úver ku dňu 22.11.2017 zosplatnil. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu 27.196,66 € a pozostávala z istiny vo výške 18.891,86 €, úroku vo výške 6.313,61 € a úroku z omeškania vo výške 1.908,87 €. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal ďalšie úhrady. V konaní si žalobca uplatnil len pohľadávku vo výške 20.000 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 18.741,86 € a neuhradeného riadneho úroku 1.258,14 €. Zvyšnú časť vo výške 7.046,66 € si žalobca neuplatňuje.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil že zmluva má množstvo neprijateľných podmienok. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj nesplnenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať. Tiež namietal, že žalobca nepreukázal akú sumu žalovaný reálne uhradil jemu aj postupcovi. Mal za to, že zmluva nemá zákonné náležitosti a žalobca si nárokuje nezákonné poplatky a úroky, keďže po zosplatnení zmluva zaniká a zaniká aj povinnosť hradiť predpísané mesačné splátky a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky.

4. Vec posúdiac podľa , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len ,Z“), , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,Ú“) súd prvej inštancie opätovne prijal záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore a žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa pokynov odvolacieho súdu súd skúmal obsah úverovej Zmluvy z hľadiska jej zákonných náležitostí, zistiac, že všetky obligatórne náležitosti Zmluva obsahuje. Zaoberal sa aj primeranosťou odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s a nariadením vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , prijmúc záver, že zmluvne dojednaná odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Preverením výpočtu RPMN v aplikácii súdneho manažmentu zistil, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve (11,42 %) sa nezhoduje s výpočtom v aplikácii (11,41 %), avšak vzhľadom na minimálny rozdiel (0,01 %) skonštatoval, že nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Súd skúmal aj možné premlčanie žalobcovho nároku dospejúc k záveru, že nárok nie je premlčaný.

5. Na záver sa vysporiadal aj s námietkou ohľadom nesplnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť bonitu klienta a jeho schopnosť úver splácať. Písomným podaním zo 4.4.2022 žalobca súdu oznámil, že pri posudzovaní bonity bol vzatý do úvahy príjem žalovaného vo výške 650 €, ktorý bol overený dopytom v Sociálnej poisťovni. Zo spoločného úverového registra boli zistené záväzky v celkovej výške 350 €, pre posúdenie boli použité len záväzky v hodnote 15 €, keďže predmetný úver bol žalovanému poskytnutý na splatenie dvoch existujúcich úverov s mesačnými splátkami 239,51 € a 95,48 €. Súd prvej inštancie citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 25.7.2018, podľa ktorého odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Za kľúčovú nepochybne považoval i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Vzhľadom na to konštatoval, že veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru musí posudzovať aj celkovú sociálno- ekonomickú situáciu spotrebiteľa t.j. musí zisťovať nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Pri výdavkoch nestačí posúdenie len výdavkov na splácanie existujúcich dlhov, ale aj výdavkov týkajúcich sa nákladov na bývanie, domácnosť, dopravu alebo nezaopatrené osoby. Žalobca preukázal, že jeho predchodca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanému vychádzal z príjmu žalovaného a z nahliadnutia do spoločného úverového registra, v ktorom boli zistené existujúce výdavky žalovaného na úhradu existujúcich záväzkov. Súd mal teda za to, že veriteľ posudzoval bonitu žalovaného a preto nejde o hrubé porušenie tejto povinnosti. Na strane druhej však nebolo zo strany žalobcu preukázané, aby príjem žalobcu bol skutočne overený dopytom na sociálnu poisťovňu, ani aby boli zisťované výdavky žalovaného v súvislosti s jeho bývaním, jeho osobný stav, ani počet vyživovacích povinností. Bolo pritom povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že bonitu žalovaného jeho právny predchodca riadne preskúmal a že si splnil povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 ZoSÚ a to vzhľadom na to, že túto skutočnosť žalovaný vo svojich podaniach spochybňoval, ako aj vzhľadom na výzvu súdu zo dňa 16.2.2022. Skúmanie bonity bez overenia príjmu dlžníka a zistenia a overenia výdavkov na živobytie, nepovažoval za postačujúce, a preto prijal záver, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ZoSÚ. Právny predchodca žalobcu tak v súlade s ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru a tým pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V súlade s o bankách a ZoSÚ potom právny predchodca žalobcu nemohol postúpiť tzv. ,,živý úver“, preto určil postúpenie predmetnej pohľadávky v súlade s za absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a . Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu pri overení bonity žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie predmetného úveru. Právny predchodca žalobcu nahliadol do príslušných registrov a príjem žalovaného overil v dopytom v Sociálnej poisťovni, čo žalobca v konaní riadne preukázal predloženými dôkazmi. Pri posudzovaní bonity veriteľ prihliadol na príjem žalovaného vo výške 650 €, existujúce záväzky vo výške 15 €, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov – 55 % z akceptovaného príjmu. Výpočtom 650 € x 55% -15 €

= 343, zistil že splátka úveru vo výške 316,99 € je nižšia než disponibilný zostatok vo výške 343 €, a teda podmienka primárnej návratnosti bola splnená. Okrem toho zdôraznil, že predmetný úver bol poskytnutý na refinancovanie dvoch predchádzajúcich úverov s celkovým zostatkom 21.734 €, za účelom zníženia nákladov a mesačnej splátky (predtým splátky vo výške 239,51 € a 95,48 €). Trval na tom, že veriteľ si splnil povinnosť upravenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom nad rámec povinnosti overil existujúce záväzky žalovaného v úverovom registri. Okrem toho poukázal na ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ, ktoré upravuje povinnosť aj pre spotrebiteľa poskytovať veriteľovi na jeho žiadosť pravdivé a úplné informácie potrebné pre posúdenie bonity. Podľa názoru žalobcu zákon jednoznačne upravuje aké parametre platobnej schopnosti je veriteľ povinný skúmať a pokiaľ súd jednostranne dopĺňa podmienky o také, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, dopúšťa sa tak nesprávneho právneho posúdenia, ale tiež porušuje právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca mal za to, že pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o žalovaného finančnej situácii a jeho schopnosti predmetný úver splácať a pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta dostatočne, a to i nad rámec požadovaný zákonom. Výklad ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v tomto prípade súd podľa žalobcu poňal nadmerne extenzívne, pokiaľ vyžaduje od dodávateľa povinnosti, ktoré mu zákonodarca neuložil, čo malo za následok vyvodenie i nesprávneho právneho záveru súdu. Zároveň súd napadnutým rozhodnutím nedal odpoveď na otázku, prečo sa mu napokon javilo ako nedostatočné aj to, keď postupca poskytnuté údaje preveril v dostupnej databáze úverov. Takéto posúdenie súdu považoval žalobca za arbitrárne, nespravodlivé a s cieľom akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť zamietnutie nároku žalobcu bez riadneho odôvodnenia, čím došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom navyše súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedeného sa preto žalobca nestotožnil s rozsudkom okresného súdu a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia sám rozhodol vo veci tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že žalobca v konaní predložil len výstup z databázy úverov, z ktorého však nie je zrejmé, či ide o vnútornú databázu veriteľa alebo databázu všetkých inštitúcii. Z uvedeného výstupu je zrejmé, že žalovaný mal kontrakty v celkovo troch inštitúciách. Mal za to, že takéto nejasné informácie o bonite klienta nemožno považovať za vynaloženie odbornej starostlivosti veriteľa. Okrem toho zdôraznil, že žalobca nedoložil overenie prostredníctvom Centrálneho registra dlžníkov ani medzibankového úverového registra. Trval, na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia povinnosti pôvodného veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že predmetný úver bol poskytnutý na refinancovanie starších úverov za účelom zníženia nákladov, žalovaný tvrdil pravý opak, a teda že refinancovanie bolo drahšie ako pôvodné úvery. Opätovne spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vzhľadom na postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa a poukázal na to, že žalobca nemá bankovú licenciu. Trval na tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobca nepreukázal, že úver v tvrdenej výške žalovanému poskytol ani to, koľko žalovaný na predmetný úver uhradil.

8. V replike žalobca predložil súdu nové listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie úveru a Výpočet primárnej návratnosti. Opätovne predložil aj Dopyt do úverového registra, ktorý dôkaz bol predložený už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval zamestnanie na dobu neurčitú a čistý príjem vo výške 508 €. Tento príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne. Existujúce záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že v čase podania žiadosti o úver mal spotrebiteľ 3 existujúce splátkové úvery s celkovým mesačným úverovým zaťažením vo výške 350 € (2 x splátkový úver so zostatkom 21.743 €, 1 x kreditná karta s vyčerpaným úverovým rámcom 300 €). V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy bol poskytnutý úver použitý na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov: 1. splátkový úver s mesačnou splátkou 239,51 € so zostatkom 15.719,09 € a 2. splátkový úver s mesačnou splátkou 95,48 € so zostatkom 6.015,32 €. Veriteľ teda bral do úvahy mesačné úverové zaťaženie, ktoré pozostávalo z kreditnej karty s úverovým rámcom 300 €, z ktorého pri posudzovaní bonity bral veriteľ do úvahy 5 % z vyčerpaného úverového rámca, t. j. 15 €. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy paušálne výdavky v sume 90 €. Uviedol, že pri posudzovaní žiadosti o úver, bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver, braná do úvahy paušálna suma, pretože poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní

žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 650 € (príjem) – 15 € (existujúce záväzky) – 90 € (paušálna suma výdavkov) = 545 €. Disponibilný zostatok bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastával názor, že veriteľ si splnil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ a bonitu žalovaného riadne overil.

9. Žalovaný v duplike spochybnil správnosť výpočtu uvedeného v replike a poukázal tiež na zmätočné uvádzanie príjmu žalovaného, keď najprv žalobca uvádza sumu 508 € a následne 650 €. Spochybnil tiež relevantnosť dôkazu Výpočet primárnej návratnosti úveru. V závere len zopakoval už skôr prezentované tvrdenia.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.8.2023 o 9.35 hod.. v pojednávacej miestnosti č. dv 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. , .

12. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené a .

14. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací dôvod podľa je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesnému postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu

dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie tiež nemožno vytknúť, že by na vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo aplikované zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval, v dôsledku čoho by vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd je názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa . Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Svojimi odvolacími námietkami urobil odvolateľ predmetom odvolacieho prieskumu záver súdu prvej inštancie o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. K uvedenému záveru dospel na podklade zistenia, že pôvodný veriteľ si neplnil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa spotrebiteľský úver splácať, s čím zákon spája sankciu vo forme nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru. Ak pôvodný veriteľ nemohol úver zosplatniť, nemohol pohľadávku z neho ani postúpiť a žalobca sa tak nestal platným právnym nástupcom pôvodného veriteľa.

18. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že veriteľ si splní povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ak pred poskytnutím spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi posúdi jeho schopnosť spotrebiteľský úver splácať s ohľadom na jeho príjmy, výdavky a rodinný stav pričom prihliadne na údaje z príslušnej databázy o spotrebiteľoch, dobu na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku a prípadne aj účel. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ si túto povinnosť splnil keď zisťoval príjem žalovaného vo výške 650 €, ktorý mal údajne overiť dopytom v Sociálnej poisťovni. Dôkaz preukazujúci overenie príjmu v Sociálnej poisťovni však žalobca nepredložil. Zároveň zisťoval aj výdavky žalovaného na iné už existujúce úvery pričom súdu predložil výstup z dopytu do úverového registra. Preskúmaním tohto výstupu odvolací súd však zistil, že sa jedná o vnútorný systém pôvodného veriteľa, keďže sa v pravom hornom rohu nachádza označenie ERSTE ako Erste Group Bank AG, ktorej je Slovenská sporiteľňa, a.s. dcérskou spoločnosťou. Z uvedeného výstupu jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal úvery v celkovo troch inštitúciách, pričom pôvodný veriteľ skúmal len úvery v E. E., F. (dva refinancované úvery s celkovým zostatkom 21.743 € a kreditný úverový rámec vo výške 300 €) a nepredložil dopyt zo Spoločného registra bankových informácii (SRBI), ktorý obsahuje informácie o všetkých úveroch zo všetkých bánk. Odvolací súd zastáva názor, že takéto posúdenie existujúcich záväzkov izolovane len v inštitúcii veriteľa nespĺňa požiadavku odbornej starostlivosti, ak veriteľ preukázateľne mal vedomosť, že žalovaný mal úvery aj v iných inštitúciách, a to najmä s ohľadom na výšku poskytovaného úveru (23.000 €).

22. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť na zmätočné tvrdenia žalobcu ohľadom príjmu žalovaného, keď v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní najprv tvrdil, že príjem žalovaného bol vo výške 650 €, následne v replike uviedol, že príjem žalovaného bol vo výške 508 €. Odvolací súd tiež

považuje za účelové tvrdenie žalobcu o zohľadnení paušálnych nákladov na základné životné potreby vo výške 90 €, ktoré uvádzal v replike, nakoľko ani pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní toto netvrdil. Rozdiely odvolací súd zistil aj vo výpočtoch, ktorými žalobca demonštroval posúdenie bonity žalovaného. V odvolaní uviedol, že pri posudzovaní bonity veriteľ prihliadol na príjem žalovaného vo výške 650 €, existujúce záväzky vo výške 15 € a maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov – 55 % z akceptovaného príjmu. Výpočtom 650 € x 55% -15 € = 343, zistil že splátka úveru vo výške 316,99 € je nižšia než disponibilný zostatok vo výške 343 €, a teda podmienka primárnej návratnosti bola splnená. V replike následne uviedol, že výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol realizovaný nasledovne: 650 € (príjem) – 15 € (existujúce záväzky) – 90 € (paušálna suma výdavkov) = 545 €, a teda disponibilný zostatok bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. S replikou zároveň predložil aj nové dôkazy a to Žiadosť o poskytnutie úveru a Výpočet primárnej návratnosti. Tieto dôkazy však odvolací súd nezval do úvahy, keďže ide o novoty podľa ust. a na tieto dôkazy pri rozhodovaní vo veci neprihliadol. Odvolací súd neprihliadol ani na nové tvrdenia žalobcu ohľadom zohľadnenia paušálnych nákladov a nové výpočty pre posúdenie bonity prezentované žalobcom v replike. Uvedené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalobca neuplatnil včas, teda v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom je zrejmé, že ich uplatniť mal a mohol. Tvrdenie nových odlišných skutočností a predloženie nových dôkazov považuje odvolací súd za účelové s úmyslom žalobcu privodiť si pre seba priaznivejšie rozhodnutie.

23. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Pokiaľ žalobca argumentoval, že predmetný úver bol poskytnutý na refinancovanie pôvodných úverov, odvolací súd tu zdôrazňuje, že ani táto skutočnosť nezbavovala pôvodného veriteľa povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Okrem toho odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že refinancovanie úveru nemusí vždy byť pre spotrebiteľa výhodné. Len zníženie splátky samo o sebe nemôže potvrdzovať výhodnosť takého úveru. Vo väčšine prípadov refinancovanie úveru môže pôvodné splátky znížiť, avšak spotrebiteľovi je predlžená lehota splatnosti úveru, čím de facto zaplatí viac než by pôvodne zaplatil. Okrem toho je otázne, ako bola posúdená bonita spotrebiteľa pred poskytnutím pôvodných úverov. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že skúmaním výdavkov zákon celkom jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti, teda aj na bežné životné potreby, ktoré pôvodný veriteľ neskúmal vôbec a spotrebiteľa sa na ne ani nedopytoval. Nezisťoval ani, či má žalovaný deti a prípadnú vyživovaciu povinnosť voči nim. Lustráciou v Registri obyvateľov odvolací súd zistil, že žalovaný má dve deti, ktoré boli v čase poskytnutia úveru maloleté, teda vyživovaciu povinnosť voči nim určite mal.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rovnako zastáva názor, že pôvodný veriteľ porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, neposúdil schopnosť žalovaného spotrebiteľský úver splácať s odbornou starostlivosťou a v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Pôvodný veriteľ preto nemohol úver zosplatniť a pohľadávku postúpiť, v dôsledku čoho žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný.

26. V súlade s , odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).