Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-14-2013.pdf
PDF · 79.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, Žilina, zastúpenej JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom T. XXXX/XX, F. K. proti odporcovi W. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom M. X/XXX, D. - C., v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/43/2011-99 zo dňa 25. septembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, odvolaním účastníkov nenapadnutý, ponecháva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 135,- eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11. 3. 2011, vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 11. 3. 2011 do 30. 9. 2012 vo výške 1 866,70 eur, ktoré umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 70,- eur, splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil uhradiť navrhovateľke na trovách konania 197,05 eur a tieto zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne P/63/2002 zo dňa 18. 3. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2003 a ktorým bola uložená otcovi povinnosť platiť vo vzťahu v tom čase k maloletej B. 1 000,- Sk mesačne. Vzhľadom potom na obdobie, ktoré uplynulo od posledného rozhodnutia a skutočnosť, že medzičasom navrhovateľka dosiahla plnoletosť, pripravuje sa sústavnou činnosťou na svoje budúce povolanie a nie je schopná samostatne sa živiť, ako i rast životných nákladov, zmenu jej osobných potrieb spojených so zmenou veku, dospel k záveru, že v danom prípade nastala u navrhovateľky taká zmena, na základe ktorej je potrebné vykonať novú úpravu výšky výživného. Pri ustálení výšky výživného zohľadňoval pomery na strane matky, ktoré nepresahujú bežný štandard. Zohľadnil však, že matka navrhovateľky v roku 2012 nadobudla pozemok pre výstavbu garáže a byt, že je konateľkou spoločnosti ECOSIM, s.r.o., pričom z titulu jej funkcie vyplýva nárok na odmenu. Nakoľko však nebolo možné dospieť k záveru, že by navrhovateľka zdieľaľa domácnosť s matkou, podľa nájomnej zmluvy a predložených dokladov, väčšinu času trávi mimo domova v mieste štúdia a po zohľadnení všetkých skutočností na strane otca, u ktorého zistil, že disponibilné príjmy po odpočítaní jeho nákladov
na bývanie predstavujú približne 150,- eur za predpokladu, že si stravu zabezpečuje z priznaných náhrad, ustálil výšku výživného na 135,- eur mesačne s tým, že je to maximum, ktoré je na odporcovi zo strany navrhovateľky možné požadovať. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom a o trovách konania, pri vyčíslení ktorých vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko neúspech navrhovateľky bol iba v nepatrnej časti.
Proti rozsudku okresného súdu doručil, v zákonnej lehote, odvolanie odporca. Uviedol, že je síce šoférom medzinárodnej kamiónovej dopravy, avšak jeho práca je nárazová. Stáva sa, že niektoré mesiace je bez príjmu. Žije skromne, aj napriek tomu je ochotný platiť dcére mesačne výživné vo výške 100,- eur a zaplatiť zameškané výživné v splátkach po 20,- eur. Býva v dome po rodičoch, ktorý je aj s pozemkami v dedičskom konaní. Z tohto všetkého mu patrí podiel 1. Za nie bez významu považoval, že po rozvode ponechal trojizbový byt aj so všetkým zariadením, zostal na ulici, začínal od nuly, jeho bytom bol kamión. Teraz, keď chce normálne žiť, žiadajú výživné, napriek tomu, že sa nikdy o otca navrhovateľka nezaujímala, nespomenula si ani len SMS-kou na jeho narodeniny. Navrhovateľka študuje na vysokej škole, hoci vedela, že nebude finančne zvládať platiť všetky poplatky. Zamlčala, že jej matka je konateľkou spoločnosti ECOSIM s.r.o.. Napriek tomu, že bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná bola jej poskytnutá pôžička. Žiadal zohľadniť, že po smrti rodičov odporcu jeho exmanželka zobrala všetky funkčné veci z ich domácnosti, počnúc obliečkami, kuchynským robotom, mlynčekmi, kryštálom. Uvedené uviedol nie preto, že by sa chcel vyhnúť plateniu výživného, ale tieto skutočnosti žiadal pri rozhodovaní zohľadniť.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poprela, že by poberala vysokoškolské štipendium. Uviedla, že nikdy žiadne štipendium nepoberala. Pokiaľ i odporca uvádza, že jeho práca je nárazová a niektoré mesiace je bez príjmu, uviedla, že jednoznačne zo mzdových listov bolo preukázané, že pravidelne odporca dostáva príjem od svojho zamestnávateľa. Výšku cestovných náhrad síce zamestnávateľ odporcu napriek výzve súdu neuviedol, preto súd vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z praxe z iných prejednávaných vecí a cestovné náhrady ustálil vo výške 300,- eur - 400,- eur. Taktiež poprela, že by jej matka dostala zákaz vstupu do rodinného domu po jeho rodičoch, nakoľko on sám dostal zákaz vstupu do predmetnej nehnuteľnosti ešte v čase, keď žili jeho rodičia, nakoľko títo ho vydedili z dôvodu, že sa k nim nesprával dôstojne a úctivo.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne i k správnemu právnemu posúdeniu veci. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že naposledy o výške výživného bolo rozhodované 18. 3. 2003 rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. P/63/2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2003. V tom čase bola určená odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľku vo výške 1 000,- Sk mesačne. Od posledného rozhodnutia sa pomery na strane navrhovateľky nepochybne zmenili, keď v súčasnosti je študentkou vysokej školy, je dospelá, a teda vzrástli nielen jej nároky na zabezpečenie bývania, stravu, ošatenie, obutie, kozmetické a hygienické potreby, úhradu nákladov spojených s návštevou školy, ale i výdavky na spoločenské, kultúrne a športové vyžitie. I keď je pravdou, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu majú obidvaja rodičia, je potrebné zároveň uviesť, že to neznamená, že sa ťarcha vyživovacej povinnosti prenesie prevažne na jedného z rodičov, ale je potrebné túto primerane rozdeliť tak, aby sa na výžive dieťaťa podieľali obidvaja rodičia primeraným spôsobom, zodpovedajúcim ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.
V danom prípade bolo nepochybne zistené, že otec navrhovateľky je zamestnaný ako vodič v kamiónovej doprave, teda mimo mesačného príjmu poberá aj cestovné náhrady, z ktorých uspokojuje svoje výdavky na zabezpečenie stravy a túto položku potom nie je nútený uhrádzať z príjmu, ktorý za prácu poberá.
Za podstatné pre rozhodnutie krajský súd považoval uviesť, že navrhovateľka 24. 10. 2007 nadobudla plnoletosť, pričom odporca jej za celú dobu po dosiahnutie plnoletosti prispieval na výživu sumou len 35,- eur mesačne. Sám dobrovoľne k zvýšeniu výživného nepristúpil ani potom, čo navrhovateľka ukončila základnú školu a nastúpila na strednú školu, prípadne čo dosiahla plnoletosť. I napriek tomu, že si musel uvedomovať, že výdavky na navrhovateľku neustále vzrastajú a ním platená suma výživného nedokáže pokryť všetky jej odôvodnené potreby, vyššou sumou ako 35,- eur jej neprispel. O zvýšenie výživného navrhovateľka požiadala až v 2. ročníku bakalárskeho štúdia študijného programu priestorové plánovanie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, a preto tvrdenia odporcu o tom, že poskytoval navrhovateľke neprimeraný luxus, resp. že by chcela luxusne žiť na jeho úkor, vyznievajú nedôveryhodne. Pokiaľ i tvrdil, že navrhovateľka poberá sociálne štipendium, toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal a navrhovateľka poprela, že by akékoľvek štipendium zo strany vysokej školy poberala.
Krajský súd sa preto plne stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ ustálil odôvodnené potreby navrhovateľky, schopnosti, možnosti, majetkové pomery odporcu a výšku výživného stanovil sumou 135,- eur mesačne. V danom prípade nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s matkou. Prevažne sa zdržiava v Bratislave, kde študuje, bývanie si zabezpečila prenájmom jednoizbového bytu, nakoľko jej nebol pridelený internát. Okresný súd správne ustálil výdavky, ktoré je možné považovať za nevyhnutné a ktoré nie za nevyhnutné a od tohto potom odvíjal i výšku mesačného výživného.
Pokiaľ sa týka zameškaného výživného, toto okresný súd ustálil na 1 866,70 eur, ktoré umožnil odporcovi splácať v splátkach po 70,- eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. S takto určenou výškou bežného a zameškaného výživného sa krajský súd plne stotožnil, nakoľko takto určená suma bežného výživného zohľadňuje nielen odôvodnené potreby navrhovateľky, ale i schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu.
Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si návrhom neuplatnila, tieto nevyčíslila, v nadväznosti na čo krajský súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .