Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/109/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľov: v 1.rade Š. U., J.. U., Z.. X.X.XXXX, B. Z. E. Č..XX, v 2. rade P. U., J.. U., Z.. X.X.XXXX, B. Z. E.Z. Č.. XX, zastúpených: JUDr.Tibor Sásfai, advokát, so sídlom v Košiciach, Fejova č. 4 proti odporcovi: 3ONKE s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jakobyho 19, IČO: 36 780 651, zastúpenému: Prof.JUDr. Ján Kľučka, CSc., advokát, so sídlom v Košiciach, Ku Potoku č. 4, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

U r č u j e , že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 984/10000 z parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2 a spoločných častí a zariadení meštianskeho domu súpisného čísla XXX na parcele č. XXX na T. XX A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q. F., obec A. - Q. F., okres A., pod B2.

Odporca je spoluvlastníkom predmetného pozemku a spoločných častí a zariadení domu v podieloch 2276/10000 a 6740/10000.

P r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom v 1. a 2. rade vo výške 200,52 EUR, ktorú sú navrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Kľučku, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2012 domáhali, aby súd určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 984/10000 z parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 244 m2 a spoločných častí a zariadení meštianskeho domu súpisného čísla XXX na parcele č. XXX na T.Ž. ul. č. XX v A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q. F., obec A. - Q. F., okres A. pod B2, ako aj určenia, že odporca je spoluvlastníkom predmetného pozemku a spoločných častí a zariadení domu v podieloch 2276/10000 a 6740/10000. Zároveň sa domáhali aj priznania práva na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnili skutočnosťami, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela č. XXX a meštiansky dom súpisného čísla XXX na tejto parcele, bol pôvodne v spoluvlastníctve k spoločným častiam a zariadeniam domu a v spoluvlastníckom podiele k pozemku v podiele 2276/10000 pod B3 vlastníka iného nebytového priestoru č. NP3 a v podiele 6740/10000 pod B1 vlastníka nebytového priestoru č. NP2, v oboch prípadoch spoločnosti PIVO ŠEMRÁK, s.r.o. a v spoluvlastníctve pod B2 v podiele 984/10000 vlastníkov zariadenia služieb na prízemí č. 1 ako bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov podľa zmluvy V-785/02. Odporca mal nadobudnúť vlastnícke právo od spoločnosti PIVO ŠEMRÁK, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 7868/08 zo dňa 23.6.2008 a pod B4 v podiele 3477/10000 na základe

zmluvy o vstavbe nebytového priestoru, vklad ktorej bol povolený pod č. V-11433/08. Na základe tej istej zmluvy o vstavbe mali údajne navrhovatelia previesť na odporcu časť svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na pozemku; preto sú v súčasnosti pod B2 vedení už ako spoluvlastníci v podiele 642/10000, teda o 342/10000 menej z pôvodného podielu 984/10000. Odporca svojvoľne, napriek nesúhlasu navrhovateľov vyhotovil zmluvu o vstavbe nebytového priestoru zo dňa 15.8.2008, kde uviedol seba a navrhovateľov ako zmluvné strany, pričom navrhovateľov mal údajne zastupovať F. L., konateľ odporcu. F. L. aj sám túto zmluvu podpísal za obe zmluvné strany, teda aj za navrhovateľov, hoci ho na takýto úkon nikdy nesplnomocnili, o vyhotovení zmluvy nevedeli a prejav ich vôle nikdy nebol nahradený právoplatným rozhodnutím súdu. Z tohto dôvodu podali navrhovatelia proti odporcovi na súde žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe nebytového priestoru, pričom Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -80 zo dňa 24.2.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -101 zo dňa 11.5.2011 žalobe navrhovateľov vyhovel a vyslovil, že označená zmluva o vstavbe nebytového priestoru je neplatná. Z tohto dôvodu nie je platný ani prevod časti podielu navrhovateľov na spoločnom pozemku, spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 342/10000 na odporcu, ako aj zápis pod B4 na liste vlastníctva č. XXXXX. Na základe tohto právoplatného rozsudku je skutočný právny vlastnícky stav taký, aký bol pred touto zmluvou. Správa katastra však záznamom nezapísala tieto právoplatné rozsudky na list vlastníctva, iba s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom pod č. V 3811/11 zo dňa 2.6.2011 v prospech OTP Banka Slovensko, a.s. v časti C - ťarchy. Keďže Správa katastra odmieta záznamom zapísať právoplatný rozsudok o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe a ide o postup podľa ust. , navrhovatelia nemajú opravný prostriedok proti takémuto postupu katastra a nemajú inú možnosť, ako zosúladiť skutočný vlastnícky stav so stavom právnym na základe tejto vlastníckej žaloby.

Odporca sa bránil, že navrhovatelia sa v podstate opätovne domáhajú vyslovenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 984/10000 z predmetnej nehnuteľnosti, pričom v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.zn. sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o vstavbe, ktorej vyslovenie aj spôsobilo neplatnosť zmluvy o vstavbe a teda aj prevodu časti podielov navrhovateľov a obnovenie ich pôvodného bezpodielového spoluvlastníctva. Odporca mal za to, že v tomto konaní sa teda domáhajú určenia toho istého, teda bezpodielového spoluvlastníctva z toho istého skutkového stavu (neplatnosť zmluvy o vstavbe), avšak prostredníctvom iného prostriedku právnej ochrany a to určovacej žaloby. Tejto ochrany sa pritom domáhajú za stavu, keď im ochrana už bola poskytnutá v čase, kedy sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi v pôvodnom rozsahu. Odporca mal za to, že právoplatný rozsudok o určovacej žalobe tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšiu určovaciu žalobu medzi tými istými účastníkmi z toho istého skutkového základu. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou odporcu a návrhu by vyhovel, žiadal, aby súd navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že odporca nezadal príčinu na začatie tohto súdneho sporu.

Navrhovatelia mali za to, že odporca daný stav zavinil. Na základe predloženého právoplatného rozsudku totiž nemohlo dôjsť na základe záznamu k obnoveniu pôvodného vlastníckeho stavu v katastri nehnuteľností, pretože odporca po rozhodnutí súdu prvého stupňa v konaní sp.zn. a dokonca aj po rozhodnutí odvolacieho súdu predložil katastrálnemu úradu na vklad záložnú zmluvu, pravdepodobne na podiel, ktorý v skutočnosti ani nevlastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. , ako aj listinných dokladov tvoriacich obsahu spisu a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že navrhovatelia sa žalobou zo dňa 28.1.2009 domáhali určenia, že zmluva o vstavbe nebytového priestoru, uzavretá dňa 15.8.2008 medzi účastníkmi konania, týkajúca sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Q.É. F., obec A. - Q. F. ako parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 244 m2 a meštiansky dom súpisného čísla XXX na parcele č. XXX - bytový dom na T. Č.. XX v A., vklad ktorej bol povolený Správou katastra Košice dňa 31.10.2008 pod V 11433/08 so zápisom pod 745/08, je neplatná. Žalobu odôvodnili tými istými skutkovými okolnosťami ako návrh na začatie konania v predmetnej veci o určenie vlastníckeho práva.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -80 zo dňa 24.2.2010 žalobe navrhovateľov vyhovel. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -101 zo dňa 11.5.2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2011.

Z pripojeného spisu ďalej súd zistil, že vyššie citovaný právoplatný rozsudok súdu bol doručený Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správe katastra Košice dňa 28.7.2011 na vyznačenie záznamu v katastri nehnuteľností.

Podaním č. Z-5455/11 zo dňa 18.8.2011 Katastrálny úrad v Košiciach predmetný rozsudok súdu vrátil, s odôvodnením, že nehnuteľnosti citované v rozsudku, nadobudnuté kúpnou zmluvou V-11433/08, boli zaťažené záložným právom pod č.k. V-3811/11 zo dňa 2.6.2011 v prospech OTP banka Slovensko, a.s. Bratislava, preto nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 16.3.2012, ako aj zo dňa 7.3.2013 súd zistil, že navrhovatelia sú pod B2 zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nebytového priestoru na prízemí č.4-NP1 stavby súpisného čísla XXX - dom meštiansky, T. Č.. XX na parcele č. XXX o výmere 244 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku vo veľkosti 642/10000, na základe zmluvy o prevode nebytového priestoru V 785/02. Odporca je pod B1 a B3 zapísaný ako vlastník nebytového priestoru v suteréne č. 12-NP3 a na prvom poschodí č.12-NP2 na základe kúpnej zmluvy č. V 7868/08 zo dňa 23.6.2008, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 1485/10000 a 4396/10000. Odporca je taktiež pod B4 evidovaný ako vlastník rozostavaného nebytového priestoru č. 12-4 v podkroví, ako aj spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku v rozsahu 3477/10000 na základe zmluvy o vstavbe nebytového priestoru č. V-11433/08 zo dňa 31.10.2008. V časti C listu vlastníctva: Ťarchy, figuruje zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 v prospech OTP banka Slovensko, a.s. Bratislava na základe rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva V - 3811/2011 zo dňa 2.6.2011.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 28.5.2008 súd zistil, že pôvodne boli navrhovatelia pod B2 tohto listu vlastníctva zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nebytového priestoru na prízemí č.1 stavby súpisného čísla XXX - dom meštiansky, T. č. XX na parcele č. XXX o výmere 244 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku vo veľkosti 984/10000. Pod B1 a B3 bol pôvodne zapísaný ako vlastník nebytového priestoru č.NP3 a na prvom poschodí č.NP2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 2276/10000 a 6740/10000 spoločnosť PIVO ŠEMRÁK s.r.o.

Podľa ustanovenia , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. / , výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Podľa ust. / , účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky.

Podľa ust.. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v platnom znení, práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku

vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa ust. § 1 ods.1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (odkaz na poznámku 10eb).

Podľa ust. písmena c/ , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom tohto konania bola vlastnícka žaloba navrhovateľov, ktorá v zmysle ust. predstavuje základný prostriedok ochrany vlastníckeho práva.

Vykonaným dokazovaním a to z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX zo dňa 28.5.2008, mal súd za preukázané, že navrhovatelia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nebytový priestor na prízemí č.4-NP1 v stavbe súpisného čísla XXX - dom meštiansky, T. Č.. XX v A. na parcele č. XXX o výmere 244 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku vo veľkosti 984/10000 v katastrálnom území Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, na základe zmluvy o prevode nebytového priestoru V 785/02. Vlastníkom ďalších nebytových priestorov v predmetnej stavbe (č.NP3, č.NP2) a zároveň spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k predmetnému pozemku v rozsahu 2276/10000 a 6740/10000 bola pôvodne spoločnosť PIVO ŠEMRÁK, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Textilná č. 4.

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX zo dňa 3.11.2008 ako aj zo dňa 7.3.2013 mal súd ďalej za preukázané, že odporca nadobudol vlastnícke právo k nebytovým priestorom č.NP 3 a č.NP2, ako aj príslušný spoluvlastnícky podiel od pôvodného vlastníka spoločnosti PIVO ŠEMRÁK s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2008, vklad ktorej bol povolený v katastri nehnuteľností pod V - 7868/08 a pod B4 iný nebytový priestor č.4 a príslušný spoluvlastnícky podiel 3477/10000 na základe zmluvy o vstavbe nebytového priestoru zo dňa 31.10.2008, vklad ktorej bol povolený v katastri nehnuteľností pod V - 11433/08.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. , zo zmluvy o vstavbe nebytového priestoru zo dňa 15.8.2008 uzavretej podľa a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mal súd za preukázané, že odporca, zastúpený štatutárnym zástupcom F. L. ako stavebník (1.zmluvná strana) a vlastníci nebytových priestorov vrátane navrhovateľov v 1. a 2. rade, zastúpených taktiež F. L. (2.zmluvná strana) sa dohodli, že v spoločnej časti domu - v podkroví, ktorá je predmetom ich spoluvlastníctva, si za podmienok dohodnutých zmluvou odporca mal postaviť nebytový priestor č. 4 o celkovej výmere 182,32 m2. Vlastníkom novovstavaného nebytového priestoru mal byť odporca na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu. Zmluva bola podpísaná za zmluvnú stranu č. 1 F.J. L., konateľom spoločnosti odporcu a za zmluvnú stranu č. 2, vrátane navrhovateľov, taktiež F. L..

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. mal súd za preukázané, že navrhovatelia sa žalobou zo dňa 28.1.2009 domáhali určenia, že zmluva o vstavbe nebytového priestoru, uzavretá dňa 15.8.2008, je neplatná.

Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -80 zo dňa 24.2.2010 vyplynulo, že predmetná zmluva o vstavbe nebytového priestoru zo dňa 15.8.2008, uzavretá medzi účastníkmi konania bola určená za neplatnú. V odôvodnení predmetného rozsudku súd konštatoval, že navrhovatelia nikdy takúto zmluvu neuzavreli, nikdy s ňou nesúhlasili a nikdy nikoho nepoverili, aby v ich mene takúto zmluvu uzavrel. Predmetný rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach rozsudkom č.k. -101 zo dňa 11.5.2011. Rozsudok súdu prvého stupňa tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2011.

Citovaný právoplatný rozsudok súdu predstavuje verejnú listinu, na základe ktorej sa v zmysle ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zapisujú do katastra nehnuteľností formou záznamu. Z ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že v prípade, ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí v evidencii nehnuteľností, t.j. v liste vlastníctva, právny stav, aký tu bol v čase pred právnym úkonom, ktorý bol určený za neplatný rozsudkom súdu. Ako to vyplynulo z obsahu súdneho spisu, v danom prípade správa katastra po tom, čo jej súd doručil na vykonanie záznamu právoplatný rozsudok č.k. -80 zo dňa 24.2.2010, nevyznačila právny stav, aký tu bol pred právnym úkonom, ktorý bol určený za neplatný, s odôvodnením, že nehnuteľnosti, ktorých sa rozsudok týka, boli zaťažené záložným právom. Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX skutočne vyplynulo, že pod V-3811/2011 bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. ZZ1 v prospech OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave. Správa katastra teda postupovala podľa ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona veta za bodkočiarkou, podľa ktorého správa katastra vyznačí stav pred právnym úkonom, ktorý bol určený za neplatný aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, avšak len za predpokladu, ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Katastrálny zákon v citovanom zákonnom ustanovení pritom odkazuje na ust. / a / . V zmysle ust. / je totiž výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti (vrátane záložného práva), len pokiaľ bol takýto návrh na povolenie vkladu vecného práva podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

V danom prípade nebolo sporné, že navrhovatelia v zmysle ust. / nepodali na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania vedeného pod sp.zn. . Z tohto dôvodu výrok právoplatného rozsudku o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe nemohol byť záväzný pre účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva (OTP banka), pretože v čase, kedy bol podaný návrh na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, v katastri nehnuteľností poznámka vykonaná nebola. Z tohto dôvodu teda nemohlo dôjsť ani k obnove pôvodného právneho vzťahu evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že navrhovatelia v tomto konaní preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože žaloba o určenie vlastníckeho práva nepochybne predstavuje nástroj na zosúladenie skutočného vlastníckeho stavu, aký tu bol pred uzavretím neplatnej zmluvy o vstavbe, so stavom právnym, t.j. zapísaným v katastri nehnuteľností.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je totiž odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

Žaloba na určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti v katastri zapísaní.

V danom prípade sa teda súd primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na podanej žalobe. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože touto sleduje a hodlá dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v ktorom je ako vlastník nehnuteľnosti - resp. v danom prípade vlastník spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku v časti zapísaná iná osoba - odporca. Navrhovateľ správne podal žalobu voči odporcovi, ktorý figuruje v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti.

Rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ustanovenie , je rozhodnutím deklaratórnym a preto možno žalobe vyhovieť len v prípade, že navrhovateľ je v dobe rozhodovania skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného stavu, pritom je oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku, či právne tituly, na základe ktorých došlo ku vkladu práva, sú platné ako aj k iným skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra ( t.j. právnym stavom ) a skutočným stavom.

V danom prípade bola platnosť titulu, na základe ktorého došlo k zmene - zníženiu rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti, právoplatne vyriešená v konaní sp.zn. . Právoplatne konštatovaný záver tohto konania predstavuje záväzné právoplatné vyriešenie otázky, ktorá je pre konanie o určenie vlastníckeho práva otázkou prejudiciálnou. Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva túto otázku už teda nemohol opätovne posudzovať a vychádzal zo záveru, že zmluva o vstavbe nebytového priestoru je neplatná. Vzhľadom na tento záver potom súd konštatoval, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je dôvodná a v súlade s petitom žaloby a právnym stavom, aký tu bol pred uzavretím zmluvy o vstavbe určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 984/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku a odporca je spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu a pozemku v podiele 2276/10000 a 6740/10000.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v danom prípade je daná prekážka rei iudicatae, ktorá by bola dôvodom pre zastavenie tohto konania. Vzhľadom na odporcom vznesenú námietku existencie neodstrániteľnej podmienky konania - prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia , sa teda súd zaoberal aj posúdením otázky, či v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila meritórnemu rozhodnutiu (vo veci samej).

Podľa ust. , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Právoplatnosť je vlastnosť resp. účinok rozhodnutia, spočívajúci v zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak súd vec rozhodol, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať, pretože právoplatnosťou rozhodnutia vzniká prekážka rozsúdenej veci (exceptio rei iudicatae), na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania z úradnej povinnosti a je dôvodom pre zastavenie konania.

Pre posúdenie otázky, či v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci má zásadný význam okolnosť, či v následnom konaní ide o totožnú vec. Totožnosť veci je daná, ak sú splnené tri kritériá; musí ísť o 1. totožné tvrdenia o skutku, na ktorých je žaloba založená, 2. totožný žalobný návrh, ktorý zo skutku vychádza a 3.totožné osoby, ktorých sa konanie týka.

V súdnej praxi je časté, že rozhodnutia v prvom spore budú prejudiciálne pre spor nasledujúci, ktorý sa tiež nazýva závislý. Prejudicialita je procesným výrazom vzájomnej podmienenosti materiálnych noriem a uplatní sa okrem iného v prípadoch, keď už právoplatne rozhodnutá vec rieši otázku, ktorá má vo vzťahu k ďalšiemu závislému sporu povahu nutného predpokladu pre rozhodnutie o ňom. V tomto zmysle hovoríme o prejudiciálnej otázke. Na rozdiel od opakovaného uplatnenia totožnej veci, neprejaví sa prejudicialita v následnom spore ako prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Závislá vec totiž nie je s prejudíciou zhodná; v následnom konaní nejde o totožnú vec, pretože je tu spravidla uplatňovaný iný žalobný návrh a v závislosti na tom aj iné (poprípade ďalšie) skutkové tvrdenia. Nemeritórne konečné rozhodnutie vo forme zastavenia konania by v takom prípade znamenalo odopretie spravodlivosti a teda porušenie práva na súdnu ochranu. Toto právo musí byť zachované aj v prípade, ak by s ohľadom na právoplatne vyriešenú prejudiciálnu otázku nemohol mať navrhovateľ s následnou žalobou nádej na úspech a jeho žaloba by musela byť zamietnutá.

Je potrebné poukázať na to, že vyššie uvedený záver priamo nadväzuje na rozhodnutie súdu vo veci samej v danom prípade. Prejavom prejudiciality v situácii, keď už existuje právoplatné rozhodnutie o otázke, ktorá je predpokladom pre rozhodnutie o ďalšej veci, je totiž záväznosť prejudiciálneho rozhodnutia pre ďalšie konanie. Záväznosť právoplatného rozhodnutia bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v následnom - závislom spore samostatne posúdil.

Zhrnúc vyššie uvedené závery právnej teórie súd konštatoval, že v danom prípade nie je daná existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by mala viesť k zastaveniu konania, pretože nie je daná totožnosť veci. Je síce daná totožnosť účastníkov konania, ktorých sa konanie týka a aj totožnosť skutkového zdôvodnenia návrhu na začatie konania, avšak totožnosť veci nie je daná pre absenciu totožnosti petitu návrhu, resp. procesného nároku, ktorý je uplatňovaný. V pôvodnom súdnom spore sp.zn. sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o vstavbe a v tomto konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je pritom irelevantné, že dôsledky pozitívneho rozhodnutia - obnovenie vlastníckeho práva navrhovateľov, mohli byť dosiahnuté už vydaním rozsudku v konaní 15 C. Na základe tohto záveru preto súd vo veci musel meritórne rozhodovať a nemohol konanie zastaviť.

Podľa ust. , odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie cit.zák.ustanovenia. Citované ustanovenie je špeciálnou normou, predstavujúcou výnimku zo zásady úspechu v konaní, v zmysle ktorej by podľa výsledku tohto konania mali na náhradu trov konania právo navrhovatelia proti odporcovi ( ). V danej veci boli splnené predpoklady pre použitie tejto normy; odporca v konaní nemal úspech a zároveň, nezadal svojim správaním príčinu na podanie tejto žaloby. Súd pri konštatovaní tohto záveru vychádzal z nasledovných úvah:

Navrhovatelia podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva sledovali obnovenie - prinavrátenie pôvodného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, aký tu bol pre uzavretím zmluvy o vstavbe nebytového priestoru. Tento cieľ však sledovali a aj mohli dosiahnuť už v konaní vedenom pod sp.zn. , v ktorom sa domáhali určenia neplatnosti tejto zmluvy. Súd totiž ich návrhu vyhovel, rozsudok nadobudol právoplatnosť a bol spôsobilým titulom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa ust. § 34 ods.1 katastrálneho zákona. Z vykonaného dokazovania však nesporne vyplynulo, že navrhovatelia po podaní žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe (žaloba podaná dňa 28.1.2009 ) opomenuli podať na príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia súdneho konania 15C formou poznámky, ktoré právo im vyplýva z ust. O.s.p, ktoré bolo prijaté , ktorým bol zmenený s účinnosťou od 15.10.2008. Keby tak totiž učinili, správa katastra by nemohla odmietnuť vykonanie záznamu, pretože v zmysle ust. v spojení s ust. katastrálneho zákona by výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu bol záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, v danom prípade pre OTP banku a.s., ktorá bola účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 2.6.2001, teda po začatí a ešte pred právoplatným skončením súdneho konania 15C (11.7.2011). Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľom napokon neostávalo iné, ako sa svojho práva domôcť iným právnym prostriedkom - žalobou na určenie vlastníckeho práva, hoci ich právo mohlo byť realizované už prostredníctvom rozsudku, vydaného v konaní 15C. Odporcovi pritom nie je možné nič vytknúť; uzavretím zmluvy o uriadení záložného práva totiž len realizoval svoje vlastnícke právo, neporušil žiaden právny predpis.

Zhrnúc vyššie uvedené súd priznal odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom. Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože odporca bol v tomto konaní zastúpený advokátom. Právny zástupca odporcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 200,52 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. , a vyhl.MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle ust. cit.vyhlášky jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Jedna trinástina výpočtového základu v roku 2012 predstavovala sumu 58,69 EUR a v roku 2013 sumu 60,07 EUR. Právnemu zástupcovi patrí odmena vo výške 58,69 EUR za dva úkony právnych služieb - prevzatie a prípravu zastúpenia (22.6.2012) a vyjadrenie k žalobe (22.6.2012) a vo výške 60,07 EUR za účasť na pojednávaní dňa 7.3.2013, spolu vo výške 177,45 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv.režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, za rok 2012 vo výške 7,63 EUR a za rok 2013 vo výške 7,81 EUR, spolu vo výške 23,07 EUR. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 200,52 EUR.

V súlade s ust. súd zaviazal navrhovateľov, aby priznanú náhradu trov odporcovi zaplatili spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )