Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5Co-165-2012.pdf
PDF · 150.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/165/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne R. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. XXX/XX, XXX XX Q., občianka J., právne zastúpená Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, Ak so sídlom Čajaková 5, 040 01 Košice proti žalovanému D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. XXX/XX, XXX XX Q., občan J. v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 2C/82/2011-166 zo dňa 2.10.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že I. z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov konania v podiele po 1/2
A nehnuteľnosti:
1. rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. KN 216/4 zapísaný na LV č. XXX k.ú. Q.
2. parcela KN C 215 zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q.
3. parcela KN C 216/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 462 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q.
4. parcela KN C 216/2 orná pôda o výmere 1155 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q.
5. parcela KN C 216/3 orná pôda o výmere 483 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q.
6. parcela KN C 216/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q.
B hnuteľnosti:
položka
1. v/ ponorné čerpadlo v hodnote 66,- Eur
2. w/ cirkulárka 66,- Eur
3. x/ záhradný nábytok 83,- Eur
4. bb/ elektrická kosačku (záhradné náradie) 50,- Eur
5. cc/ dielenské náradie 33,- Eur
6. ee/ 2 el. káble (1 x 50,1x20 m) 17,- Eur
7. ff/ prírodný lámaný kameň (stavebný obklad) 996,- Eur
II. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje
položka
1. f/ kuchyňa tmavohnedá (nábytok) 230,- Eur
2. g/ zostávajúca časť detskej izby - hnedý nábytok 50,- Eur
3. i/ hifi veža zn. Philips 83,- Eur
4. j/ knihy v počte 80 ks 53,- Eur
5. k/ prenosné vykurovacie el. konvektory zn. Strojsmal 4 ks 66,50 Eur
6. o/ chladnička s mrazničkou Calex 50,- Eur
7. q/ elektrický sporák zn. Mora 33,- Eur
8. r/ rádio zn. Sony 33,- Eur
9. s/ malý televízor zn. JVC 16,- Eur
10. gg/ jedálenské príbory 3 sady 120,- Eur
III. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
položka
1. d/ obývacia izba - hnedý nábytok 166,- Eur
2. h/ pračka zn. Whirlpool 34,- Eur
3. j/ knihy v počte 20 ks 13,- Eur
4 . k/ prenosné vykurovacie el. konvektory zn. Strojsmal 4 ks 66,50 Eur
5. m/ mikrovlná rúra zn. LG 34,- Eur
6. n/ veľký televízor zn. OVP 49,- Eur
7. p/ videoprehrávač Philips 66,- Eur
8. gg/ jedálenské príbory 2 sady 80,- Eur
IV. Žalobkyňa preberá dlhy na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté na jej meno a to:
1. kreditná karta KOZ/ČSOB vo výške 1.254,90 Eur
2. Home Credit číslo zmluvy 5406067259 1.524,57 Eur
3. Pôžičková karta žolík 1.729,78 Eur
4. Flexipôžička VÚB 448,19 Eur
5. kreditná karta VÚB 949,20 Eur
6, kreditná karta VÚB 984,55 Eur
7. kreditná karta Cetelem 720,20 Eur
8. Flexiúčet VÚB č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX 1.616,73 Eur
V. Žalovaný preberá dlh na základe úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na jeho meno so spoločnosťou HOME Credit dňa 09.08.2010 s výškou poskytnutého úveru 996,- Eur.
VI. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného doplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu žalobkyne na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sumu 6.127,91 Eur do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Vyslovil, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznáva.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 143, § 149 ods.1,2,3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ust. § 150 ods.1 O.s.p.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa ustálil, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľné veci v hodnote 82.985 Eur, na ktorej sa dohodli a táto cena zodpovedá cene, ktorú majú tieto nehnuteľností v čase vyporiadania BSM.
Okrem hnuteľných vecí na ktorých sa účastníci dohodli súd prvého stupňa mal za to, že do ich BSM patria položky w/ a cc/ teda cirkulárka a dielenské náradie. Súd má za to, že nejde o veci ktoré slúžia výlučnej osobnej potrebe žalovaného. Tieto veci v rámci zabezpečenia palivového dreva a údržby rodinného domu môže využívať rovnako žalovaný ako aj žalobkyňa, preto ich súd pojal do vyporiadania. Na rozdiel od zlatých výrobkov (prsteňov, retiazok, príveskov), ktoré nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, pretože slúžia výlučne osobnej potrebe žalobkyne. Žalovaný ich neužíva a ani užívať nemôže. Naviac, pokiaľ ich žalobkyňa získala darom či už od matky žalovaného alebo od žalovaného netvoria predmet BSM.
Zároveň súd prvého stupňa mal za to, že do BSM patrí aj položka bb/ kosačka, pretože na jej zakúpenie boli sčasti použité prostriedky patriace do BSM. Podľa tvrdenia svedkyne U. P. dala bratovi
- žalovanému na kosačku sumu 3.000,- Sk (99,58 Eur) avšak nadobúdacia cena kosačky podľa návrhu je 4.000,- Sk (132,76 Eur). Sám žalovaný na pojednávaní dňa 23.02.2012 uviedol, že na kosačku mu prispela sestra. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe ak boli počas trvania manželstva použité výlučné prostriedky manžela na získanie veci len sčasti, celá vec patrí do BSM a pri vyporiadaním BSM môže manžel požadovať, aby mu bolo vrátené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. V danom prípade na nadobudnutie kosačky boli použité prostriedky patriace výlučne žalovanému v sumu 99,58 Eur (ktorú mu darovala sestra) a preto súd túto sumu zohľadnil pri konečnom vyrovnaní podielov.
Vyslovil názor, že predmetom vyporiadania BSM nie sú položky e/ a l/ spálňa - svetlohnedá (nábytok) a elektrický radiátor, pretože tieto hnuteľné veci účastníci konania nadobudli darom od matky - rodičov žalovaného. Zo svedeckej výpovedi U. P. vyplynulo, že tieto hnuteľné veci dala obom účastníkom konania. Vzhľadom na ustanovenie § 143 Obč. zák. predmetom vyporiadania BSM nie sú veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol darom. Tieto veci vzhľadom na vôľu darkyne a okolnosti, za ktorých k darovaniu došlo (v čase keď si zariaďovali spoločný byt) patria do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov konania.
Z rovnakého dôvodu - získanie veci darom - nemôže byť vyporiadana ani harmonika, keďže podľa tvrdenia samotného žalovaného ju získal darom od žalobkyne. Naviac existenciu harmoniky žalobca ani nepreukázal, vzhľadom na výpoveď svedkyne L. H. ktorá uviedla, že harmoniku mali účastníci konania požičanú z odborov bývalého zamestnávateľa žalobkyne.
Podľa názoru súdu prvého stupňa do BSM účastníkov konania nepatrí položka aa/ el. miešačka stavebná. Zo svedeckej výpovede dcéry účastníkov konania R. T. vyplynulo, že miešačka je od roku 2001 u nej v držbe, že rodičia jej ju požičali. Podľa tvrdenia žalovaného ju dcére daroval, podľa tvrdenia žalobkyne bez jej súhlasu. Vzhľadom na skutočnosť, že dcéra účastníkov konania má túto hnuteľnú vec v oprávnenej držbe už viac ako tri roky, žalobkyňa sa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- darovania súd má za to, že miešačka (položka aa/) nepatrí do BSM.
Pokiaľ ide o položky b/ a c/ osobný automobil zn. Škoda Octavia a nákladný automobil zn. Avia Furgon podmienkou vyporiadania veci je aby v dobe rozhodnutia súdu tieto veci existovali ak v dobe zániku BSM tvorili jeho súčasť. Vec, ktorá tieto predpoklady nespĺňa nemôže byť prikázaná do vlastníctva žiadnemu z účastníkov. Pokiaľ dôjde k platnému prevodu veci tvoriacej BSM, teda ak je vec prevedená niektorým z manželov bez súhlasu druhého manžela, avšak tento manžel sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu) je predmetom vyporiadania čiastka získaná za prevod vlastníckeho práva k takejto veci. Tento princíp platí aj v prípade ak došlo k prevodu po zániku BSM.
Je nepochybné, že obe motorové vozidlá v dobe zániku manželstva tvorili jeho súčasť. Tvrdenie žalovaného, že Aviu Furgon zakúpil za svoje odchodné je právne irelevantné. Odchodné ako príjem od zamestnávateľa patrí do BSM a teda Avia Furgon bola zakúpená zo spoločných prostriedkov, nie z prostriedkov žalovaného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný previedol vlastnícke právo k motorovým vozidlám ( Avia Furgon počas trvania manželstva a Škoda Octavia počas tohto súdneho konania) bez súhlasu žalobkyne, žalobkyňa sa však nedovolala relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov, preto súd zohľadnil len čiastky získané za prevod vlastníctva k týmto hnuteľným veciam pri konečnom vyrovnaní podielov. Súd však nevyhovel požiadavke žalovaného a nezohľadnil sumu cca 1.000,- Eur, ktorú žalovaný podľa svojho tvrdenia vložil zo svojho do opravy auta, aby ho mohol predať za kúpnu sumu 4.500,- Eur. Súd vychádzal zo skutočností, ktorú potvrdil sám žalovaný, že osobné motorové vozidlo najmenej od času čo boli účastníci konania v rozvodovom konaní, ( predtým keď sa pohádali) užíval žalovaný výlučne sám, potom je povinný sám znášať náklady na opotrebovanie tohto auta.
Keďže sám žalovaný na pojednávaní potvrdil skutočnosť, že auto užíval sám od času čo boli účastníci v rozvodovom konaní, vypočutie svedkov na túto okolnosť podľa názoru súdu bolo nehospodárne a neefektívne a preto tento návrh žalovaného zamietol.
Predmetom vyporiadania sú okrem aktív aj pasíva, teda záväzky, ktoré existovali v čase zániku BSM účastníkov konania. Okrem záväzkov (úverov, pôžičiek, kariet) ktoré sú na meno žalobkyne existenciu a výšku ktorých žalovaný nespochybnil, predmetom vyporiadania je aj záväzok na meno žalovaného od spoločnosti Home Credin na základe úverovej zmluvy číslo 4008007918 v celkovej výške úveru 1.278,96 Eur, keďže vznikol za trvania manželstva.
Podľa názoru súdu predmetom vyporiadania BSM nemôže byť úver od spoločnosti Home Credit na meno žalovaného ktorý bol splácaný v období od 30.08.2007 do 30.07.2010 nakoľko ku dňu zániku manželstva už neexistoval a finančné prostriedky z neho ako to vyplynulo z výpovedi samotného žalovaného boli použité na živobytie, chod domácnosti a splácanie ďalších pôžičiek. Z rovnakého dôvodu predmetom vyporiadania BSM nie sú pôžičky či úvery zo Slovenskej sporiteľne alebo OTP banky. Treba podotknúť, že aj žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, že počas trvania manželstva
boli splácané úvery na základe úverových zmlúv uzavretých na jej meno a ktoré podľa jej tvrdenia splácala ona a taktiež boli použité na chod domácnosti a živobytie.
Predmetom vyporiadania nemôže byť ani suma 475,53 Eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 27.10.2011 ako nedoplatok za elektrickú energiu za obdobie od 11.08.2010 do 03.08.2011 nakoľko nejde o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva (bola uhradená až po jeho zániku). Naviac vychádzajúc z ustanovenia § 143 Obč. zák. predmetom vyporiadania BSM je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli behom manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadanie BSM vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov ako výlučných vlastníkov (napr. podielové spoluvlastníctvo) a ani ich vzájomných záväzkových vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor druhého bezdôvodne obohatí potom jeho nároky nemôžu byť vyporiadané v rámci BSM.
Rovnako ani fotografie vyhotovené účastníkmi konania netvoria majetok alebo majetkový vzťah, preto nie sú predmetom vyporiadania BSM ako to žiadal žalovaný.
Na základe uvedeného účastníci konania počas trvania BSM nadobudli nehnuteľné veci v hodnote 82.985,- Eur, hnuteľné veci vrátane už odpredaných motorových vozidiel v sume 7.524,- Eur, ich záväzky tvorili sumu 10.507,08 Eur.
Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzajúc zo zásady uvedenej v § 150 Obč. zák. a mal za to, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov konania v podiele 1/2 všetky nehnuteľností tak rodinný dom ako aj pozemky vedené na LV č. XXX kat. úz. Q..
Návrh žalovaného, aby mu na pozemkoch bolo do jeho vlastníctva prikázaný podiel 3/4 a žalobkyni 1/4 odporuje zásade rovnosti podielov oboch účastníkov konania. Je pravou, že rodičia žalovaného prispeli na kúpu nehnuteľností pozemkov na LV č. XXX k.ú. Q. a na nich stojacom rodinnom dome, ktorý účastníci konania zbúrali a postavili nový rodinný dom sumou 40.000,- Sk, avšak ako to vyplynulo zo svedeckej výpovedí matky žalobcu peniaze darovali obom účastníkom konania. Súd prvého stupňa podotkol, že ak by aj suma 40.000,- Sk bola darovaná výlučne žalovanému, čo však v tomto konaní preukázané nebolo, bol by to dôvod aby si žalovaný mohol v zmysle § 150 Obč. zák. žiadať úhradu toho čo na spoločný majetok vynaložil zo svojho a nie vyšší podiel na nehnuteľností, preto súd prikázal do podielového spoluvlastníctva nielen rodinný dom ale aj pozemky obom účastníkom v rovnakom 1/2 podiele.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že akceptácia návrhu žalovaného, že má záujem iba o motorové vozidlo Škoda Octavia a o žiadnu inú hnuteľnú vec by odporovala zásade rovnosti podielov a preto časť hnuteľností, ktoré môžu slúžiť obom účastníkom a súvisia s údržbou a užívaním rodinného domu a záhrady prikázal do podielového spoluvlastníctva s rovnakým spoluvlastníckym podielom obom účastníkom, časť hnuteľných veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a časť do výlučného vlastníctva žalovaného.
Do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 súd prikázal hnuteľností vecí v hodnote 655,50 Eur pripadajúcej na jeden podiel. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 734,50 Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci v hodnote 508,50 Eur k tejto sume je nevyhnuté prirátať výnos, ktorý žalovaný obdŕžal z predaja motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve účastníkov konania a ktoré žalovaný odpredal v hodnote 4.970,- Eur, potom hodnota hnuteľných veci pripadajúca na žalovaného je 5.478,50 Eur.
Súd prvého stupňa súčasne vyslovil, že dlhy vyplývajúce zo zmlúv, ktoré boli uzavreté na meno žalobkyne preberá žalobkyňa, ktorá tieto dlhy uhrádza aj po zániku manželstva s tým, že do vyrovnania
podielov súd nezahrnul sumu 1.616,73 Eur VÚB flexiúčet, keďže samotná žalobkyňa uviedla, že túto sumu použila pre svoju osobnú potrebu.
Záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorá bola uzavretá na meno žalovaného preberá žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný túto úverovú zmluvu uzatvoril v čase prebiehajúceho rozvodového konania bez vedomia žalobkyne, finančné prostriedky poskytnuté z tejto úverovej zmluvy použil pre vlastnú potrebu, jeho tvrdenie, že úver použil na úhradu nedoplatku za elektrinu neobstojí, keďže úverová zmluva bola uzavretá v auguste 2010 a nedoplatok za elektrinu bol splatný 27.10.2011 (rok neskôr), súd záväzok z tejto úverovej zmluvy nepojal do vyrovnania podielov.
N základe uvedeného potom do vlastníctva žalobkyne bol prikázaný majetok v hodnote 35.274,11 Eur ( nehnuteľností 41.495,50 Eur, hnuteľné veci 1.390,- Eur, dlhy 7.611,39 Eur)
Do vlastníctva žalovaného bol prikázaný majetok v hodnote 47.629,50 Eur (nehnuteľností 41.495,50 Eur, hnuteľné veci 6 164,- Eur). Keďže žalovaný má právo požadovať sumu 99,58 Eur, ktoré z vlastných (dar sestry) použil na zakúpenie kosačky, potom hodnota majetku prikázané do jeho vlastníctva činí sumu 47.529,92 Eur.
Keďže žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti, hnuteľností a záväzky v hodnote 35.274,11 Eur, žalovanému v hodnote 47.529,92 Eur, pričom súd mal za to, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké zaviazal žalovaného doplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu žalobkyne na hodnote majetku tvoriaceho BSM účastníkov konania sumu 6.127,91 Eur.
To, že umožnil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu na vyrovnanie jej podielu na majetku patriaceho do BSM do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 160 ods.1 O.s.p. Toto obdobie považoval za primeranú dobu na splatenie záväzkov vzhľadom na jeho výšku a celkové majetkové pomery žalovaného.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods.2 a § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že dospel k záveru, že existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach
daného prípadu. Za takýto dôvod je potrebne považovať objektívne vzniknutú situáciu, na ktorej nesú vinu obe procesné strany vyplývajúcu z povahy predmetného sporu.
Súd prvého stupňa po zohľadnení uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., vyplývajúce z povahy tohto súdneho sporu.
Vzhľadom na uvedené nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov konania (žalobkyňa bola v konaní úspešnejšia), ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorý došlo k podaniu žaloby (neuzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM). Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., kde žiadnemu z účastníkov nie je priznaná náhrada trov konania.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu tak ako bolo odvolaním napadnutý a vrátiť prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie. Za najzávažnejší nedostatok prvostupňového súdu považuje fakt, že došlo k modifikovaniu výpovede svedkyne a to matky žalovaného - U. P. (zrejme P.). Svedkyni boli zo strany konajúcej sudkyne kladené sugestívne otázky, ktoré jej vnucovali názor smerujúci v prospech žalobkyne. Žalovaný trvá na tom, že spálňa, elektrický radiátor a aj čiastka 40.000,- Sk ako polovica kúpnej ceny za pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom účastníkov konania boli darované výslovne len žalovanému. To, že ich užívali obaja účastníci konania nemení nič na skutočnosti, že
úmysel darkyne smeroval len voči žalovanému. Navrhol preto, aby bola opätovne vypočutá U. P., matka žalovaného, pretože vykonaním tohto dôkazu došlo k vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súčasne navrhol, aby kúpna cena za pozemok bola odpočítaná z hodnoty nehnuteľných vecí ako náklad, ktorý žalovaný vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Žalovaný má za to, že prikázanie hnuteľností uvedených pod bodom I. písm. B napadnutého rozsudku do podielového spoluvlastníctva manželov je v rozpore so zásadou ekvity. Je nevyhnutné, aby sa v rámci právnych vzťahov konalo a aby sa bral zreteľ na dobré mravy. Súd nemôže ignorovať morálne pravidlá, ktoré v danom čase a mieste sú všeobecne považované za správne, uznávané ako meradlá zákonnosti a slušnosti v rámci právnych vzťahov medzi osobami. Žalovaný sa zdržiava v rodinnom dome sporadicky a len účelovo (chov domácich zvierat). Rodinný dom a príslušenstvo k nemu vo väčšej miere užíva žalobkyňa, ktorá sa v mieste trvalého pobytu sústavne zdržiava. Podľa názoru žalovaného existuje reálna hrozba, že žalobkyňa tieto hnuteľné veci úmyselne odpredá bez vedomia žalovaného. Dosvedčuje to skutočnosť, že už v čase pred samotným rozhodnutím vo veci žalovaný nenašiel elektrický kábel (položka ee/) a žalobkyňa sa k jeho absencii nevedela vyjadriť. Navrhol preto, hnuteľné veci popísané v bode I. písm. B napadnutého rozsudku boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Taktiež navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne pračku zn. Whirpool, pretože ju sústavne a výlučne aj v čase po rozvode manželstva užíva žalobkyňa. Nie je správny záver súdu, že vozidlo Avia Furgon tvorilo súčasť manželstva v dobe jeho zániku (zrejme mal žalovaný na mysli bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Vozidlo bolo odpredané v mesiaci jún - júl 2010 a manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX. Výťažok z predaja vozidla použil žalovaný na úhradu spoločných dlhov a splácanie povinných poplatkov, resp. úhrad súvisiacich s užívaním rodinného domu. Počas súdneho konania bolo preukázané, že žalovaný uhrádzal aj v čase rozvodového konania od 11.08.2010 mesačné platby za energie. Z dokazovania súdu nevyplynul záver, ktorý by preukázal, že tento výťažok použil žalovaný výlučne pre vlastnú potrebu. Navrhol preto, aby hodnota výťažku za odpredaj Avie Furgon netvorila súčasť a predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri rozhodovaní súdu o započítaní náhrady nákladov vynaložených z majetku žalovaného na spoločný majetok vo vzťahu k motorovému vozidlu Octavia a recipročne vo vzťahu k uhrádzaniu nákladov na energie za obdobie od 11.08.2010 do 03.08.2011 rozhodol konajúci súd v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a so zásadou ekvity. Auto Octavia bolo používané obidvoma účastníkmi v období rokov 2003 - 2010. Suma 1.000,- Eur bola vynaložená žalovaným na úhradu nákladov na opotrebovanie auta v roku 2011. Je nepochybné, že žalovaný užíval osobné auto výlučne sám v nepomerne kratšom čase a že k opotrebovaniu auta, ktoré si vyžiadalo následnú opravu financovanú žalovaným, došlo ešte v čase, keď ho užívali obidvaja účastníci. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak túto sumu konajúci súd neodpočítal v prospech žalovaného. Nie je správny postup súdu, ak nedoplatok za elektrickú energiu neuznal ako pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva a ktorú uhradil žalovaný. Aj keď nedoplatok bol uhradený v čase po zániku manželstva, ide o nedoplatok, ktorý vznikol za trvania manželstva. Súd taktiež nezohľadnil mesačné platby za energie vo výške po 110,- Eur ktoré uhrádzal žalovaný za rodinný dom, aj keď ho užívala výlučne žalobkyňa. Navrhol, aby suma 1.000,- Eur ako náklad za opotrebovanie auta a suma vynaložená na úhradu energií z vlastných prostriedkov žalovaného na spoločný majetok bola uhradená žalobkyňou v prospech žalovaného. Žalovaný má za to, že ak súd vychádzal zo zásady, že podiely oboch účastníkov konania sú rovnaké, potom pochybil. Z predložených listinných dôkazov preukazujúcich príjmy účastníkov konania je nepochybné, že žalovaný mal po dobu trvania manželstva mesačný príjem vyšší než žalobkyňa približne o 4.000,- Sk. Taktiež bolo preukázané, že väčšinu dlhov splácal a splatil žalovaný. Sám žalovaný prispel sumou 40.000,- Sk na kúpu pozemku, na ktorom bol postavený rodinný dom. Navrhol, aby odvolací súd zohľadnil vyššie popísané fakty a priznal žalovanému 3/4 podiel na pozemkoch, ktoré sú popísané v článku I. výroku napadnutého rozsudku. Konajúci súd nezohľadnil ani skutočnosť, že dlh, ktorý vznikol z kreditnej karty Cetelem celý splatil žalovaný. Navrhol, aby dlhy účastníkov boli rozdelené na polovicu a aby bol zohľadnený aj faktický stav ich uhrádzania. Alternatívne žalovaný navrhol, aby nehnuteľnosti ostali v podielovom spoluvlastníctve tak, ako je uvedené v rozsudku a z hnuteľných vecí má záujem len o zostatkovú hodnotu osobného automobilu Octavia a ostatné hnuteľné veci patriace do BSM nech pripadnú v celku žalobkyne, vrátane vybavenia kuchyne a celej domácnosti, ktoré nie je popísané v návrhu (poháre, taniere, misy, súpravy, lustre ,a podobne).
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Podotkla, že svedkyni U. P., matke žalovaného neboli zo strany konajúcej sudkyne kladené sugestívne otázky. Svedkyňa odpovedala slobodne a obšírne opísala skutkový stav, kde jasne vysvetlila, že čiastku 40.000,- Sk ako polovicu kúpnej ceny za pozemok, na
ktorom je postavený rodinný dom účastníkov dala obom, ako aj spálňu a elektrický radiátor. Žalobkyňa ako 19 ročná mesiac po nástupe do zamestnaneckého pomeru k ČSD Železnica Plaveč dňa 3.7.1978 získala 2-izbový byt a po dvoch rokoch ho vymenila za 3-izbový ako zamestnankyňa železníc, čo bol jej výrazný prínos do spoločného BSM. Rodičia žalovaného obom, žalobkyni i žalovanému dali spálňu, ktorá nebola nová, už predtým ju užívali sestry žalovaného. Dali im ju, aby si zariadili byt, keďže mali zariadenú iba obývaciu izbu. Žalobkyňa absolútne nemôže súhlasiť s tým, aby kúpna cena za pozemok bola odpočítaná z hodnoty nehnuteľných vecí. Žalovaný zavádza súd, že išlo o kúpnu cenu pozemku, nakoľko dňa 6.10.1987 kúpili rodinný dom, ktorý stal 70.877,- Kčs. Pozemky mali hodnotu iba 9.435,- Kčs, plot 631,- Kčs, vonkajšie úpravy 300,- Kčs, trvalé porasty 523,- Kčs, nehnuteľnosť celkom stála 81.770,- Kčs a pozemky tvorili iba 11,5 % ceny, čo je listinnými dôkazmi zdokladované. Žalovaný sľúbil svojmu otcovi, že dom sa opraví a účastníci sa doňho nasťahujú, preto rodičia žalovaného dali obom (žalobkyni i žalovanému) 40.000.- Kčs, pretože navrhovateľka sa bála ísť do tejto kúpy, nakoľko mala nasporené svojich iba 40.000.-Kčs. Následne žalovaný svojho otca oklamal, dom sa zbúral a účastníci začali stavať nový rodinný dom, z ktorého výstavbou žalobkyňa nesúhlasila, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov. Žalobkyňa nesúhlasí, aby hnuteľné veci popísané pod bodom I. písm.B boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Najprv ich žalovaný na pojednávaniach žiadal výlučne pre seba a teraz mu ide údajne o „ektivitu". Zmysel žalobkyňa vidí iba v tom, aby to v konečnom dôsledku navýšilo hodnotu majetku na strane žalovaného na haraburdách. Žalobkyňa neohrozuje žalovaného, snaží sa mu vyhýbať a hnuteľné veci pod bodom I. písm. B - chcel žalovaný odpredať, iba sa mu to nepodarilo, pretože žalobkyňa trvala na tom, že tieto veci patria k rodinnému domu pre jeho údržbu. Absencia elektrického kábla (položka ee) - žalobkyňa nevie vysvetliť, iba tak, že sám žalovaný ho zobral, tak, ako zmizli prepravky na zeleninu asi 40 kusov, kľúče pre údržbu auta, ako aj zvyšné dielenské náradie atď. Práčku žalobkyňa nechce, pokiaľ nie je rozdelený majetok tak ju užíva a perie uteráky, ktoré sám žalovaný používal aj doteraz. Žalovaný sa zdržiava v rodinnom dome každý deň, nie len sporadicky, ako to udáva v odvolaní. Žalobkyňa sa snaží udržiavať dom (ako napr.: v roku 2011 farbenie strechy domu, ktoré stálo navrhovateľku 400,- Eur a žalovaný neprispel žiadnou sumou). Žalobkyňa to nedokladovala k deleniu BSM - pretože to bolo po rozvode. Žalovaný zavádza súd v časti AVIA FURGON - na pojednávaní tvrdil, že vozidlo kúpil za odstupné, čo je klamstvo z jeho strany, pretože odstupné z práce dostal v r. 1998 a peniaze išli na chod domácnosti v H.. Aviu Furgon účastníci kúpili v roku 2002 zo spoločných prostriedkov. V mesiaci jún - júl 2010 žalovaný odpredal Aviu Furgon bez vedomia žalobkyne, peniaze si nechal pre seba, pretože už to bolo pred rozvodom manželstva. Žalovaný tvrdí, že auto OCTAVIA bolo užívané obidvoma účastníkmi v období rokov 2003 - 2010, čo nie je pravda. Žalobkyňa nemá vodičský preukaz. Žalovaný osobné auto Octavia využíval vo väčšej miere. Z osobného automobilu si urobil nákladné vozidlo a používal ho na svoje podnikanie, ktoré mu nešlo t.j. na predaj zemiakov a zeleniny, kúpu čriev a taxi pre Rómov do A. v H. a pod. V r. 2008, od 31.3.2008 do 31.12.2008 ho využíval sám, pretože žalobkyňa aj s dcérou bývali v garzónke v J. Q.. Od 25.12.2009 ho využíval tiež výlučne sám do rozvodu manželstva 27.10.2010. Suma 1.000,- Eur vynaložená na opravu auta Octavie v roku 2011 sa žalobkyni absolútne netýka. Žalobkyňa nemôže súhlasiť s úhradou sumy za energie v prospech žalovaného. Nedopatrením došlo k dezinformácií právnym zástupcom žalobkyne vo vyjadrení dňa 7.9.2012 vo veci pôžičiek v sume 30.000,- Sk a 15.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 11.9.2012, právny zástupca žalobkyne podal hneď na začiatku pojednávania ústnu opravu do zápisnice, ale oprava nebola zaznamenaná v takom rozsahu písomne ako bola nadiktovanú advokátom. Pôžičky v sume 30 tis. a 15 tis. Sk boli iba splácané z účtu VÚB flexiúčet vedený na meno žalobkyne, neboli však pôžičkami v prospech žalobkyne pre vlastnú potrebu. Stav účtu k 31.10.2010, teda ku dňu rozvodu je v mínuse - 1.616, 73 Eur. Túto pôžičku žalobkyňa naďalej spláca aj po rozvode. Už v podaní návrhu na vyporiadanie BSM je uvedené, že všetky pôžičky a úvery boli použité pre chod domácnosti a nie pre vlastnú potrebu žalobkyne. Aj, keď je to v neprospech žalobkyne, nakoľko pôžička 1.616.73 Eur nebola zahrnutá do dlhov, žalobkyňa nepodala odvolanie, pretože jej v januári 2013 končí podpora v nezamestnanosti a z čiastočného invalidného dôchodku 299,70 Eur nie je schopná naďalej udržiavať všetky pôžičky a karty. Preto si nemohla dovoliť ďalšie prieťahy v odvolacom konaní. Žalobkyňa počas manželstva nadobudla dlhy ku dňu rozvodu manželstva v sume 8.507, 92 Eur nie vlastným pričinením. Ak by žalovaný vyplatil sumu 6.127, 91 Eur, o ktorej rozhodol súd 02.10.2012, aj tak je ešte stratová o pôžičku, ktorá nebola započítaná do dlhov v sume 1.616,73 Eur. Napriek tejto nezarátanej pôžičke a dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 11.11.2011, ktorú žalobkyňa navrhla žalovanému to zrejme aj tak nestačí. Zároveň uviedla správne mená svedkov, majú to byť U. P. - matka žalovaného, U. P. - sestra žalovaného, D. P. - dcéra žalovaného a L. H. - svedkyňa žalobkyne.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27.2.2013 o 11,45 hod. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného ešte dodáva.
Ust. § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny skutkový záver súdu je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 132 a § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie vecí z právneho hľadiska.
Odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru. Preto odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dôkazy produkované žalovaným na preukázanie jeho skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v § 132 O.s.p. a jeho hodnotenie a skutkový záver zodpovedá pravidlám formálnej logiky.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom vysvetlil prečo rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
K odvolacej námietke žalovaného, že suma 40.000,- Sk bola darovaná výlučne jemu a že súd kládol svedkyni U. P. - jeho matke sugestívne otázky, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 3.5.2012 (č.l. 74 spisu) vyplýva, že svedkyňa jednoznačne uviedla, že pokiaľ sa má vyjadriť prečo, či už peniaze alebo hnuteľné veci darovala a komu, musí uviesť, že ich darovala obom, pretože išlo o jej syna. Pokiaľ sa má vyjadriť, či chcela, aby to užíval len syn alebo nevesta aj detí, samozrejme uviedla, že keď bývali v jednom dome, užívať to mali všetci. Teda odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že s manželom mali poslať sumu 40.000,- Sk bývalej majiteľke pozemku a starého domu, pričom táto suma bola kúpnou cenou za pozemok a starý rodinný dom, kde majú v súčasnosti postavený účastníci nový rodinný dom. Išlo len o polovicu hodnoty nehnuteľnosti.
Súd prvého stupňa teda správne neodpočítal kúpnu cenu za pozemok z hodnoty nehnuteľných vecí ako náklad, ktorý by žalovaný vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Zároveň, tak ako to bolo povedaná aj vyššie, nešlo ani o kúpnu cenu za pozemok, ale aj za starý rodinný dom.
K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že nesúhlasí s prikázaním hnuteľných vecí uvedených bod bodom I. písm.B napadnutého rozsudku do podielového spoluvlastníctva manželov a že je to v rozpore so zásadou ekvity, pričom rodinný dom s príslušenstvom vo väčšej miere má užívať žalobkyňa, ktorá sa má v mieste trvalého pobytu sústavne zdržiavať, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Pokiaľ bol rodinný dom, i ďalšie nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, potom logicky aj veci, ktoré sú užívané spoločne s domom majú byť prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že ide o veci, ktoré môžu slúžiť obom účastníkom a súvisia s údržbou a užívaním rodinného domu a záhrady.
Správny je i názor súdu prvého stupňa, že návrh žalovaného, aby mu pozemok bol do jeho vlastníctva prikázaný v podiele 3/4 a žalobkyni v 1/4 odporuje zásade rovnosti podielov oboch účastníkov konania,
tak ako bolo uvedené vyššie. Z výpovede matky žalovaného vyplýva, že suma 40.000,- Sk, ktorá bola použitá na kúpu nehnuteľnosti bola darovaná obom účastníkom.
K odvolacej námietke žalovaného, že existuje reálna hrozba, že žalobkyňa hnuteľné veci úmyselne odpredá bez vedomia žalovaného, odvolací súd uvádza, že takýto záver nie je možné logicky vyvodiť z argumentov žalovaného, ktoré uvádza v odvolaní, teda že nenašiel elektrický kábel, položka ee/ a žalobkyňa sa k jeho absencii nevedela vyjadriť. Žalovaný nepreukázal, že by skutočne bola žalobkyňa tento elektrický kábel nejakým spôsobom scudzila.
Čo do odvolacej námietky na prikázanie práčky značky Whirpool do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že túto má sústavne a výlučne v čase po rozvode manželstva užívať ona, odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k vyporiadaniu ostatných vecí, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva účastníkov, práve takéto rozdelenie zodpovedá zásade ekvity.
Žalovaný v odvolaní tvrdí, že hodnota výťažku za odpredaj Avie Furgon netvorila súčasť a predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo žalovaný uhrádzal aj v čase rozvodového konania od 11.8.2010 mesačné platby za energie. Žalovaný mal zrejme na mysli úhrady záloh za elektrickú energiu, pretože faktúry za elektrickú energiu sa nachádzajú v spise, zároveň sa tu nachádza i doklad o zaplatení nedoplatku vo výške 475,53 Eur žalovaným dňa 27.10.2011.
Súd prvého stupňa správne ustálil, že motorové vozidlo bolo odpredané bez súhlasu žalobkyne, aj keď patrilo do BSM, preto aj suma, ktorú žalovaný obdŕžal za predaj motorového vozidla patrí do BSM. Ako spotrebovaná by sa mohla zobrať do úvahy iba suma preddavkov za čas od 11.8.2010 do 11.11.2010, teda do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Takýto návrh však žalovaný nepodal. Stále tvrdil a vyplýva to aj z jeho záverečného návrhu, že Aviu nie je potrebné deliť, pretože ju nadobudol z odchodného, odpredal ju, ale výťažok použil na domácnosť. Úhradu energie a nedoplatok za energie spomína žalovaný na pojednávaní dňa 3.5.2012 (č.l. 77 spisu) vo vzťahu k Škode Octavia, tak je to aj v záverečnej reči (č.l. 162), keď hovorí, že pokiaľ ide o auto, nemá ho prečo vyplatiť, lebo platil elektrinu. Dohoda mala byť taká, že žalovaný bude platiť elektrinu a žalobkyňa pôžičky a stravu. Z prejavov žalovaného v konaní na súde prvého stupňa teda nevyplýva, že by bola dohoda taká, že energie bude platiť z odpredaja vozidla Avia Furgon, ako to tvrdí v odvolaní. Preto i táto odvolacia námietka je nedôvodná.
Čo do odvolacej námietky, že je potrebné započítať náhradu nákladov vynaložených z majetku žalovaného na spoločný majetok vo vzťahu k motorovému vozidlu Octavia, kde zase recipročne spomína uhrádzanie nákladov za energie, a mala byť porušená zásada rovnosti účastníkov, odvolací súd uvádza, že aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v súlade s pravidlami formálnej logiky uviedol, že nevyhovel požiadavke žalovaného a nezohľadnil sumu 1.000,- Eur, ktorú žalovaný podľa svojho tvrdenia vložil zo svojho do opravy auta, aby ho mohol predať za kúpnu sumu 4.500,- Eur z dôvodu, že vychádza zo skutočnosti, ktorú potvrdil sám žalovaný, že osobné motorové vozidlo najmenej od času čo boli účastníci konania v rozvodom konaní užíval žalovaný výlučne sám. Potom je povinný sám znášať náklady na opotrebovanie tohto auta. Čo do úhrady nedoplatku vo výške 475,53 Eur, teda nedoplatok za elektrickú energiu za obdobie od 11.8. 2010 do 3.8.2011, súd prvého stupňa správne ustálil, že táto úhrada je zo dňa 27.10.2011, teda skoro rok po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, preto pri vyporiadaní BSM túto nemožno zobrať do úvahy.
K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nezohľadnil mesačné platby za energie vo výške 110,- Eur, ktoré uhrádzal žalovaný za rodinný dom, aj keď ho výlučne užívala žalobkyňa, odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce konštatovanie, že súd prvého stupňa mohol zobrať do úvahy tri platby do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ale v takom prípade by musel zohľadniť aj úhradu energie za predchádzajúce obdobie. Takýto návrh zo strany účastníkov konania v priebehu konania podaný nebol. Žalovaný bol prítomný na pojednávaní dňa 11.9. 2012, pričom zo zápisnice z pojednávania (č.l. 162) jednoznačne vyplýva, že zobral na vedomie poučenie súdu podľa
§ 120 ods.4 O.s.p. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Preto k tejto odvolacej námietke odvolací súd nemohol prihliadnuť.
Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalovaného, že jeho mesačný príjem bol vyšší ako mesačný príjem žalobkyne o 4.000,- Sk, odvolací súd uvádza, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že aj žalobkyňa pracovala, starala sa o rodinu a výchovu detí. Uvedené vyplynulo i zo svedeckej výpovede dcér účastníkov R. T. a D. P.. Zároveň z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem toho, že pracovala, pričinila sa o získanie bytu od Železníc SR, ktorý účastníci konania predali za 300.000,- Sk. Preto niet dôvod priznať žalovanému 3/4 podiel na pozemkoch, ktoré sú popísané v článku I. výroku napadnutého rozsudku.
Na základe vyššie uvedeného niet dôvod akceptovať ani alternatívny návrh žalovaného, ktorý navrhol, aby nehnuteľnosti ostali v podielovom spoluvlastníctve, tak ako sú uvedené v rozsudku a z hnuteľných vecí má záujem len o zostatkovú hodnotu osobného automobilu Octavia a ostatné hnuteľné veci patriace do BSM nech pripadnú v celku žalobkyni.
Preto odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože takýto návrh zo strany účastníkov nebol podaný (§ 151 ods.1,2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.