Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1769-2012.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1769/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, Mestský úrad, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast. JUDr. Marián Alušic, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, adresa pre doručovanie: Madačova 1/A, Ružomberok, proti povinnému: B. M., H.. XX. X. XXXX, C. N. XXX/XX, F. Z., pre vymoženie 259,37 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. Ex 4779/2012, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 48,35 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 4. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 4779/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 259,37 eur s prísl., priznanej výkazom daňových nedoplatkov č. 0112401 zo dňa 18. 4. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *039946 zo dňa 3. 10. 2012, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 259,37 eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 15. 2. 2013 postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený návrh na zastavenie exekúcie bližšie neodôvodnil.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrhu alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 256,33 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 4779/12.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnený podaním návrhu na zastavenie exekúcie zavinil zastavenie konania. Na základe uvedeného a v súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 7. 2012, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor si v špecifikácii trov exekúcie okrem minimálnej odmeny uplatnil aj paušálnu odmenu po 3,32 eur za 36 úkonov exekučnej činnosti, v celkovej výške 119,52 eur.
Vyhláška v platnom znení upravuje minimálnu výšku odmeny súdneho exekútora 33,19 eur. Pokiaľ si súdny exekútor uplatní takto upravenú odmenu, nepatrí mu paušálna odmena za jednotlivé exekučné úkony. V opačnom prípade by dochádzalo k duplicitnému odmeňovaniu za identické úkony exekučnej činnosti. Inštitút minimálnej odmeny súdneho exekútora má zabezpečiť ohodnotenie činnosti exekútora v prípade, ak do času rozhodovania o trovách exekúcie podľa ust. § 14 vyhlášky nevykonal aspoň desať úkonov exekučnej činnosti. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázaný iba jeden úkon exekučnej činnosti a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného tak patrí súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 33,19 eur.
Súd považuje za potrebné uviesť aj dôvody, pre ktoré bola súdnemu exekútorovi priznaná minimálna odmena a nie odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, nakoľko súdny exekútor nepredložil súdu listinný dôkaz preukazujúci doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému do vlastných rúk, osobným
doručením vykonaným súdnym exekútorom resp. zamestnancami jeho úradu tak ako to vyžaduje ust. § 15 vyhlášky.
Súd poukazuje na to, že súdny exekútor by mal pri výkone svojej činnosti postupovať účelne a hospodárne, tak aby nedochádzalo k zbytočnému „predražovaniu“ konania. Súdny exekútor vydal 15 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd má za to, že účelnejšie a hospodárnejšie by bolo zisťovať najprv existenciu prípadného účtu, resp. účtov prostredníctvom Daňového úradu alebo Sociálnej poisťovne, príslušných podľa sídla povinného a až následne doručovať príkaz banke, v ktorej má povinný vedený účet. Navyše ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že exekútor poverený vykonaním exekúcie, prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. Navyše súčasťou exekútorského spisu je len jedno vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na ktorom chýba podacia pečiatka banky, ktorá by preukázala doručenie tejto listiny osobne súdnym exekútorom. Z uvedeného dôvodu nebola súdnemu exekútorovi priznaná odmena ani za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Súdny exekútor si uplatnil aj paušálnu náhradu za doručenie 15 príkazov na odblokovanie účtu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky taxatívne vymedzuje okruh úkonov, za ktoré je možné priznať paušálnu náhradu. Taxatívny výpočet nemožno rozširovať, preto súd nepriznal odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti.
Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu za zisťovanie zamestnávateľa povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš, Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava a zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš, táto mu nebola súdom priznaná z dôvodu, že súčasťou exekútorského spisu sú len žiadosti o súčinnosť adresované uvedeným inštitúciám avšak správy o vykonanom šetrení nie sú obsahom spisu. Uplatnené trovy exekúcie musia spĺňať podmienku hospodárnosti, primeranosti a musia byť preukázané. Špecifikácia trov exekúcie v spojení s exekútorským spisom musí presvedčivo preukázať výšku a odôvodnenosť súdnym exekútorom požadovanej odmeny a náhrady hotových výdavkov. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Pokiaľ trovy exekúcie nevyplývajú z exekútorského spisu, vznikajú pochybnosti o správnosti a tým aj zákonnosti ich uplatnenej výšky.
Podľa ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vo špecifikácii trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 54,60 eur, pričom ich špecifikoval nasledovne: zaslanie žiadosti na súd o udelenie poverenia - 1,40 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému - 2,80 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie súčinnosti - Sociálna poisťovňa ústredie, miestne príslušná poisťovňa, ODI - 4,20 eur (á 1,40 eur) a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd - 1,40 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 0,80 eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka) a za doručenie poverenia, ktoré súdny exekútor vrátil tunajšiemu súdu dňa 15. 2. 2013 - 0,40 eur obyčajná listová zásielka). Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou Poštou. Pokiaľ súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného zodpovedajúcu cene obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že súčasťou exekútorského spisu neboli poštové doručenky preukazujúce doručenie uvedených listín, avšak vynaloženie poštovného mal súd preukázané z obsahu súdneho spisu. Doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni pobočka Liptovský Mikuláš, Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava
a Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš nie je v exekútorskom spise preukázané poštovými doručenkami ani správami žiadaných inštitúcií, preto súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada poštovného za ich doručenie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručenie 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, nakoľko v exekútorskom spise chýbajú poštové doručenky, ktoré by preukázali, že súdny exekútor na doručenie týchto listín využil služby pošty. Navyše, súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného za doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, duplicitne.
Ďalej patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov predstavujúcich telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie vo výške 6,30 eur.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie odmeny a náhrad o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) a predložil Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom tejto dane, súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 eur a náhrady 7,10 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 8,06 eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi náhradu vzniknutých trov vo výške 48,35 eur. Tieto trovy je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi oprávnený.
O trovách exekúcie oprávneného súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.