Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-58-2023.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Subarea
15C/58/2023
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v konaní právne zastúpená: MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 488 047, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Lucie Hricovej Pradovej so sídlom advokátskej kancelárie P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX/X, XXX XX C., A. A., štátny občan Spojených štátov amerických, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť n e p r i b l i ž o v a ť s a k žalobkyni A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť priblížením žalovaného ohrozená, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. II. Žalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by úplne, alebo čiastočne kontaktoval žalobkyňu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX osobne, písomne, e-mailom, telefonicky alebo inými prostriedkami elektronickej komunikácie s cieľom poškodzovania jej dobrého mena a integrity písomným alebo ústnym prejavom. III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. IV. Neodkladné opatrenie sa o b m e d z u j e na dobu 6 (šesť) mesiacov od jeho doručenia žalovanému.
V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení výšky trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.08.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa nepribližoval k žalobkyni A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorej telesná integrita, alebo duševná integrita môže byť priblížením žalovaného ohrozená, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s tým, že tento zákaz
neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, a aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by úplne, alebo čiastočne kontaktoval žalobkyňu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX osobne, písomne, e-mailom, telefonicky, alebo inými prostriedkami elektronickej komunikácie s cieľom poškodzovania jej dobrého mena a integrity písomným alebo ústnym prejavom. Zároveň návrhom žiadala súd o priznanie nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa v návrhu uvádzala, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia pričom žalovaný je štátnym občanom Spojených štátov amerických. Na tunajšom súde prebieha rozvodové konanie pod. sp. zn. 18Pc/13/2023, pričom návrh na rozvod podala žalobkyňa z dôvodu, že ich manželstvo dávno prestalo byť harmonické, manžel má a aj v minulosti mal problematické správanie spojené s užívaním alkoholu a drog, pričom žalovaný sa žalobkyni nepriamo vyhráža smrťou, prenasleduje ju a v neposlednom rade na ňu vyvíja psychický nátlak, ktorý žalobkyňa už viac nedokáže znášať. V dôsledku správania žalovaného žalobkyňa podala na tunajšom súde už jedno neodkladné opatrenie, ktoré tunajší súd zamietol aj z dôvodu, že žalovaný sa v tom čase nachádzal v zahraničí, a preto nemal osvedčenú neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa však ďalej uvádza, že od vydania predchádzajúceho neodkladného opatrenia sa zmenili pomery medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný sa vrátil na územie Slovenskej republiky a svoje správanie voči žalobkyni stupňuje, prenasleduje ju, v dôsledku čoho má žalobkyňa strach, že žalovaný svoje hrozby adresované žalobkyni v emailovej komunikácií alebo v telefonickej komunikácií aj reálne naplní. Výhražných emailov chodia žalobkyni desiatky až stovky, a to len za jediný večer. Žalovaný žalobkyňu drží v neustálej neistote, aj napriek tvrdeniam žalovaného, že sa plánuje zo Slovenska natrvalo odsťahovať, avšak tieto vyjadrenia do dnešného dňa nenaplnil. Žalobkyňa vníma správanie žalovaného ako nevyspytateľné a nebezpečné a preto podala na žalovaného aj trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby. V tejto súvislosti poukázala na správu, v ktorej žalovaný uviedol nasledovné: „Ak mi zavolajú policajti, skončím to s tebou. Ak pôjdem do väzenia, tak ti stále budem na dosah pokiaľ tam budem.“ Žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v roku 2015, kedy žili v spoločnej domácnosti v zahraničí, už počas tohto času žalobkyňa spozorovala problematické správanie žalovaného, ktoré spočívalo v agresívnom správaní, braní drog a nadväzovaní známostí s inými ženami. V roku 2017 sa žalobkyňa vrátila na Slovensko, nakoľko to plánovala aj so žalovaným, avšak pre problémy v ich vzťahu povedala žalovanému, že žiť na Slovensko odíde sama. Žalovaný však za žalobkyňou na Slovensko nakoniec prišiel s ospravedlnením a tvrdením, že absolvoval alternatívnu liečbu závislosti od drog. Na istý čas sa správanie žalovaného napravilo. Od vtedy uplynulo 6 rokov, a počas uplynulých rokov bol žalovaný voči žalobkyni mnoho krát agresívny, užíva alkohol a drogy a neustále zastrašuje žalobkyňu, aby sa bála v záujme toho, aby nedošlo k rozvodu nakoľko žalovaný chcel získať v Európe trvalý pobyt. Po opísaných príkoriach sa žalobkyňa sa pre užívanie drog žalovaným a jeho agresívnemu správaniu odsťahovala z domu do unimobunky. Počas ostatných rokov žila v unimobunke a do domu chodila len v neprítomnosti žalovaného, pričom po návrate žalovaného zo Spojených štátov amerických má opäť obavu o svoj život. Pri vyčíňaniach žalovaného políciu kontaktovala len tri krát, keď bola situácia nevydržateľná. Dokonca raz žalovaný nahlásil na polícii žalovanú ako nezvestnú, keď doslova ušla z domu pri jednom vyčíňaní žalovaného, odišla do hotela a dovolala sa jej až polícia. Z dôvodu nevydržateľnej situácie žalobkyňa po tom ako sa postará o farmu odchádza k matke alebo ku svojim známym aby žalovaný nevedel predpokladať, kde sa bude žalobkyňa zdržovať. Napriek skutočnosti, že sa žalobkyňa odsťahovala, žalovaný sa jej nepretržite prostredníctvom internetových správ vyhráža, že ak proti nemu podnikne akékoľvek kroky, nechá ju znásilniť, najme si nájomného vraha či jej podstrčí do domácnosti drogy a zavolá na ňu políciu, resp. sa jej pomstí iným spôsobom napríklad na rodine aby čo najviac trpela. Vyhrážky začal v minulosti aj napĺňať, kedy raz pri jednom z incidentov poničil žalobkynine osobné veci a na jednu zo stien domu nakreslil vlastnou krvou kríž. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalobca sa obklopuje zbraňami, či už sa jedná o zbrane strelné, no vlastní aj mačetu, s ktorou spáva. Žalobkyňa podala na žalovaného aj trestné oznámenie o čom súdu doložila písomné potvrdenie. Z uvedených dôvodov žije žalobkyňa v permanentnom strachu, je odhodlaná žalovaného nevpustiť do domu v ktorom spoločne bývali avšak dom je v jej výlučnom vlastníctve, no nevie ochrániť svoju osobu pred možným konaním žalovaného. Z uvedených dôvodov požiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila fotokópiu internetovej komunikácie so žalovaným v anglickom jazyku spolu s prekladom do slovenského jazyka, fotokópiu
informácie z katastrálnej mapy, fotokópiu potvrdenia o podaní trestného oznámenia OOR PZ Zvolen pod. sp. zn. ORPZ-ZV-OKP4-919/2023 zo dňa 07.07.2023.
4. Súd uvádza, že sa oboznámil aj s obsahom spisu sp. zn. 18Pc/13/2023, pričom v návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa uvádza, že s manželom už tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, že manželstvo je trvalo a neodvrátiteľne narušené, pričom upriamila pozornosť na nevhodné správanie manžela obdobne ako v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a preto žiada manželstvo rozviesť. Súd sa oboznámil aj s obsahom spisu sp. zn. 15C/52/2023, pričom v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádzala obdobné skutočnosti s výnimkou vtedajšieho pobytu žalovaného v Spojených štátoch amerických. Vzhľadom na to, že v tom čase nebolo preukázané, že sa žalovaný zdržiava na území Slovenskej republiky, súd návrh zamietol.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. g) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
17. Vzhľadom na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, vyznačujúceho sa zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom, súd pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie rozhodne spravidla bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ide o inštitút, ktorý nachádza uplatnenie
v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi význam. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje strane okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.
18. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
19. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP reflektujú znenie čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a slúžia na poskytovanie okamžitej a najmä efektívnej ochrany života, zdravia, fyzickej alebo psychickej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti oprávnenej osoby pred zastrašovaním, obťažovaním, prenasledovaním ako aj ďalšími formami nátlaku. Na to, aby súd neodkladné opatrenie podľa vyššie uvedených ustanovení naradil, postačuje už len samotné ohrozenie fyzickej alebo psychickej integrity žalobcu, pričom žalobca musí takéto ohrozenie aj osvedčiť.
20. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v poradí už druhého) a po preskúmaní všetkých predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je čo do svojej podstaty dôvodný. Žalobkyňa vo svojom návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti na adrese D. XXX, XXX XX D., pričom ich vzťah je dlhodobo narušený a poznačený neúnosným správaním žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa sa na uvedenej adrese v súčasnosti zdržiava len za účelom hospodárenia na farme a na večer odchádza k matke alebo priateľom. Žalovaný sa v spoločnej domácnosti síce tiež podľa slov žalobkyne nezdržuje, avšak s priloženej komunikácie medzi žalobcom a žalobkyňou ako aj z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že zo spoločnej domácnosti nie je natrvalo odsťahovaný a kľúče od nej do dnešného dňa žalobkyni nevrátil. Žalovaný sa opakovane žalobkyni vyhráža smrťou, znásilnením resp. inou formou pomsty, napríklad prostredníctvom žalobkyninej rodiny. Z predložených listín rovnako vyplýva, že žalovaný zasielal aj zastrašujúce fotografie ako napríklad fotografiu nabitej krátkej zbrane. Súd má rovnako za osvedčené, že sa žalobca v súčasnosti zdržuje aj na území Slovenskej republiky, v okolí spoločnej nehnuteľnosti, pričom z bydliska, ktoré v minulosti obýval s manželkou sa natrvalo neodsťahoval a neodovzdal od neho ani kľúče žalovanej. Osvedčujú to najmä správy adresované žalobkyni, v ktorých uvádzal žalobkyni, že ju sledoval z lesa, že videl čo mala oblečené, že videl aj ich spoločné psy. To že sa žalovaný zdržuje v okolí farmy mal súd osvedčené aj z vyjadrenia Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Zvolene, ktoré uviedlo tunajšiemu súdu, že po podaní trestného oznámenia (zatiaľ okrem dovypočutia žalobkyne nebolo vydané žiadne rozhodnutie), osvedčili, že žalovaný bol do 27.07.2023 ubytovaný G. A. H. I. J. D., avšak na dopyt polície na majiteľku aby sa 27.07.2023 išla pozrieť, či sa nachádza v prenajatom byte majiteľka odpovedala, že v byte sa už nenachádzal a nemal tam ani osobné veci. Majiteľka uviedla polícií, že žalovaného sporadicky ubytovávala aj v minulosti, a že žalovaný mal v súčasnosti záujem aj o dlhodobý prenájom avšak majiteľka Ranču sľúbila žalobkyni, že mu byt dlhodobo neprenajme. Polícia v neposlednom rade uviedla, že uskutočnila za žalovaným dva výjazdy, pri ktorých sa im nepodarilo žalovaného dopátrať a nemajú ani vedomosť o žalovaného adrese.
21. Z doposiaľ nazhromaždených dôkazov (aj s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie ohľadom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) mal súd osvedčené dostatočným spôsobom splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa najmä psychického násilia voči žalobkyni. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže z hľadiska procesného ide o maximálne zrýchlené konanie. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) a g) CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - sa osoba nemusí obávať stretnutia s násilnou osobou a rovnako je ušetrená od neúmerného zaťažovania množstvom správ či vyhrážok. Násilie možno charakterizovať ako akýkoľvek akt, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Žalobkyňou opísané správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že u neho nejde o ojedinelé vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide u neho dlhodobé správanie sa k žalobkyni. Správanie žalovaného vzbudzuje u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V záujme ochrany žalobkyne má súd za to, že je potrebné ju chrániť tým, že žalovanému bude uložený dočasne zákaz priblíženia ako i kontaktovania žalobkyne.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel, avšak pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni, mal za to, že súdom určená vzdialenosť 50 metrov na dosiahnutie sledovaného účelu je plne postačujúca a preto súd rozhodol tak ako je vo výroku II. tohto uznesenia uvedené a v prevyšujúcej časti (nad 50 metrov) návrh zamietol (výrok III.). Rozsah 100 metrov, navrhovaných žalobkyňou by v praxi často nebolo možné ani dodržať, najmä pokiaľ ide o náhodné stretnutia žalobkyne a žalovaného v exteriéri.
23. Súd mal nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, preto návrhu vyhovel, avšak s tým, že obmedzil jeho trvanie na dobu 6 mesiacov od jeho doručenia žalovanému. Tento časový úsek uviedol pre motiváciu žalovaného pokúsiť sa upraviť svoje správanie voči žalobkyni ako i v súlade s tým, že neodkladné opatrenie má trvať iba primeraný čas. Ak zo strany žalovaného nedôjde k náprave, po uplynutí uvedenej lehoty, môže žalobkyňa opätovne požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ osvedčí potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu týchto trov voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.