Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-261-2012.pdf
PDF · 125.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1515/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. N. P. v právnej veci žalobcu B. O. X., X..H..E.., Ú. Č.. X, W., IČO: XX XXX XXX, č. spisu 1.XXX.XXX, typ Q. E. O. Q., N.. S. O., X..H..E.., Ú.T. X, W. proti žalovanému X. X., A.. XX.X.XXXX, W. W. Č.. X, P. A. W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa M., Q. XX, F., G. XX XXX XXX, zastúp. JUDr. G. Š., advokátom, ul. X.. M. XXX/XX, X., v konaní o zaplatenie 101,24 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy 101,24 eur spolu s úrokom z omeškania zamieta.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. G. Š., Y.S., J.. X.. M. XXX/XX, X., v sume 19,38 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 27.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 101,24 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.12.2011 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca, postupca pohľadávky Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava uzavrela so žalovaným zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej mu poskytla produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a zriadila žalovanému na účte prečerpanie, tzv. kontokorentný úver. Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, pričom splátky úveru neuhradil riadne a včas, preto bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka pozostávala z istiny 106,24 eur. Žalovaný z dlhu zaplatil 5 eur. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobca so žalobou predložil aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú mal žalovaný podpísať dňa 6.12.2011 a na základe ktorej malo dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo.
Dňa 20.9.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a žiadalo doručiť rovnopis žaloby a jeho prílohy.
Podaním doručeným súdu dňa 5.12.2012 vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 6.12.2011 vedľajší účastník namietal, že ide o predformulovanú dohodu, ktorá pre priemerného spotrebiteľa
nemôže byť zrozumiteľná a určitá a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takáto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky, obsiahnuté vo formulári z 6.12.2011, absolútne neplatné. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Zároveň ide aj o nekalú obchodnú praktiku. Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Na pojednávaní vo veci dňa 24.1.2013 sa žalobca ani právny zástupca vedľajšieho účastníka nezúčastnili napriek tomu, že doručenie predvolania bolo u nich vykázané. Preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti. Prítomný žalovaný vzniesol námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že o premlčaní sa dozvedel z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktoré mu doručil súd. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku jednoznačne poprel, že by takýto doklad bol podpisoval, tvrdil, že podpis na tejto dohode s určitosťou nie je jeho podpisom. G.. P. podpísaný na tejto dohode ho nikdy nevyhľadal, nepozná ho, takisto ho nikto nevyhľadal zo strany vedľajšieho účastníka.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava uzavrela dňa 9.8.2005 so žalovaným Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Tejto zmluve predchádzala Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta start konto uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.11.2003. Na základe žiadosti odporcu o kontokorentný úver mu Všeobecná úverová banka poskytla kontokorentný úver s požadovanou výškou úveru 10 000,-Sk.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty platných v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a poskytnutí kontokorentného úveru, čl. III, bod 46 VÚB, a.s. je oprávnená na základe ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie VÚB, a.s. poskytuje na obdobie 12 mesiacov. Toto obdobie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa bodu 50 povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže VÚB, a.s. jednostranne meniť. Podľa bodu 53 debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania aj v prípade, ak majiteľ účtu nevyrovná debetný zostatok bežného účtu po uplynutí povolenej doby trvania prečerpania (12 mesiacov). V prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle VÚB, a.s. majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB, a.s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva(bod 55). Ustanovenia vyššie uvedených bodov sa vzťahujú aj na majiteľov účtov, ktorým bolo poskytnuté povolené prečerpanie bežného účtu od 2.5.2003 v zmysle Dodatku k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru.
Z predloženej histórie účtu žalovaného bolo zistené, že posledné evidované prečerpanie účtu bolo 28.9.2007.
Žalobca predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú mal žalovaný podpísať dňa 6.12.2011 V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 106,24 eur. V bode 3.1 dohody by mala byť uvedená výška splátky, ale táto v
tejto dohode uvedená nie je, zároveň ako dátum prvej splátky je uvedený deň 30.1.2012. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.
Je zrejmé, že medzi žalovanou a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa odseku 3 zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa odseku 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 citovaného zákona za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 citovaného zákona ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 265 citovaného zákona výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu a žalovaným bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru dňa 9.3.2005. Text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom - právnym predchodcom žalobcu, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“ v čase vzniku záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto vo veci bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Ako bolo vyššie uvedené, právny zástupca vedľajšieho účastníka a žalovaný vzniesli námietku premlčania, proti ktorej právny zástupca žalobcu argumentoval námietkou, že vedľajší účastník nemôže vznieť námietku premlčania a zároveň poukázal na fotokópiu dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 6.12.2011.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 8 ods 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 6.12.2011, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu vznikla nepovolaným prečerpaním na účte. Pretože posledné evidované prečerpanie bolo dňa 28.9.2007 a žalobca podal žalobu 27.7.2012, došlo k premlčaniu jeho pohľadávky vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 6.12.2011 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že žalovaný jednoznačne poprel podpísanie takejto dohody a rozdielnosť podpisov na zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a podpisom žalovaného na dohode, je veľmi zreteľný viditeľný aj voľným okom.
Žalovaný ako v konaní úspešný účastník, by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mal právo na náhradu trov konania, ale žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto v ich právnom vzťahu súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, trovy konania takisto vyplývajú z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97eura je 16,60 eura.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 58,15 eur za 2 úkony právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. ( 2 x 16,60 euro, režijný paušál 2 x 7,63 eur + DPH 20%).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba je na zaplatenie sumy 101,24 eur, ide v konaní o tzv. drobný spor (do 1000 euro).
V súvislosti s rozhodovaním o trovách takéhoto konania, súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané pohľadávke.
Z dôvodovej správy k zák.č. 384/2008 Z.z. týkajúcej sa ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že táto novozavedená zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.
V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods. 2 O.s.p. je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa žalovaného a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.
Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmluvných povinností, konkrétne splátok úveru. Pretože žalovaný dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, neostávalo žalobcovi iné, ako sa so svojím nárokom obrátiť na súd.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, vyčíslené trovy predstavujú viac ako 1/2 žalovanej sumy.
Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokát JUDr. G. Š., zastupuje vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém je prácnosť jednotlivých administratívnych prác ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne znížená.
Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy v 1/3 z celkovej sumy, čo v danom prípade je 19,38euro.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca je teda povinný na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 19,38 eur .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).