Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-122-2012.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky Q. D., elektromechaničky, bydliskom A., N., t.č. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi N. D., frézarovi, bydliskom A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu I. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Q. D., rod. D. a N. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Obvodného úradu A., vo zväzku 12, ročník 1996, na strane 57, pod poradovým číslom 7, s a r o z v á d z a.
Maloletá I. D., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo zastupovať a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej I. sumou po 80,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Úpravu styku odporcu s maloletou I. účastníci n e ž i a d a l i .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a doplnení ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania bol rozvod a úprava výkonu práv a povinností k maloletej I. D.. Účastníci a kolízny opatrovník boli prítomní vyhlásenia rozsudku a vzdali sa odvolania proti nemu. Z toho dôvodu súd aplikoval znenie predtým uvedeného paragrafu a vo veci rozhodoval v zmysle týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov
medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 o.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa 25 ods. l, toho času platného Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1-5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Navrhovateľka pracuje v pozícii elektromechanička, s príjmom v roku 2012 vo výške 444,74 Eur mesačne. Odporca pracuje v pozícii frézar, s príjmom v roku 2012 vo výške 471,78 Eur mesačne. Mal. I. má 15,5 roka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci
vzdali.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( §27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).