Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5P-52-2012.pdf
PDF · 93.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky J.. X. W., T.. X., N.. X.X.XXXX, A. A., K. Č.. XX, Š. Y. B. T., zastúpenej JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, ul. Hviezdoslavova č. 9, 085 01 Bardejov proti odporcovi V. W., N.. XX.X.XXXX, A. S. Č.. XX, Š. Y. B. T., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Turistická 11, 040 01 Košice o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo J.. X. W., T.. X., N.. X.X.XXXX P. V. W., N.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v A. vo zväzku č. 21, ročník XXXX, strana 149, pod poradovým číslom 31 rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Svoj návrh odôvodňovala tým, že manželstvo uzavreli XX.X.XXXX, pričom išlo o manželstvo obojstranne prvé. Pred uzavretím manželstva sa poznali po dobu asi piatich rokov, priateľstvo prerástlo v lásku. Manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej náklonnosti. Spoločnú domácnosť po uzavretí manželstva si založili u jej rodičov, kde mali svoje priestory s tým, že kuchyňa bola spoločná s rodičmi. Krátko po uzavretí manželstva začala zisťovať, že s odporcom sa nedostatočne poznali, nepoznali svoje povahové vlastnosti, ktoré sa v čase stretávania pred uzavretím manželstva neprejavovali. Zistila, že odporca si sústavne presadzuje svoje názory, žiada, aby sa mu prispôsobovala, čo dáva do súvislosti s tým, že má dve staršie sestry. On bol jediným synom, takže jeho názory v rodine sa vždy akceptovali, nebol nútený sa prispôsobovať. Snažila sa manželstvo napriek tomu udržať. Túžila mať rodinu a deti. Začala si uvedomovať aj problémy, ktoré vznikli v intímnej oblasti. Od 29.4.2012 nežijú spolu s odporcom. Odporca sa odsťahoval k svojim rodičom do S.. Od tej doby je už ich manželstvo iba formálnym manželstvom. Za príčinu rozvratu manželstva označila rozdielnosť pováh účastníkov, nedostatočné poznanie osobnostných stránok, problémy v intímnej oblasti a rozdielny názor na rodinu, deti a vedenie domácnosti.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu na začatie konania s rozvodom manželstve nesúhlasil. Tvrdil, že má záujem na riadnom fungovaní manželstva s navrhovateľkou. Navrhoval, aby konanie vo veci bolo prerušené, aby bolo uložené manželom navštíviť manželskú poradňu za účelom odstránenia rozporov medzi manželmi a obnovenia riadne fungujúceho manželstva. K tvrdeniam navrhovateľky, že budú bývať po uzavretí manželstva v dome jej rodičov uvádzal, že on mal záujem, aby hneď od začiatku, po uzavretí manželstva bývali s navrhovateľkou vo vlastnom, prípadne v prenajatom byte, resp. v dome, navrhovateľka s tým nesúhlasila. Pretože nechcel vyvolávať hádky už od začiatku
manželstva, nakoniec súhlasil s tým, že budú bývať u rodičov navrhovateľky. To sa však ukázalo ako maximálne nevyhovujúce. Tvrdil že o mnohých otázkach fungovania manželstva nerozhodovali oni, ale rodičia navrhovateľky. Po tom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v apríli 2012 ku svojim rodičom, nebolo mu ľahostajné, aké problémy nastali medzi ním a jeho manželkou. Vyhľadal pomoc psychológa. Navrhoval manželke, aby išla s ním do poradne k psychológovi. Tento návrh ale ona radikálne odmietla. Psychológ mu odporučil, že najlepšie by bolo, ak by odišli bývať samostatne, či už do vlastného alebo prenajatého bytu, čím by sa eliminoval rušivý vplyv tak rodičov navrhovateľky, ako aj rodičov odporcu. Tvrdil, že navrhovateľka s takýmto riešením nesúhlasila. Chcela zostať bývať so svojimi rodičmi.
Navrhovateľka s prerušením konanie nesúhlasila.
Súd uznesením č.k. 5P/52/2012-32 zo dňa 25.10.2012 návrh odporcu na prerušenie konania zamietol, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2012.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov, s obsahom potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali v A..
Podľa zhodného tvrdenia oboch účastníkov, manželstvo uzatvárali po dlhšie trvajúcej, asi päťročnej známosti. Pred uzavretím manželstva nežili v jednej domácnosti. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov navrhovateľky, kde mali jednak svoje priestory, ale kuchyňa a sociálne zariadenia užívali spoločne, nemali oddelenú domácnosť. Žili spolu do mesiaca apríla 2012. kedy sa odporca odsťahoval ku svojim rodičom do S.. Od tej doby účastníci spolužitie neobnovili.
K príčinám rozvratu manželstva účastníkov navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že aj keď manželstvo uzatvárali po päťročnej známosti, mali sa radi s odporcom a chceli žiť spolu ako manželia. Krátko po uzavretí manželstva si uvedomila, že počas období pred uzavretím manželstva nedostatočne poznali svoje povahové vlastnosti. Bola veľmi zamilovaná a niektorým veciam nevenovala patričnú pozornosť. Stretávali sa vlastne, keď sa chceli stretnúť a tešili sa na tieto stretnutia. O manželstve mala svoje predstavy, o vzájomnom spolužití s manželom, ako by to malo v manželstve vyzerať. Tvrdila, že tieto jej predstavy poznal aj odporca. Chodil k nim domov a videl ako to v ich rodine funguje, aké sú v jej rodine zvyky, ako jedávajú, ako stolujú. Chcela si založiť rodinu, chcela mať deti a odporca o tom vedel. S odstupom času vzájomný vzťah účastníkov v čase uzavretia manželstva hodnotí už možno aj ako určitý návyk. Mali sa radi, chceli žiť spolu a preto sa rozhodli pre uzavretie manželstva, avšak po krátkom čase po uzavretí manželstva sa ukázalo, aké sú medzi nimi veľké rozdiely v predstavách o vzájomnom spolužití v povahových vlastnostiach . Pokiaľ ide o založenie si spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky, povedala, že jej predstava bola taká, že po uzavretí manželstva budú žiť u jej rodičov. Išlo o bývanie v rodinnom dome, ktorý už bol v tom čase jej vlastníctvom, keďže došlo k prevodu rodinného domu pred uzavretím manželstva. Pripustila, že voči tomu mal určité výhrady odporca a že vedela o tom, že jeho predstava je taká, aby bývali samostatne a to buď v nejakom byte alebo aby si postavili rodinný dom v S.. Ona v žiadnom prípade ale nechcela ísť bývať na dedinu. Mala iné očakávania od manželstva. Predstavovala si to, že vzťah sa bude rozvíjať, budú na vzťahu pracovať, ako aj na kariérnom postupe. Jej očakávania sa nenaplnili. Ich vzájomný vzťah po uzavretí manželstva ovplyvnilo aj to, že každý zo svojej rodiny mal rozdielne návyky. Odporca sa nevedel prispôsobiť a zvyknúť si na to, že určité veci robí inak, než robí jeho matka. Nevedel sa prispôsobiť fungovaniu v novej rodine, porovnával ako sa robili veci u nich doma s tým ako sa to robilo u jej rodičov. Mali problémy aj v intímnom spolužití. Uvedomila si, že chce mať deti, ale že s odporcom deti mať nebude. Zo začiatku o svojich
problémoch vo vzťahu účastníkov pred nikým nehovorila, ani pred svojimi rodičmi. Navrhovala umelé oplodnenie, avšak s takýmto návrhom odporca nesúhlasil a keďže ona chcela mať deti, rozhodla sa nakoniec pre ukončenie ich vzťahu. Po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti už sa nesnažila o obnovenie spolužitia. Bola rozhodnutá, že už s odporcom nechce žiť spolu. Tvrdila, že postupom času totiž sa vytvorila u nej až averzia na odporcu a vadilo už jej na ňom všetko. Domnieva sa, že urobila za trvania manželstva maximum pre to, aby sa vzťahy medzi účastníkmi urovnali. Vždy sa podriaďovala, ak aj mala nejaké výhrady voči správaniu odporcu a ani navonok nedávala najavo, že by mali nejaké nezhody, zakrývala to, čo sa deje medzi účastníkmi. Odporca, keď sa pohádali, reagoval tak, že odišiel k svojim rodičom. Keď sa hádali, tak nevedela v tom čase vzdorovať odporcovi. Zobrala vinu na seba a ešte sa mu aj ospravedlňovala a takéto spolužitie malo na ňu zlý vplyv. Schudla, malo to zlý vplyv na jej zdravotný stav, preto potrebovala tento vzťah ukončiť. K snahe odporcu o obnovenie spolužitia po jeho odchode zo spoločnej domácnosti uvádzala, že aj keď jej poslal SMS-ku, nešlo o snahu o nejaké zmierenie z jeho strany. Keď sa ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva stretli, situácia bola taká, že si už nemali čo povedať. Ona od júla minulého roku udržiava známosť s iným mužom, s ktorým už žije v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX. Bývajú u jej rodičov. Ide o spolužitie ako keby boli manželia a s priateľom uvažujú o uzavretí manželstva.
Odporca uvádzal, že počas obdobia ich známosti pred uzavretím manželstva sa stretávali tak ako to popisovala navrhovateľka. Chodili spolu aj na dovolenky, navzájom navštevovali rodičov, rozumeli si. Pre uzavretie manželstva sa rozhodol preto, že chcel si založiť rodinu. Uvažoval o tom už omnoho skôr, aj keď priamo to nevyjadril. Konečný impulz na uzavretie manželstva vyšiel z jeho strany, navrhovateľka s tým súhlasila. Bolo to v období, keď už navrhovateľka začala spomínať dieťa a on hovoril, že najprv by bolo lepšie uzavrieť manželstvo a až potom mať dieťa. Tvrdil, že nesúhlasil s tým ako s konečným riešením, aby bývali v jednom dome s rodičmi navrhovateľky a viedli s nimi spoločnú domácnosť. Nakoniec ho navrhovateľka uhovorila, aby po uzavretí manželstva bývali u jej rodičov, malo to byť podľa neho iba na skúšku. Obával sa zlých skúseností jeho známych, ktorí bývali po uzavretí manželstva s rodičmi. Obával sa vlastne toho, k čomu nakoniec aj došlo u účastníkov. Mal iné predstavy o spolužití v jednom rodinnom dome. Domnieval sa, že si vytvoria samostatné bývanie, teda aby mali samostatné sociálne zariadenie, aby si vytvorili samostatnú kuchyňu, s čím rodičia navrhovateľky nesúhlasili. Chcel, aby viedli s navrhovateľkou samostatnú domácnosť, s čím rodičia navrhovateľky nesúhlasili. Pokiaľ ide o jeho vzťah k navrhovateľke po uzavretí manželstva, uvádzal, že ani nevie o tom, aby mali nejaké problémy. Pohádali sa asi dvakrát na konci, predtým než odišiel. K nezhodám v intímnom spolužití uvádzal, že keď prišiel po dvanásťhodinovej zmene z práce domov, tešil sa na manželku, ale ona chcela, aby najprv ešte išli sa porozprávať k mame. Neskôr bol unavený, chcelo sa mu spať. Hodnotil ich vzťah, že nežili sami pre seba, ale pre rodičov navrhovateľky. K problémom súvisiacim s otehotnením navrhovateľky uvádzal, že začala naňho tlačiť práve vtedy, keď mal problémy s krížami. Potvrdil, že navrhovateľka mu navrhovala umelé oplodnenie, ale on s tým nesúhlasil, pretože si myslel, že by ešte mohli počkať. Potvrdil nezhody v intímnom spolužití účastníkov. K jeho odchodu zo spoločnej domácnosti uvádzal, že predchádzala tomu komunikácia s rodičmi navrhovateľky, snažili sa mu vysvetliť, že keď sa priženil k ním, by mal svoj čas tráviť s nimi a nakoniec zo spoločnej domácnosti odišiel po tom, čo navrhovateľka ho poslala preč. Po tom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti, sa stretli asi trikrát. Prvýkrát sa na ničom nedohodli, navrhovateľka pôsobila naňho dojmom, že čaká, čo jej ponúkne. Druhýkrát jej navrhoval, aby sa osamostatnili, tvrdil že s tým súhlasila, ale potom, keď už sa porozprávala s rodičmi, tak títo jej to vyhovorili. K poslednému osobnému kontaktu s navrhovateľkou uvádzal, že to bolo dávno, možno od apríla minulého roku. K možnosti obnovenia spolužitia uviedol, že po informáciách, ktoré sa dozvedel na pojednávaní, týkajúcich sa terajšej známosti navrhovateľky neverí už, aby mohlo dôjsť medzi nimi k obnoveniu spolužitia a zmenil aj svoje stanovisko k rozvodu a súhlasil s rozvodom manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne, ak sa nedohodnú na podstatných veciach, rozhoduje na návrh jedného z nich súd.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Neplní si už skoro rok žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci od apríla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Za celý ten čas nedošlo k intenzívnej snahe ani jedného z manželov o obnovenie spolužitia. Aj keď účastníci sa pred uzavretím manželstva poznali po dobu piatich rokov, ich manželstvo trvalo veľmi krátko, čo je dôkazom toho, že napriek dlhšie trvajúcej známosti sa navzájom dobre nepoznali, nevenovali pozornosť takým veciam ako sú rozdiely v povahových vlastnostiach, predstavách spolužití v manželstve a osobnostným rozdielom tak dobre, ako je to žiaduce pre fungujúce manželstvo. Po uzavretí manželstva sa prejavili sa ich povahové nezhody, rozdielne názory na spolužitie, rozdielne očakávania od manželstva a správania sa partnera, neschopnosť odporcu prispôsobiť sa novému prostrediu a spolužitiu v novej rodine. Aj keď spolužitie účastníkov určite ovplyvnilo to, že si založili spoločnú domácnosť u rodičov navrhovateľky, pričom sa nevedel odporca tomuto prostrediu a spôsobu života v tejto rodine prispôsobiť, na druhej strane vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu účastníkov pred uzavretím manželstva, na krátkosť spolužitia po uzavretí manželstva a príčiny rozvratu manželstva by zrejme ani oddelené spolužitie nevyriešilo povahové, názorové a osobnostné rozdiely účastníkov, čo by bolo aj ak by žili samostatne, zdrojom konfliktov.
Manželstvo účastníkov je bezdetné, takže nie je potrebné prihliadať na záujem maloletých detí. V súčasnej dobe nie je reálny predpoklad, aby účastníci obnovili spolužitie už aj z toho dôvodu, že navrhovateľka má známosť s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Súd nevyhodnocuje nadviazanie známosti s iným mužom ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov, pretože sa to stalo následne až po tom, čo účastníci prestali žiť v spoločnej domácnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).