Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-37-2013.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/37/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10 proti povinnému: T. spol. s r.o., naposledy so sídlom Y., F. XXX/XX, IČO: 31 601 758, t.č. vymazaný z obchodného registra, pre vymoženie 292,97 Eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2012, č.k. 15Er/1518/2003-17 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, náhradníkovi pôvodného súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška, trovy exekúcie vo výške 66,57 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/69/2009-22 zo dňa 27. augusta 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť STAMI, spol. s r. o., so sídlom Energetikov 205/46, Prievidza, IČO 31 601 758 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 2576/R. Podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 2, 3, 4 Obch. zákonníka bola obchodná spoločnosť dňom 20.10.2010 z obchodného registra vymazaná, pričom spoločnosť nemala právneho nástupcu. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 66,57 Eur, ktorá pozostávala z odmeny za 4 hodiny exekučnej činnosti á 6,64 Eur (200,- Sk)/hod. t.j. 26,56 Eur (§ 14 ods. 2 cit. vyhlášky), za 4 úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur (100,- Sk)/úkon, t.j. 16,60 Eur (§ 15 cit. vyhlášky - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x zisťovanie majetku povinného), čo predstavovalo spolu odmenu vo výške 43,16 Eur + 20% DPH k priznanej odmene vo výške 8,62 Eur a z náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 14,79 Eur (§ 22 cit. vyhlášky - poštovné 12,71 Eur, obálky 1,04 Eur, papier 0,25 Eur, spisový obal 0,79 Eur). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to vo výroku o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného do 31. augusta 2005 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.05.2003, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 292,97 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým sú rozhodnutia právneho predchodcu oprávneného - Národného úradu práce, Okresný úrad práce v Prievidzi, pod č. 11733/386/5/02/KO zo dňa 04.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2002 a vykonateľnosť dňa 10.12.2002, č. 11735/389/5/02/KO zo dňa 04.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2002 a vykonateľnosť dňa 10.12.2002, č. 11734/387/5/02/KO zo dňa 04.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2002 a vykonateľnosť dňa 25.11.2002 a č. 11736/388/5/02/KO zo dňa 04.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2002 a vykonateľnosť dňa 25.11.2002.
Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/69/2009-22 zo dňa 27. augusta 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť STAMI, spol. s r. o., so sídlom Energetikov 205/46, Prievidza, IČO 31 601 758 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 2576/R. Povinný bol následne dňa 20.10.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie
spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/69/2009-22 zo dňa 27. augusta 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2010, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v predmetnej veci bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď za daných okolností priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .