Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-561-2012.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/561/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti povinným 1. Z. I.E., nar. XX.XX.XXXX, W. Č.. XX, XXX XX C. a 2. B. I., nar. XX.XX.XXXX, W. Č.. XX, XXX XX C.T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II., č. k. 49Er/3115/2006-18 zo dňa 11.10.2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie vo výške 24,65 eur pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice.
V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. 49Er/3115/2006-12 zo dňa 21.06.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú. Dňa 04.10.2012 súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan predložil prvostupňovému súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 63,56 eur s pripočítaním príslušnej sumy DPH.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku spolu s ustanovením § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor vo svojom návrhu.
Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 až ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a ods. 2, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., avšak keďže mal preukázané, že niektoré úkony súdneho exekútora bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a zároveň, že súdny exekútor si uplatňoval odmenu za niektoré úkony exekučnej činnosti duplicitne, že náklady za kancelárske potreby sú administratívnymi výdavkami, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a zároveň nezistil, že by súdny exekútor absolvoval pracovnú cestu, pri ktorej by použil motorové vozidlo, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 24,65 eur. Súd posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku exekúcie č. EX 1365/2006.
Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia a poukázal na to, že vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie je administratívny úkon, ktorý nesmeruje bezprostredne k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto súdnemu exekútorovi odmena za tento úkon nepatrí. Namieta takisto uplatnené náklady na doručovanie zásielok oprávnenému, nakoľko tento si preberal zásielky osobne v úrade súdneho exekútora. Zároveň namietal priznanie DPH vo výške 20 % s poukazom na ustanovenie § 28 zákona č. 222/2004 o DPH, kde je uvedené, že univerzálne poštové služby sú od dane oslobodené. Oprávnený v odvolaní žiada, aby súd preveril, či si súdny exekútor z vymoženého peňažného nároku ponechal na svojom účte prostriedky na odmenu. Záverom odvolania oprávnený navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Súdny exekútor ani povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.
Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z., v znení neskorších ústavných zákonov), čl. č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Z.z a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania trov za poštovné, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je opodstatnená. Ak zákonodarca hovorí o potrebe nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie a trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, potom odvolací súd musí konštatovať, že súdnym exekútorom vyúčtované a prvostupňovým súdom priznané trovy exekúcie v časti týkajúcej sa náhrady hotových výdavkov - poštovných nákladov, nie sú pokiaľ ide o analýzu ich účelnosti, vysvetlené dôkladne a pre účastníka zrozumiteľne. Podmienka účelnosti sa vzťahuje na trovy exekúcie ako také, a teda aj na hotové výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu exekúcie preukázateľne mal. Preto je chybou, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konkrétne nevymenoval a ani bližšie nešpecifikoval z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada poštovných výdavkov súdneho exekútora, ktoré ako náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznal v sume 3,94 eur. Prvostupňový súd teda účastníkovi exekučného konania vôbec nevysvetlil napríklad to, čo bolo obsahom poštových zásielok a kde boli tieto doručované.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa priznania odmeny za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v sume 6,64 eur, ako odmeny určenej v závislosti od času stráveného vykonaním tohto úkonu (v tomto prípade v trvaní 3/4 hodiny), odvolací súd k tejto uvádza, že táto námietka spočívajúca v nesúhlase oprávneného s takto priznanou odmenou pre súdneho exekútora, je dôvodná. Zákon č. 233/1995 Z.z. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného aj podmienky začatia exekučného konania, priebeh vykonávania exekúcie, špecifikuje jednotlivé spôsoby jej výkonu, postavenie oprávneného a povinného, ich súčinnosť počas výkonu exekúcie, rieši otázku náhrady trov exekúcie atď. Táto zákonná úprava je dostatočná a preto ak oprávnený uzavrel so súdnym exekútorom zmluvu upravujúcu okrem iného práva a povinnosti zmluvných strán alebo výšku zmluvnej odmeny exekútora, odvolací súd tento krok hodnotí ako krok, ktorý bol dobrovoľný a bol nad rámec zákonnej úpravy, ale v končenom dôsledku žiadnym spôsobom neprispel k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, a preto aj vyúčtovanie odmeny za takýto úkon hodnotí odvolací súd ako neracionálne, a teda neodôvodniteľné.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nepriznania dane z pridanej hodnoty v uplatňovanom rozsahu, je potrebné poukázať na znenie ust. § 196 Exekučného poriadku účinné od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2011. Podľa tohto ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. To znamená, že len odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty a túto nemožno vypočítať a priznať aj z ďalších trov exekúcie, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou obsiahnutou v Exekučnom poriadku.
S účinnosťou od 01.01.2012 došlo na základe zákona č. 348/2011 Z. z. k novelizácii Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa zvyšovania odmeny a náhrad súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty (§ 196) tak, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení sa toto ustanovenie vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred novelizáciou Exekučného poriadku, teda aj na posudzované exekučné konanie. V zmysle uvedeného sa potom o sumu DPH zvyšuje nielen odmena, ale aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
K žiadosti oprávneného, aby súd preveril, či si súdny exekútor z vymoženého peňažného nároku ponechal na svojom účte prostriedky na odmenu, odvolací súd dodáva, že úlohou súdu je posúdiť účelnosť a opodstatnenosť súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie zahrňujúcich aj odmenu pre súdneho exekútora a o týchto trovách následne rozhodnúť, ale rozhodne mu neprislúcha oprávnenie zisťovať, či si súdny exekútor sumu vymoženú v exekúcii pre oprávneného alebo jej časť ponechal, prípadne z akého dôvodu. Súdny exekútor má nárok na odmenu len v takej výške, v akej mu je priznaná súdom.
Na základe uvedených faktov je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia aj keď len v časti, ale nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, pri podrobnom oboznámení sa s exekučným spisom, z ktorého je zrejmé, ktoré trovy exekúcie možno chápať ako trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného a ktoré takto chápať nemožno, tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s vysloveným právnym názorom, aby bolo riadne odôvodnené a teda preskúmateľné.
Preto odvolací súd zrušuje napadnuté uznesenie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.