Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-424-2012.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/424/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľa : LIBRA s.r.o., so sídlom Kvetinárska 31, Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom : JUDr. Peter Chrašč, bytom Červeňova 6, Bratislava proti odporcovi : J.G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. V. XXX, zastúpenému advokátom : JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Nám. Priateľstva 2166/11, Dunajská Streda o zaplatenie 4.979,08 € istiny s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.991,62 €, s úrokom 5% ročne zo sumy 1.991,62 € od 25.04.2007 do 30.06.2010 v sume 317,29 € a úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 2.308,91 € od 01.07.2010 do zaplatenia to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.09.2012 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 4.979,08 € spolu s úrokom 5 % ročne zo sumy 4.979,08 € od 25.04.2007 do 30.06.2010 a s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.518,48 € od 01.07.2010 do zaplatenia. Tvrdil, že odporcovi požičal finančné prostriedky a on mu ich napriek dohode dodnes nevrátil. Zároveň žiadal priznať aj trovy konania.
Odporca vzniesol námietku premlčania pokiaľ sa týka prvých troch splatných splátok, ktorých úhradu si účastníci konania v tom ktorom termíne dohodli.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania a to predžalobnej výzvy ( č.l. 3 ), zmluvy
o pôžičke ( č.l. 4 a zhodne aj č.l. 34 ), výpisu z obchodného registra na navrhovateľa ( č.l. 27 ), príjmového pokladničného dokladu ( č.l. 30 ), výdajového pokladničného dokladu ( č.l. 31 ), e - mailovej korešpondencie ( č.l. 32 a 33 ), pracovnej zmluvy ( č.l. 35 ), predloženia dohody o zrážkach zo mzdy ( č.l. 40 ), žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy ( č.l. 41 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci.
Z pripojeného výpisu z obchodného registra na navrhovateľa ( č.l. 27 ) vyplýva právna forma a postavenie navrhovateľa.
Odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.08.2004 ako to vyplýva z pripojenej pracovnej zmluvy ( č.l. 35 ) a tiež z vyjadrenia navrhovateľa a tiež odporcu. Pracovný pomer bol ukončený v decembri 2007, ako to vyplýva z vyjadrenia odporcu.
Z pripojenej písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 25.04.2007 ( č.l. 4 a zhodne aj č.l. 34 ) a vyjadrenia účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.04.2007 písomnú zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 150.000,00 Sk ( 4.979,08 € ) navrhovateľom odporcovi. V zmluve si dohodli, že odporca vráti pôžičku navrhovateľovi spolu s úrokom 5% ročne. Dohodli si v nej splatnosť pôžičky v 5-tich splátkach. Prvá splátka podľa zmluvy v sume 30.000,00 Sk ( 995,81 € ) spolu s úrokom bola splatná dňa 31.06.2008. Podľa zmluvy v poradí druhá splátka 30.000,00 Sk ( 995,81 € ) spolu s úrokom bola splatná 31.12.2008. Tretia splátka 30.000,00 Sk ( 995,81 € ) spolu s úrokom, podľa zmluvy, bola splatná 31.06.2009. V poradí štvrtá splátka 30.000,00 Sk ( 995,81 € ) spolu s úrokom bola podľa zmluvy splatná 31.12.2009. Zo zmluvy vyplýva, že posledná piata splátka bola splatná vo výške 30.000,00 Sk ( 995,81 € ) spolu s úrokom dňa 31.06.2010.
Na č.l. 31 sa nachádza výdajový doklad. Vyplýva z neho, že dňa 25.04.2007 navrhovateľ vyplatil odporcovi sumu 150.000,00 Sk ( 4.979,08 € ). Popis je tam uvedený - pôžička v zmysle zmluvy.
Z pripojenej e- mailovej komunikácie ( č.l. 32 a 33 ) nevyplýva dohoda účastníkov zmluvy o zmene splatnosti pôžičky zo zmluvy o pôžičke. Nie je tam žiadna zmienka o predĺžení termínu splatnosti pôžičky.
Podľa ust.§ 40 ods. 1/ Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 2/ Obč. zák. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ust. § 100 ods. 1/ Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, ke´d sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 ods. 1 veta prvá / Obč. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Podľa ust. § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1/ Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 151 ods. 1, veta prvá/ O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 3/ O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu uplatňovaných nárokov v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o pôžičke. Bolo preto potrebné skúmať, či navrhovateľ je aktívne legitimovaný v tomto spore a tiež, či odporca je pasívne legitimovaný. Je nutné skúmať, či navrhovateľ odovzdal peňažnú pôžičku odporcovi. Je nutné skúmať, či odporca prevzal peňažnú pôžičku od navrhovateľa. Je nutné skúmať, či navrhovateľ má právo požadovať od odporcu vrátenie požičaných peňazí a na druhej strane skúmať, či odporca je tá osoba, ktorá má navrhovateľovi vrátiť požičané peniaze. Nutné je skúmať aj to, či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré obsahovať má. Toto všetko musí byť posúdené v rámci predbežnej otázky V rámci toho dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Zákon nevyžaduje, aby zmluva mala písomnú formu. Účastníci si však zmluvu dojednali písomne. Obsahuje všetky podstatné náležitosti. Obsahuje aj dohodu účastníkov o úrokoch z peňažnej pôžičky vo výške 5% ročne. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že medzi účastníkmi nie je sporné, že pôžička kedy a v akej výške bola poskytnutá. Nebolo rozporované ani to, že boli dojednané úroky z pôžičky a to vo výške 5% ročne. V konaní nebolo preukázané, že by niektorý z účastníkov nemal spôsobilosť na právne úkony. Tiež nebolo preukázané, že by tu existovali dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy. Zmluva bolo urobená vážne a určite a zrozumiteľne. Predmet plnenia je možný. Nebolo preukázané, že by zmluva bola v rozpore so zákonom, že by ho obchádzala alebo že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Nie je spochybňované, že odporca pôžičku do dnešného dňa nevrátil. Spochybňované je, kedy bola pôžička splatná. Spochybňované je, či je námietka premlčania vznesená odporcom dôvodná. Zo strany navrhovateľa je tvrdenie, že splatnosť pôžičky v zmluve dohodnutá sa predĺžila a stalo sa tak ústne. Preto bolo potrebné riešiť aj uvedené. Ako už bolo uvedené, vykonaným dokazovaním je preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli medzi sebou zmluvu o pôžičke. Uzavreli ju v písomnej forme. Zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke písomnú formu. Ak však zmluva bola uzavretá v písomnej forme, zákon vyžaduje, aby všetky jej zmeny boli vykonané taktiež písomnou formou, ako to vyplýva zo zák. ust. § 40 ods. 2/
Obč. zák. Nedostatok zmeny v písomnej forme má za následok absolútnu neplatnosť prípadnej zmeny a to s poukazom na ust. § 40 ods. 1/ v nadväznosti na ust. § 40 ods. 2/ Obč. zák. Súčasťou písomnej zmluvy o pôžičke, bola dohoda účastníkov zmluvy o termíne splatnosti pôžičky v splátkach ako to zo zmluvy vyplýva. V podstate ani uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Navrhovateľ pôžičku odporcovi poskytol, čo vyplýva nielen zo zmluvy, ale aj pripojeného výdajového listu a tiež zo zhodného prejavu oboch účastníkov konania. Ani uvedené medzi účastníkmi sporné nebolo. Odporca z peňažnej pôžičky navrhovateľovi dodnes nič nevrátil. Ani uvedené sporné nie je. Odporca nespochybňuje, že nič nevrátil. Napriek uvedenému však návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, pretože súd námietku premlčania vznesenú odporcom musel akceptovať ako právne dôvodnú, keď navrhovateľ na strane druhej neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že bola platne dojednaná zmena splatnosti, teda lehota vrátenia pôžičky. V danom prípade však neexistuje žiadna písomná zmena splatnosti pôžičky. Nebola totiž predložená žiadna taká listina - písomnosť, z ktorej by jednoznačne nad všetku pochybnosť vyplývalo, že navrhovateľ a odporca uzavreli platné dojednanie o zmene splatnosti pôžičky a aj s dojednaním konkrétneho termínu, alebo že by boli dojednali inú zmenu splatnosti napr. na neurčito. Navrhovateľ tvrdí, že medzi účastníkmi bola zmena splatnosti pôžičky dohodnutá ústne. Tvrdil, že by to mali dosvedčiť ním navrhovaní svedkovia. Ak by prípadne aj bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca sa ústne dohodli na zmene splatnosti pôžičky, išlo by o dohodu neplatnú, lebo písomná forma zmluvy o pôžičke si pre platnosť zmeny vyžaduje opäť len písomnú formu. V tomto smere však je potrebné vychádzať z toho, že v konaní nebolo preukázané, že splatnosť pôžičky v splátkach, ako
bola dojednaná v písomnej zmluve o pôžičke, bola platným právnym úkonom zmenená. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že zmena splatnosti pôžičky spočívajúca v jej predĺžení na neskorší termín, než bol dojednaný v písomnej zmluvy o pôžičke vyplýva z e-mailovej korešpodencie. Žiadny takýto záver z predloženej korešpodencie nevyplýva. Nevyplýva z nej, že by sa boli účastníci zmluvy dohodli na zmene splatnosti pôžičky. Nevyplýva z nej, akú zmenu splatnosti si dohodli, na aký iný termín. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, neexistuje žiadna písomná dohoda o zmene splatnosti pôžičky. Z tohto potom vyplýva záver, že pôžička bola splatná v splátkach ako boli uvedené v zmluve o pôžičke. Prvá splátka v sume 995,81 € bola splatná dňa 30.06.2008 ( i keď v zmluve je uvedený dátum 31.06.2008, ale taký neexistuje ). Ide o posledný deň v mesiaci jún 2008. V poradí druhá splátka v sume 995,81 € bola splatná dňa 30.12.2008. V poradí tretia splátka v sume 995,81 € bola splatná dňa 30.06.2009 ( i keď v zmluve je uvedený dátum 31.06.2009, ale taký neexistuje ). Ide o posledný deň v mesiaci jún 2009. Odporca namietol premlčanie v poradí prvej, druhej i tretej splátky. Keďže ide o vzťah občianskoprávny, riadiaci sa zákonnými ustanoveniami Obč. zák. a nie je zákonom určená iná lehota na premlčanie, platí lehota premlčacia všeobecná, teda trojročná. Premlčacia lehota začne plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej dohodnutej splátky pôžičky. Prvá splátka pôžičky v sume 995,81 € bola splatná do 30.06.2008. Uhradená v tejto lehote nebola. Dňom nasledujúcim teda dňom 01.07.2008 nastala jej zročnosť. Týmto dňom navrhovateľ mohol po prvýkrát vykonať svoje právo a žiadať o úhradu tejto dlžnej splátky od odporcu. Týmto dňom začala tak plynúť všeobecná trojročná lehota. Uplynula dňa 01.07.2011. V tejto lehote navrhovateľ svoje právo voči odporcovi na zaplatenie tejto splátky neuplatnil, lebo v tejto lehote návrh na jej zaplatenie voči odporcovi na súde nepodal. Ak odporca teda namietol premlčanie tejto splátky, jeho námietka je dôvodná. Právo navrhovateľa voči odporcovi k tejto splátke sa premlčalo. Znamená to, že takéto plnenie nie je možné navrhovateľovi rozhodnutím súdu priznať a odporca nie je povinný takéto plnenie navrhovateľovi zaplatiť. Znamená to, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na zaplatenie prvej splátky a na strane druhej odporca nie je pasívne legitimovaný, lebo nemá povinnosť túto splátku uhradiť. Druhá splátka pôžičky v sume 995,81 € bola splatná do 31.12.2008. Uhradená v tejto lehote nebola. Dňom nasledujúcim teda dňom 01.01.2009 nastala jej
zročnosť. Týmto dňom navrhovateľ mohol po prvýkrát vykonať svoje právo a žiadať o úhradu tejto dlžnej splátky od odporcu. Týmto dňom začala tak plynúť všeobecná trojročná lehota. Uplynula dňa 01.01.2012.V tejto lehote navrhovateľ svoje právo voči odporcovi na zaplatenie tejto splátky neuplatnil, lebo v tejto lehote návrh na jej zaplatenie voči odporcovi na súde nepodal. Urobil tak až dňa 06.09.2012 ako to vyplýva z podacej pečiatky súdu na návrhu. Ak odporca teda namietol premlčanie tejto splátky, jeho námietka je dôvodná. Právo navrhovateľa voči odporcovi k tejto splátke sa premlčalo. Znamená to, že takéto plnenie nie je možné navrhovateľovi rozhodnutím súdu priznať a odporca nie je povinný takéto plnenie navrhovateľovi zaplatiť. Znamená to, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na zaplatenie druhej splátky a na strane druhej odporca nie je pasívne legitimovaný, lebo nemá povinnosť túto splátku uhradiť. Tretia splátka pôžičky v sume 995,81 € bola splatná do 30.06.2009. Uhradená v tejto lehote nebola. Dňom nasledujúcim teda dňom 01.07.2009 nastala jej zročnosť. Týmto dňom navrhovateľ mohol po prvýkrát vykonať svoje právo a žiadať o úhradu tejto dlžnej splátky od odporcu. Týmto dňom začala tak plynúť všeobecná trojročná lehota. Uplynula dňa 01.07.2012.V tejto lehote navrhovateľ svoje právo voči odporcovi na zaplatenie tejto splátky neuplatnil, lebo v tejto lehote návrh na jej zaplatenie voči odporcovi na súde nepodal. Ak odporca teda namietol premlčanie tejto splátky, jeho námietka je dôvodná. Právo navrhovateľa voči odporcovi k tejto splátke sa premlčalo. Znamená to, že takéto plnenie nie je možné navrhovateľovi rozhodnutím súdu priznať a odporca nie je povinný takéto plnenie navrhovateľovi zaplatiť. Znamená to, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na zaplatenie tretej splátky a na strane druhej odporca nie je pasívne legitimovaný, lebo nemá povinnosť túto splátku uhradiť. Urobil tak až dňa 06.09.2012 ako to vyplýva z podacej pečiatky súdu na návrhu. Stále však je tu ešte suma dvoch splátok 2x 995,81 €, teda suma 1.991,62 €. Túto odporca preukázateľne navrhovateľovi dlhuje napriek tomu, že lehota ich splatnosti už uplynula. Je preto povinný tento dlh uhradiť.
Navrhovateľ okrem zaplatenia pôžičky si uplatnil aj zaplatenie úrokov z pôžičky 5% ročne od 25.04.2007 do 30.06.2010. Z návrhu vyplýva, že tieto si uplatnil vo výške 539,40 €. Vyplýva to zo sumy pôžičky 4.979,08 € a zo sumy 5.518,48 € a rozdielu z týchto súm, keď v návrhu navrhovateľ uviedol, že suma 5.518,48 € predstavuje sumu pôžičky 4.979,08 € spolu s 5% úrokom od 25.04.2007 do 30.06.2010. Aj v tejto časti bol jeho návrh dôvodný len čiastočne. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom čo do prvej až tretej splátky pôžičky, ktorá je dôvodná, navrhovateľ nemá právo ani na úroky z týchto premlčaných splátok a tak nemá právo na úroky v celej žiadanej výške 538,40 €, ale iba v sume 317,62
€. Úroky z pôžičky sledujú istinu pôžičky, od ktorej sa odvádzajú. Ak nie je dôvodná istina, nemôžu byť dôvodné ani úroky z nej. Navrhovateľ tak má právo na úroky z pôžičky vo výške 5% ročne, ale iba z dôvodnej sumy 1.991,62 € a to za obdobie od 25.04.2007 do 30.06.2010 a to predstavuje sumu 317,29 € ( 1991,62 € : 100% x ( 3x 365 dní + 66 dní ).
Navrhovateľ okrem toho žiadal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy pôžičky a aj z dlžnej sumy úrokov z pôžičky. Výšku úrokov z omeškania žiadal vo výške zákonom prípustnej, lebo ich žiadal vo výške 8% ročne, pričom v čase vzniku omeškania 01.07.2010 boli tieto vyššie a to 9 % ročne ( sadzba ECB 1% + 8 percentuálnych bodov ). Nežiadal ich ale správne zo sumy 5.518,48 €, pretože odporca sa do omeškania s plnením dostal iba so sumou, ktorá je dôvodná, teda so sumou 1.991,62 € a so sumou dôvodnej výšky úrokov, teda sumou 317,29 €. V čase 01.07.2010 bol už v omeškaní s obidvomi poslednými splátkami pôžičky aj úrokov z týchto splátok, keďže splatnosť štvrtej splátky bola dňa 31.12.2009 a v poradí posledná bola splatná dňa 30.06.2010, dňom nasledujúcich po týchto dňoch sa tak odporca dostal do omeškania tej ktorej splátky a pomernej časti úrokov.
Pokiaľ sa týka príjmového dokladu ( č.l. 30 ) uvedenú listinu súd vyhodnotil len z pohľadu toho, či súvisí s predmetom tohto konania. Predmetom tohto konanie je vrátenie pôžičky poskytnutej navrhovateľom odporcovi. Uvedená listina s obsahom tohto konania nesúvisí a preto bližšie vyhodnocovaná ani nebola.
Navrhovateľ navrhol doplnenie dokazovania a to výsluchom dvoch svedkov, ktorí by mali mať vedomosti o dohode účastníkov konania o zmene splatnosti pôžičky. V osobe jedného zo svedkov ide o brata konateľky navrhovateľa a v osobe druhého navrhovaného svedka ide o externého účtovníka. Navrhované výsluchy svedkov súd nevykonal. Jednak preto, že sú tu okolnosti, ktoré sú spôsobilé spochybniť hodnovernosť ich svedeckej výpovede vzhľadom na ich existujúci vzťah k navrhovateľovi. V osobe prvého navrhovaného svedka ide o brata konateľky navrhovateľa, teda o blízky príbuzenský vzťah. Pokiaľ sa týka druhého navrhovaného svedka, ide o externého pracovníka navrhovateľa, teda vzťah založený na pracovnoprávnych vzťahoch, teda od určitej miery vzťahu závislého. Druhým dôvodom prečo súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov je to, že takto navrhované dokazovanie považoval za dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania. Dôvodom je skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola vykonaná v písomnej forme. Teda aj všetky jej zmeny mohli byť vykonané len v písomnej forme. Svedkovia pritom mali potvrdzovať len ústnu dohodu o zmene splatnosti pôžičky a tá je pre účely tohto konania nedostatočná a neplatná pre nedostatok jej písomnej formy.
Vzhľadom na uvedené preto súd návrhu navrhovateľ vyhovel v časti zaplatenia 1.991,62 € spolu s úrokom z úveru z tejto sumy za obdobie od 25.04.2010 do 30.06.2010 v sume 317,29 € spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo súčtu týchto dvoch súm, teda zo sumy 2.308,91 € od 01.07.2010 do zaplatenia, pretože v tomto rozsahu je jeho návrh dôvodný. V časti zaplatenia 2.987,46 € ( žiadaných 4.979,08 €
- priznaných 1.991,62 € ) spolu s úrokom 5% ročne od 25.04.2010 do 30.06.2010 v sume 222,11 € ( žiadané úroky 539,40 € - priznané 317,29 € ) a v časti zaplatenia úrokov z omeškania 8% ročne zo sumy 3.209,57 € ( 2.987,46 € + 222,11 € ) od 01.07.2010 do zaplatenia súd návrh navrhovateľ zamietol keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že v tomto rozsahu je jeho návrh nedôvodný. Pokiaľ sa týka vyjadrenia odporcu, že dôvodná časť návrhu navrhovateľa má byť predmetom kompenzácie, keďže účastníci medzi sebou vedú aj ďalšie spory, nie je právne významná pre účely tohto konania, lebo nemožno zamietnuť návrh navrhovateľa len preto, že by dlh odporcu mal byť jeho kompenzáciou v inom konaní.
Pokiaľ sa týka trov konania súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3/ O.s.p. rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dôvodom je skutočnosť, že trovy konania si uplatnili obidve strany sporu s tým, že jedna ich už vyčíslila. Naviac si uplatnila trovy konania aj za účasť na pojednávaní dňa 07.03.2013, kedy má byť vyhlásený tento rozsudok a zároveň účastníkom prítomným na tom pojednávaní rozsudok má byť aj doručený. Rozsudok teda už pri vyhlásení dňa 07.03.2013 musí byť v písomnej podobe vyhotovený a nemôže objektívne obsiahnuť to, či bude alebo nie právny zástupca aj reálne prítomný na vyhlásení rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.