Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/383/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: P. O., s miestom podnikania F., O. XXX/ XX, IČO: 35 387 190, o vymoženie 1.032,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júna 2012, č.k. - 15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 23.03.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. značka SR 08205/11 zo dňa 26.10.2011, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 1.186,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 943,92 Eur od 12.07.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 943,92 Eur od 12.07.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 318,96 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2011 a vykonateľnosť dňa 08.12.2011. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . Hodnotiac obsah zmluvy zastával súd prvého stupňa názor, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Uviedol, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Tento účel nie je dostatočne preukázaný. Povinný je označený v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné meno a IČO, ale podpísal zmluvu len ako fyzická osoba. Povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa , nakoľko z definície spotrebiteľa v možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Zastával názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a ), teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len oznámenie v návrhu na vykonanie exekúcie, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania. K takémuto záveru oprávnený došiel na základe toho, že povinný bol v zmluve označený ako fyzická osoba podnikateľ (tzn. obchodným menom, miestom podnikania a IČO). Takéto tvrdenie nepreukazuje, že finančné prostriedky poskytnuté oprávneným povinný použil v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a neboli mu poskytnuté ako spotrebiteľovi. Uviedol, že zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku (spotrebiteľský úver, resp. zmluva), ku ktorému sa viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd prvého stupňa posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku (uzavretie spotrebiteľskej zmluvy), za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. všeobecných podmienok zmluvy, vzhliadol súd prvého stupňa v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu prvého stupňa len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku 15. (posledná veta), súd prvého stupňa posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení , platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami , a o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy in concreto ust. . Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ust. o živnostenskom podnikaní. Mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. alebo ust. zákona o spotrebiteľských úveroch splnené neboli a posudzovaný právny vzťah tak nie je vzťahom spotrebiteľským. Samotná skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť - hlavný účel právneho vzťahu, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva. Nie je možné hovoriť o neprijateľnej podmienke, nakoľko nie je vôbec splnený jej obligatórny znak, ktorým je spôsobenie značnej nerovnováhy v posudzovanom právnom vzťahu. Účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského konania rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania vec prejednať a rozhodnúť v prípade existencie sporu. V prípade, ak by súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku vec by nesprávne právne posúdil a zároveň založí aj vadu konania, spočívajúcu v nesprávnych skutkových zisteniach konajúceho súdu. Ďalej uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa a

V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Z ust. citovaného zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo V 43/2006. V rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky zo strany odporcu - povinného, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a preto súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť udelenie poverenia pre súdneho exekútora.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaním do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 23.03.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 1.032,06 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.10.2011, sp. zn. SR 08205/11, ktorý podľa doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 05.12.2011 a vykonateľnosť dňa 08.12.2011. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený dňa 22.10.2009 zmluvou označenou ako Zmluva o úvere.

Podľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vychádzal zo skutočnosti, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a na tento aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, v posudzovanom prípade vyplýva, že dlžník - povinný je v predmetnej zmluve označený obchodným menom, v záhlaví zmluvy je uvedené miesto podnikania, identifikačné číslo povinného ako podnikateľského subjektu (IČO) a číslo živnostenského registra. Nasleduje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, ktoré prehlásenie je podpísané povinným. Následne sú v zmluve uvedené údaje povinného aj ako fyzickej osoby, s uvedením bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Za daných okolností odvolací súd zastáva právny názor, že zo zmluvy vyplýva, že dlžník - povinný uzatvoril uvedenú zmluvu v rámci svojho podnikania, keď s takto formulovanou zmluvou súhlasil a svoj súhlas prejavil podpisom. Za spotrebiteľa je pritom v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy, ako aj ďalšieho spisového materiálu, odvolací súd nemohol konštatovať spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní a plnení zmluvy, a preto odvolací súd zastáva právny názor, že za týchto okolností nemožno použiť na daný právny vzťah ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských zmluvách. Uvedené však nevylučuje, že v priebehu ďalšieho konania bude spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní zmluvy preukázaný spôsobom súladným so zákonom.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa zároveň pri preskúmavaní exekučného titulu nevyporiadal so skutočnosťou, že v Zmluve o úvere a Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, tak ako boli pripojené k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na začatie exekúcie, nebola obsiahnutá úprava rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej by bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci. Spornou tak zostala otázka existencie, resp. neexistencie právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom v predmetnej veci.

Odvolací súd záverom konštatuje, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k odôvodnenému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd však zároveň uvádza, že aj v prípadoch kedy nemožno aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, exekučný súd je povinný posudzovať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v ustanovení v spojení s odsekom 1 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a v danom prípade aj s prihliadnutím na zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .