Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43P-270-2012.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43P/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G. V., G.. XX.X.XXXX, O. V., G.. X.X.XXXX, J.astúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov : matky T. V., G.. XX.X.XXXX, K. U. X, C., U. L. V., G.. XX.X.XXXX, K. U. X, C., prechodne bytom Š. XXXX, B., Č. P., na návrh otca, v konaní o zníženie výživného pre maloleté detí takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 4.10.2012 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť naposledy určenú rozhodnutím súdu vo výške 200 eur mesačne spolu na obe deti, nakoľko jeho príjem sa značne znížil, v súčasnosti predstavuje sumu cca 12.000 Kč (pracuje v Českej republike), t.j. 480 eur. Býva v prenajatom byte, kde uhrádza titulom nájmu sumu 164 eur, za cestovanie sumu 20 eur mesačne, pričom mu na živobytie, t.j. základné životné potreby ostáva suma 96 eur, čo nepredstavuje ani životné minimum. Na základe uvedeného mal za to, že suma pôvodne určená rozhodnutím súdu nie je adekvátna jeho súčasnému príjmu.
Matka sa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. písomne nevyjadrila, hoci jej tento bol dňa 17.12.2012 riadne doručený.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň X.X.XXXX, G. C.torý sa nedostavil otec maloletých, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu, že býva Z. Č. P. Q. nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol pricestovať na Slovensko, pričom nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov, preto súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával v jeho neprítomnosti.
Zároveň vo svojom písomnom podaní otec uviedol, že trvá na podanom návrhu na zníženie výživného, nakoľko na jeho strane došlo k zmene pomerov, kedy jeho mesačný príjem pôvodne keď ešte pracoval predstavoval sumu 11.000 Kč, z čoho uhrádzal výživné v sume 5.000 Kč, avšak v súčasnosti žije sám, hľadá si prácu, pričom jeho jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti v sume 7.678 Kč. Zároveň uviedol, že bol nútený sa presťahovať, nájsť si iný podnájom, kde v súčasnosti uhrádza sumu 6.000 Kč.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu C. T., Č..C.. XXP XX/XXXX-XX, Č..C.. XXP XXX/XXXX-XX, P.odným listom maloletých, správou kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov", správou z Úradu práce Č. P., odpisom mzdových listín otca, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného vo vzťahu k mal. deťom nesúhlasí, keďže od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo v roku 2008 došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, detí vyrástli, ich výdavky na živobytie sú vyššie. Maloletá G.a v čase úpravy posledného výživného navštevovala základnú školu, teraz navštevuje 2.ročník strednej odbornej školy veterinárnej, jedná sa o 4.ročné štúdium, kde výdavky sú vyššie ako na základnej škole. Mal. G. A.a nestravuje v škole, kupuje jej mesačník za 10 eur mesačne, telefón 7 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že mal. G. má zdravotné problémy, je dislektička a nosí okuliare, s čím sú zvýšené výdavky. Ostatné výdavky sú bežného charakteru. Každý mesiac však matka sporí na stužkovú 15 eur. Vo vzťahu k mal. O. uviedla, že tento v čase určenia posledného výživného nastupoval do 1.ročníka základnej školy, teraz je žiakom 5.ročníka základnej školy, pričom matka ho preložila do inej školy, lebo mal problémy s učením, je dislektik. Ako výdavky vo vzťahu k mal O.i uviedla úhradu stravného v škole, v sume mesačne 25 eur, cestovné 10 eur mesačne, ostatné výdavky sú bežného charakteru. Matka uviedla, že pracuje ako predavačka v spoločnosti Z., kde dosahuje čistý mesačný zárobok 350 eur, iný príjem nemá. Potvrdila, že na obe deti od úradu soc. vecí a rodiny poberá náhradné výživné mesačne vo výške 200 eur, ako aj detské prídavky 44 eur. Otec na ich výživu detí nijakým spôsobom neprispieva. Naposledy na ich výživu poslal výživné minulý rok v septembri a to len 100 eur. Matka uviedla,, že podala návrh na exekúciu. Ďalej ako svoje mesačné výdavky uviedla nájomné titulom bývania v sume 133 eur nájomné, 37 elektrina, 18 internet, odpad sa platí priebežne, plyn 12 eur štvrťročne. Ďalej uviedla, že v uvedenom byte býva sama spolu s deťmi, nemá žiadnu známosť.
Okresný súd C. T. P. J. V. XX.XX.XXXX, Č..C.. XXP XXX/XXXX-XX návrh otca na zníženie výživného na sumu 30 eur osobitne na každé dieťa zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009.
Z rozsudku Okresného súdu C. T., Č..C.. XXP XX/XXXX-XX J. V. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2011, vyplýva, že súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, pričom upravil styk otca s mal. O. tak, že ho upravil na každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 19.00 hod.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 21.12.2012 vyplýva, že mal. O. navštevuje 5. ročník ZŠ v C. , stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza sumu 22 eur mesačne, cestovné v sume 10 eur mesačne. Mal. G.a navštevuje 2. ročník ZŠ na A. Z., kde jej matka uhrádza príspevok na ZRPŠ v sume 30 eur, školské pomôcky v sume cca 20 eur mesačne, cestovné v sume 10 eur mesačne.
Matka pracuje ako predavačka v spoločnosti Z. A..P..U.., s čistým priemerným mesačným príjmom cca 350 eur, iný príjem nemá. Všetku starostlivosť o deti zabezpečuje sama. Spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte, kde úhrada titulom bývania, ako aj služieb spojených s bývaním sumu 200 eur mesačne. Matka uviedla, že otec prispieva na výživné detí čiastkou 100 eur na každé dieťa, avšak prispieva nepravidelne, pričom dlhuje na výživnom sumu za 2 mesiace. S deťmi sa nestretáva, žije a pracuje Z. Č. P.. Kolízny opatrovník vo svojej správe konštatoval, že navrhuje upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca voči obom maloletým deťom s ohľadom na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj s prihliadnutím na aktuálne majetkové a príjmové pomery otca.
Z rozhodnutia Úradu práce Č. P. J. V. XX.X.XXXX vyplýva, že otcovi bola priznaná podpora v nezamestnanosti odo dňa 24.1.2013 vo výške 7.678 Kč mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 5.906 Kč mesačne po dobu ďalších dvoch mesiacov, vo výške 5.315 Kč mesačne po zvyšnú dobu podpory v nezamestnanosti, pričom doba po ktorú bola otcovi priznaná podpora v nezamestnanosti je 5 mesiacov Z odpisov mzdových listín otca vyplýva, že tento pracoval v spoločnosti M. A..P..U.. R.v, kde za obdobie 1/2012 do 12/2012 dosiahol čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 12.041 Kč.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, bielizeň a pod. ) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závisle od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite ( napr. choroba, nástup do školy ) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od posledné úpravy, komplexne. Pri posudzovaní schopností a možností povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje aj ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX, Č..C.. XXP XX/XXXX-XX nedošlo výraznej zmene pomerov na strane otca, avšak došlo k zmene na strane potrieb oboch maloletých, t.j ich potreby sa vzhľadom na ich vek zvýšili. Mal. G. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala základnú školu a teraz navštevuje druhý ročník strednej odbornej školy a mal. O. bol žiakom 1.ročníka základnej školy a teraz je žiakom 5.ročníka základnej školy. V čase podania návrhu na zníženie výživného ako to vyplýva z potvrdenia spoločnosti MQ. A..P..U.. otec mal. detí bol ich zamestnancom a dosiahol čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 12.041 Kč.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný, keďže tu nie sú splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom,, nakoľko mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa, avšak v tomto prípade sa naviac jedná o neplnoleté nezaopatrené deti, vo
vzťahu ku ktorým vyživovacia povinnosť v minimálne zákonom stanovej výške 30% zo sumy životného minima je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, resp. nadobudnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Zohľadňujúc uvedené uvedené skutočnosti a postupujúc v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, keďže mal za to, že otec v konaní nepreukázal dôvod skončenia pracovného pomeru, t.j. súd nemohol posúdiť, či pracovný pomer nebol ukončený zo strany otca bezdôvodne, čo súd zhodnotil tak, že otec bral na seba neprimerané majetkové riziká.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).