Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-368-2012.pdf
PDF · 74.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/368/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. Augusta č. 8 - 10, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: MIPEX BN, s.r.o., so sídlom Tužina 42, IČO: 45 388 407, o vymoženie 109,65 Eur, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. júna 2012, č.k. 3Er/425/2011-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh súdneho exekútora o rozhodnutie o trovách exekúcie zo dňa 14.03.2012, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 19.10.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 3, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa dňa 19.03.2012 požiadal súd prvého stupňa o rozhodnutie o trovách exekúcie, ktoré povinný neuhradil, a to napriek tomu, že došlo k upusteniu od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný po začatí exekučného konania splnil, čo mu vyplývalo z exekučného titulu, teda uhradil pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto exekučného konania. Návrh súdneho exekútora na rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa zamietol, pretože pri upustení od vykonania exekúcie nedochádza k zastaveniu exekúcie, a preto nie je možné rozhodovať o trovách exekúcie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Iba v prípade zastavenia exekúcie môže súd v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o trovách exekúcie. Ustanovenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku stanovuje iba postup súdneho exekútora v prípade dobrovoľného plnenia zo strany povinného. Z Exekučného poriadku však nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o trovách exekúcie súdneho exekútora pri upustení od vykonania exekúcie. Vzhľadom na uvedené o návrhu súdneho exekútora na rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh súdneho exekútora zamietol. Súdny exekútor bude musieť v konaní ďalej postupovať podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže upustenie po čiastočnom plnení nebráni pokračovať v exekučnom konaní a exekúcii.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol o trovách exekúcie v sume 46,31 Eur a k ich úhrade zaviazal povinného alebo, aby podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil toto exekučné konanie a rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o trovách exekúcie v sume 46,31 Eur a k ich úhrade zaviazal povinného. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko podľa jeho názoru súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal na znenie § 46 ods. 3 a § 60 písm. b/ Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru v tomto prípade niet žiadnych pochybností o tom, že súdny exekútor bol povinný upustiť od vykonania exekúcie a niet rozumného dôvodu tvrdiť niečo iné. Povinný plnil oprávnenému a splnil si to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) priamo oprávnenému a súdny exekútor bol povinný rešpektovať zákonné znenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a upustiť od vykonania exekúcie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/275/2007 zo dňa 31.03.2009, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/97/2008 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.. IV. ÚS 335/2009-10 zo dňa 01.10.2009. Zastával názor, že aj v prípade upustenia od vykonania exekúcie je exekučný súd povinný rozhodnúť o trovách exekúcie v súlade s ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že ak aj naďalej bude okresný súd trvať na svojom na názore, že súdny exekútor nie je oprávnený upustiť od vykonania exekúcie, resp. že upustenie od vykonania exekúcie nie je možné pokiaľ nie sú vymožené aj trovy exekúcie, potom toto exekučné konanie k dnešnému dňu nie je skončené. V takomto prípade poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, kedy súd musí exekučné konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách exekúcie súdneho exekútora. Trovy exekúcie súdneho exekútora vyčíslil na sumu 46,31 Eur.
Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.06.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi dňa 24.06.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 109,65 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 5. mája 2011 pod č. 700-1510524611-GC04/11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.06.2011. Súd prvého stupňa dňa 18.07.2011 udelil vyššie menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Zo spisu odvolací sud ďalej zistil, že súdny exekútor Miroslav Šupa podaním zo dňa 14.03.2012, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.03.2012, podľa ustanovenia § 60 písm. b/ Exekučného poriadku vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že predmetné exekučné konanie sa skončilo upustením súdneho exekútora od vykonania exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku na základe oznámenia oprávneného, že povinný mu splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že oprávnený dňa 07.09.2011 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný mu dňa 30.08.2011 zaplatil to, čo mu ukladá rozhodnutie, a to istinu v sume 109,65 Eur. Súdny exekútor zároveň v tomto podaní žiadal súd, aby rozhodol o náhrade trov exekúcie. Napadnutým uznesením následne súd prvého stupňa návrh súdneho exekútora na rozhodnutie o trovách exekúcie zamietol.
Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania.
V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo
súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania (tak ako tomu bolo v danom prípade), nie je to dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, že v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo čiastočnému vymoženiu nároku oprávneného.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia.
Pokiaľ súdny exekútor v danej veci vrátil poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 60 písm. b/ Exekučného poriadku s tým, že predmetné exekučné konanie sa skončilo upustením súdneho exekútora od vykonania exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa postupoval správne, keď po vrátení poverenia už nerozhodoval o zastavení exekúcie. Nakoľko došlo zo strany súdneho exekútora k vráteniu poverenia z dôvodu upustenia od vykonania exekúcie, rovnako nie je dôvod na to, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, a preto bol návrh súdneho exekútora, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia súdu o trovách exekúcie, neopodstatnený a postup súdu prvého stupňa možno považovať za vecne správny.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .