Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľky 1/ Bc. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. č. X a 2/ Bc. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. č. X, navrhovateľka v 2/ rade zastúpená splnomocnenkyňou Bc. E. A., bytom X., B. č. X proti odporcovi Ing. X. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom X., F. č. X v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -74 zo dňa 19.11.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného na navrhovateľku v 2/ rade, v určení dlžného výživného na navrhovateľku v 2/ rade a vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľkou v 2/ rade a odporcom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky v 1/ rade zamietol.

Zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 27.01.2005 č. k. v časti výživného pre navrhovateľku v 2/ rade tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku v 2/ rade zo sumy 1.000 Sk na sumu 80 Eur mesačne od 01.09.2011 do 31.08.2012 a na sumu 120 Eur mesačne od 01.09.2012 opakovane do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť mesačne k rukám navrhovateľky v 2/ rade, vždy k 15-temu dňu v mesiaci.

Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.10.2012 na navrhovateľku v 2/ rade vo výške 735 Eur bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky v 2/ rade bol zamietnutý.

Bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka v 1/ rade žiadala zvýšiť výživné zo sumy 40 Eur na sumu 100 Eur mesačne,a to od septembra 2007 do mája 2012 a od mája 2012 do konca augusta 2012 na 120 Eur mesačne. Navrhovateľka v 2/ rade navrhovala zvýšiť výživné od

mája 2008 do augusta 2012 na sumu 100 Eur a od septembra 2012 opakovane do budúcna na sumu 120 Eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že navrhovateľky v 1/ a 2/ rade sú dcérami odporcu. Naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27.01.2005, kedy súd zvýšil výživné na E. A. na sumu 1.200 Sk mesačne a na maloletú M. na sumu 1.000 Sk mesačne, a to od 01.09.2004. V tom čase E. bola plnoletá a študovala 3. ročník na Strednej hotelovej akadémii v X.. M. bola maloletá, študovala v 1. ročníku na gymnáziu. Ich matka v tom čase bola zamestnaná v detskom domove s čistým mesačným príjmom 11.157 Sk. Otec bol druhýkrát ženatý, mal ešte jedno dieťa, pracoval ako živnostník a jeho čistý mesačný príjem bol okolo 12.000 Sk mesačne.

Prvostupňový súd vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade zistil, že táto požiadala od mája 2008 o zvýšenie výživného, pretože v tom čase bola na 4 prijímačkách na vysokú školu a od septembra 2008 začala študovať na vysokej škole v K. masmediálnu komunikáciu. Chodí domov 2 -krát v priebehu mesiaca, kde jedna cesta stojí 10 Eur, čiže cestovné vyjde mesačne 40 Eur. Na začiatku bývala na priváte, pretože nedostala internát, kde platila 85 Eur mesačne. Od februára 2012 býva na internáte, kde platí 50 Eur mesačne. Na začiatku štúdia si musela kúpiť notebook, čo ju stálo 23.000 Sk. Druhý si kupovala v roku 2010 za 400 Eur. Chodila aj do B. kvôli bakalárskej práci, čo ju stálo tiež finančné prostriedky. Keďže študuje masmediálnu komunikáciu, nemohla sa zapísať na fotografické praktikum, pretože na to nemala, aby si kúpila zrkadlovku. Zapísala sa audiovizuálnu prax, kde si zapožičala kameru. Každý rok je zápisné 10 Eur. Každý rok si musí kupovať učebnice, s čím sú spojené vyššie výdavky. Za mobil platí 10 Eur mesačne, 3 roky nosila šošovky, teraz si dala urobiť okuliare za 70 Eur.

Od septembra žiadala zvýšiť výživné na 120 Eur mesačne, pretože je v štátnicovom ročníku, čaká ju 4- týždňová prax v B.. Bude musieť cestovať kvôli diplomovej práci, s čím sú spojené zvýšené výdavky. V byte býva s mamou a sestrou. Za byt platí matka 172 Eur mesačne, ďalej 4,60 Eur koncesionársky poplatok, elektriku 24,90 Eur. Matke stiahnu za nedoplatok za byt 340 Eur.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že odporca pracuje ako revízny technik plynových zariadení. Chodí aj do veľkých firiem, aj do bytov a domov. Predložil súdu výdavky a príjmy, ktoré mal v roku 2012. Príjem bol 6.577 Eur, paušálne výdavky 2.630,90 Eur, kde je zahrnutý aj telefón a benzín. Benzín ho stojí mesačne 50 Eur, telefón 10 Eur, internet 9 Eur mesačne. Zákaziek je niekedy mesačne viac, inokedy menej, je to rôzne, pričom z príjmu platí otec odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne 1.442 Eur. Jeho príjem je 2.500 Eur za 9 mesiacov v roku 2012. Býva v byte sám, platí za neho 150 Eur mesačne. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, ktoré má 16 rokov, kde je určených 80 Eur.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že navrhovateľka v 2/ rade poberala sociálne štipendium v 1.ročníku 3.300 Sk, v 2. ročníku 130 Eur, v 3. ročníku 95 Eur a vo 4. ročníku 105 Eur. V tomto školskom roku poberá sociálne štipendium vo výške 55 Eur.

Prvostupňový súd na daný vzťah aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, ďalej ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a zistil, že u navrhovateľky v 1/ rade neboli dané dôvody na to, aby bolo zvýšené výživné na sumu tak, ako to navrhovateľka v 1/ rade žiadala.

Vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade skonštatoval, že táto stále študuje, zvýšenie výživného bolo namieste. Návrh bol podaný v minulom školskom roku,a preto súd zvýšil výživné od začiatku minulého školského roka, teda od septembra 2011. V rozpore s dobrými mravmi sa prvostupňovému súdu javilo zvyšovať výživné spätne od mája 2008 z dôvodu, že navrhovateľka v 2/ rade poberala štipendium, zvýšením výživného by získala duplicitné finančné prostriedky, čo nie je v súlade so zákonom. Naviac, takéto konanie navodzuje právnu neistotu zo strany povinného a duplicitné poberanie benefitov na úkor štátu. Preto v tejto časti čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti a návrhu na určenie výživného u navrhovateľky v 2/ rade prvostupňový súd nárok zamietol. Prvostupňový súd zvýšil výživné navrhovateľke v 2/ rade od septembra 2011, teda od začiatku školského roka, v ktorom bol podaný návrh

na zvýšenie výživného, a to na sumu 80 Eur mesačne. Od 01.09.2012 zvýšil výživné opakovane do budúcna na sumu 120 Eur mesačne, pričom skonštatoval, že takto stanovené výživné je potrebné na výživu navrhovateľky v 2/ rade. Príjem otca neodzrkadľuje realitu, pretože síce preukázal čistý príjem 2.500 Eur, avšak nepreukázal z čoho všetkého pozostávajú jeho paušálne výdavky. Ak je to auto, mobilný telefón, odporca môže peniaze, ktoré mu zostanú z čistého príjmu využívať už len na svoje základné potreby ohľadne bývania a stravy. Súd mal za to, že zvýšenie výživného pre navrhovateľku v 2/ rade na 80 Eur mesačne je dôvodné, a to s poukazom nielen na príjem otca, ale aj na jeho možnosti a schopnosti, ako aj potreby navrhovateľky v 2/ rade, ktorá je vysokoškoláčka, študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska.

Od septembra 2012 prvostupňový súd zvýšil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku v 2/ rade na sumu 120 Eur mesačne. Navrhovateľka v 2/ rade je v poslednom ročníku štúdia na vysokej škole s čím sú spojené zvýšené výdavky, nastala zmena pomerov u odporcu, pretože od augusta 2012 sa mu skončila vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke v 1/ rade.

Prvostupňový súd vyčíslil dlžné výživné na navrhovateľku v 2/ rade od 01.09.2011 do 30.10.2012 vo výške 735 Eur. Od 01.09.2011 do 30.08.2012 vo výške 561,72 Eur a od 01.09.2012 do 30.10.2012 vo výške 173,62 Eur, ktoré dlžné výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným podľa

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa a Neúspešný odporca si voči neúspešnej navrhovateľke v 1/ rade neuplatnil trovy konania a voči navrhovateľke v 2/ rade mali účastníci úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec navrhovateľky, teda odporca. Namietal zvýšenie výživného voči navrhovateľke v 2/ rade. Jeho priemerný mesačný príjem v roku 2012 bol 364,95 Eur mesačne. Výdavky má ako výživné na dcéru I. A. 80 Eur mesačne, za byt platí 150 Eur mesačne. Ak by platil 120 Eur mesačne na M. A., ostalo by mu 14,95 Eur na potraviny, oblečenie, hygienické potreby, lieky a ostatné potrebné veci k životu. V tom ešte nie je zahrnutá splátka dlžného výživného. Pritom životné minimum na mesiac pre rok 2013 je 194,58 Eur. Naviac, navrhovateľka v 1/ rade sa už zamestnala, mala by sa podieľať na úhradách v súvislosti s užívaním bytu. Aj matke oboch navrhovateliek sa znížia výdavky, pretože bude mať už len finančné výdavky na jednu dcéru. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu M. A. od 01.09.2011 do 31.08.2012 sumou 60 Eur a od 01.09.2012 do ukončenia školy sumou 90 Eur. Dlh na výživnom uhradí do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyjadrení navrhovateľka v 2 /rade uviedla, že nesúhlasí s otcovým návrhom, pretože jej sestra E. A. je evidovaná ako nezamestnaná. Poberá dávku v hmotnej núdzi a nepodieľa sa na financovaní spoločnej domácnosti ani nájomného na byt. Ako študentka má aj naďalej zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Poberá sociálne štipendium, ktoré momentálne predstavuje sumu 55 Eur, ktorá suma nepostačuje na pokrytie jej potrieb. Preto žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a súvisiaci výrok o dlžnom výživnom a o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci odvolací súd nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia, ktorého čas a miesto bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 12.02.2013.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vo vzťahu k preskúmaným výrokom rozsudku súdu prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne v celom rozsahu, na dôvody, ktoré sú tam uvedené odvolací súd poukazuje a k týmto dôvodom niet čo ďalej uviesť.

Len vo vzťahu k odvolacím námietkam otca navrhovateľky, teda odporcu, odvolací súd udáva, že výživné na navrhovateľku Bc. M. A. nebolo menené od roku 2005, aj keď v tom čase mala navrhovateľka v 2/ rade podstatne iné výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole, kedy bola ešte len v 1. ročníku gymnázia, oproti tomu, v akých pomeroch a za akých okolností študuje v súčasnej dobe. Navrhovateľka študuje v inom meste, v tejto súvislosti sú logicky zvýšené výdavky nielen s dochádzkou do školy, ale aj v súvislosti so štúdiom, bývaním, stravovaním. Odvolací súd poukazuje na to, akým spôsobom musí navrhovateľka v 2/ rade hospodáriť s finančnými prostriedkami, aby si všetky svoje potreby pokryla, pričom odvolací súd nezistil, že by navrhovateľka nakladala s finančnými prostriedkami určenými na štúdium nehospodárne. Naopak, nezistil napr. výdavky na kultúru, na účasť na voľno-časových aktivitách, na športe a podobne. Uvedené je len prirodzené, ktoré prispieva nielen k relaxu navrhovateľky, ale aj k načerpaniu ďalších síl do štúdia. V súvislosti s ukončením vysokej školy sú výdavky vysoké a súvisia s vyhotovovaním diplomových prác, účasťou na záverečných kurzoch, školeniach a skúškach, vrátane promočnej slávnosti. Preto námietka odporcu, že jeho príjem nepostačuje na jeho základné potreby, nie je dôvodná, keď sám žiadnym spôsobom nepreukázal tak, ako to nakoniec skonštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, aké skutočne má odporca v súvislosti nielen s podnikaním, ale aj s uspokojovaním bežných potrieb výdavky. Nepredložil jeden doklad o tom, ako uhrádza výdavky v súvislosti s bývaním, akým spôsobom uhrádza náklady na telefón, na prevádzku motorového vozidla, resp. či jeho výdavky sú adekvátne nevyhnutným potrebám a podnikaniu. Taktiež je nehodnoverný príjem odporcu, ktorý deklaroval len v odvolaní. Nepredložil okrem výpisu z daňového priznania žiaden doklad svedčiaci o pravdivosti jeho tvrdení. Preto jeho námietky odvolací súd nemohol zobrať do úvahy.

Správne podotkol prvostupňový súd, že vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke v 1/ rade odpadá nielen odporcovi, ale aj matke navrhovateľky v 2/ rade. V tejto súvislosti však ale neznamená, že odporca nebude musieť prispievať na navrhovateľku v 2/ rade zvýšeným výživným tak, ako to presne určil prvostupňový súd od septembra 2012, kedy aj na jeho strane došlo k takejto zmene pomerov zánikom vyživovacej povinnosti voči staršej dcére.

Sám odporca musí uznať a je to všeobecne známe, že pri porovnaní potrieb mal. I. a navrhovateľky v 2/ rade, že výživné na navrhovateľku v 2/ rade musí byť s poukazom na vyživovaciu povinnosť k maloletej I. vyššie, než na I. ( 80 Eur ) už aj vzhľadom na vek oboch osôb závislých od výživy odporcu.

Preto správne postupoval prvostupňový súd, keď zvýšil výživné na navrhovateľku tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku od 01.09.2011, kedy navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na zvýšenie výživného.

Správne vypočítal prvostupňový súd aj dlžné výživné a správne rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2/ rade a odporcom, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako správny potvrdil.

Ostatné výroky o zamietnutí nároku vo vzťahu k navrhovateľke v 1/ rade, ale aj vo vzťahu k zamietnutiu nároku navrhovateľky v 2/ rade v prevyšujúcej časti sa stali právoplatné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a úspešná navrhovateľka v 2/ rade v odvolacom konaní si trovy odvolacieho konania neuplatnila, neúspešný odporca nárok na ich náhradu nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.