Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-284-2012.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/284/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. M., F.. XX.X.XXXX, toho času v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov - matky: W. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P., T. X/XX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená: Mgr. Jana Mitrová, zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, a otca: S. M., F.. X.XX.XXXX, T. P., E. XXX/XX, toho času C. F. Ž., H. XX, K. E. P., o návrhu navrhovateľky: J. J.F., S.. J., F.. XX.X.XXXX, T. R. XXXX, na zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletú F. M., F.. XX.X.XXXX, zveruje do pestúnskej starostlivosti J. J., F.. XX.X.XXXX, T. R. XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, a má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok iba v bežných veciach.
Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletej F. M. každý sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXXX-XX zo dňa 2.2.2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloleté F. M. zveril do jej pestúnskej starostlivosti a rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej, každému vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá F. bola rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.2.2012 zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, rodičom bola určená vyživovacia povinnosť k maloletej každému v zákonnej minimálnej výške 30 % podľa osobitného zákona k jej rukám, pričom o maloletú F., ktorá sa nachádza v jej starostlivosti od 20.4.2012, riadne stará. Má vytvorené vhodné bytové podmienky, nakoľko býva v kompletne zariadenom rodinnom dome, ktorý je udržiavaný v čistote a poriadku. Je zapísaná na príslušnom úrade práce do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky matky, ktorá doručenie predvolania mala riadne vykázané a otca maloletého dieťaťa, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní dňa 15.1.2013, napriek tomu svoju neúčasť neospravedlnili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, prečítaním sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi a správami ohľadne účastníkov konania, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXXX-XX zo dňa 2.2.2012 súd maloletú F. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti J. J., oboch rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, zároveň zrušil ústavnú starostlivosť maloletej F., nariadenú rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 19.9.2011 a Detský domov Komárno, ul. Mieru 3 z funkcie opatrovníka odvolal, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2011.
Navrhovateľka na pojednávaní v podstate zotrvala na svojom návrhu, uviedla, že sa o maloletú F. riadne stará, je jej krstnou matkou, avšak s jej rodičmi nie je v príbuzenskom pomere. Poukázala na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na zverenie maloletej do jej pestúnskej starostlivosti. Je slobodná, vlastné deti nemá, žije v spoločnej domácnosti so svojím riadne zamestnaným druhom Š.L. P. a maloletou F. v rodinnom dome vo R., ktorý patrí do jej podielového spoluvlastníctva s druhom. Pracovný pomer ukončila z dôvodu starostlivosti o maloletú F., je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti od 1.11.2012 poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 100,- Eur mesačne. Maloletá F. má toho času 8 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy vo R., problémy pri jej výchove nie sú. Rodiča sa o maloletú F., minimálne od obdobia, odkedy sa maloletá nachádza v jej starostlivosti, žiadnym spôsobom nezaujímajú, nekontaktujú ju a ani neprispievajú na jej výživu.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol s poukazom na pripojené listinné dôkazy ohľadne navrhovateľky, ako aj prešetrené pomery v jej rodine návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, nakoľko u navrhovateľky sú splnené všetky podmienky pre náhradnú rodinnú starostlivosť o maloletú Nikoletu formou pestúnskej starostlivosti, zároveň navrhol zo strany rodičov každému určiť výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške na účet príslušného úradu práce.
Podľa § 48 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 50 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Podľa § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR č. 181/2012 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou 1.7.2012 suma 26,65 Eur.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že sa maloletá F. v súčasnosti nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky na základe súdneho rozhodnutia, ktorá túto starostlivosť vykonáva riadne a v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd mal taktiež preukázané a to najmä z predložených listinných dôkazov ohľadne navrhovateľky, ako aj z písomných správ príslušného úradu práce, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre riadny výkon pestúnskej starostlivosti maloletej tak po osobnostnej, ako i materiálnej stránke. Vychádzajúc z uvedeného, keďže u navrhovateľky sú splnené všetky podmienky podľa Zákona o rodine na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a takéto rozhodnutie bude v záujme maloletého dieťaťa, súd návrhu na zverenie maloletej do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky vyhovel. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezaniká, súd zároveň v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka obom rodičom vzhľadom na ich sociálne, rodinné a majetkové pomery uložil povinnosť každému z rodičov prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom pri tomto rozhodovaní vychádzal z toho, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. R. M., F.. X.XX.XXXX, poberá na dieťa náhradné výživné, v evidencii príslušného úradu práce nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, či poberateľka dávok v hmotnej núdzi, taktiež nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, resp. zamestnanec a otec je zamestnaný od 13.9.2012 na dobu určitú (do 12.3.2013) s priemerným čistým mesačným príjmom 392,40 Eur.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého dieťa.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa nie je prípustné, pretože sa účastníci svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku podpisom do zápisnice.
Proti tomuto rozsudku opatrovníčka matky a otec maloletého dieťaťa má právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.