Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/72/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnej veci oprávneného - EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Údernícka č. 5, v zastúpení - TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom AK Bratislava, Údernícka č.5, proti povinnému - H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. E. XXXX/X, o vymoženie 1.110,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekučné konanie bolo začaté u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom B. č. XX, XXX XX L. pod sp. zn. Ex 17848/10u, v štádiu rozhodovania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -26 zo dňa 27.6.2012 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-4068, ktorý vydal dňa 19.3.2010 rozhodca JUDr. Jozef Humenský, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.110,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 922,27 eur od 15.11.2006 do zaplatenia, trovy konania v výške 50,60 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 240,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol riešený nárok založený zmluvou č. 04-0000099305 zo dňa 17.6.2004 (tvoriaci podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku). Okresný súd konštatoval spotrebiteľský charakter označenej zmluvy, táto bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom a treba aplikovať na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

Po prieskume dospel k záveru o neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá vyžadovala od účastníkov zmluvy, aby svoje spory vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 (Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyöfri bod 40), podľa ktorého vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. V súvislosti s oprávnením (v zmysle povinnosti) exekučného súdu vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 (Asturcom Telecomunicaciones SL). Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje ale priamo ukladá zákonom (poukaz na o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, čomu nebráni ani skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa a že tento nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonaný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie ani zmluvu na základe ktorej bol tento vydaný.

Z ustanovenia o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie vydať poverenie. Exekučný súd vychádzajúc z označeného ustanovenia pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné s cieľom zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania podľa označeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnymi poriadkom. Existencia resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (vo veci C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať ... aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva,...a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí.

Za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať z Európskeho práva záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a tak nahradiť pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej namietal použitie ustanovení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa na zmluvu o úvere uzavretú medzi jej účastníkmi. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Dal súdu do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu s poukazom na nesprávnosť aplikovaných úvah a postupu súdu. Uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu to ukladal v tom čase účinný zákon. Zároveň poukazoval na závery rozhodnutia NS SR vyslovené v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 26.9.2011 dotýkajúce sa preskúmania správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené.

Je potrebné predovšetkým poznamenať, že oprávnený nenamietal záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere zo dňa 17.6.2004 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a povinným.

Podľa sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou

právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného alebo procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v o rozhodcovskom konaní, to znamená aj z hľadiska, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle označeného právneho predpisu v spojení s Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08.

Zmluva o úvere zo dňa 17.6.2004 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala (a aj v súčasnosti poskytuje) úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( až 60 ), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení v znení účinnom do 31.12.2007 týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj , ktoré uvádza všeobecnú charakteristiku neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ako aj demonštratívnym výpočtom definuje jednotlivé druhy neprijateľných podmienok. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . Odsek 4 uvedeného ustanovenia sankcionuje neprijateľnú podmienku jej neplatnosťou.

Podľa o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa veta druhá o bankách, klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v súdenej veci je zaradené do všeobecných zmluvných podmienok (obchodné podmienky pre úver), ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní

zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný; spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Spotrebiteľ teda nemal na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, čo je v rozpore s vyššie citovaným ust. veta druhá o bankách. Dojednaná rozhodcovská doložka mala výhradný charakter - určovala ako jediný na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd s tým, že sa strany sporu jeho rozhodnutiu podriadia, toto bude pre ne konečné a záväzné. Nie je pritom podstatné, že povinný mohol zvoliť jedného z troch rozhodcov, ktorí mali jeho vec rozhodnúť, keď to bol oprávnený, resp. jeho právny predchodca, ktorý fakticky vybral rozhodcovský súd a tým aj okruh rozhodcov, z ktorých jedného mohol zvoliť povinný. Neopodstatnená je námietka odvolateľa, že rozhodcovský súd nepochybil pri svojom postupe, nezasiahol do práv povinného a postupoval v súlade so zákonom; pokiaľ totiž nebola riadne (platne) uzatvorená samotná rozhodcovská doložka, ktorá by založila právomoc rozhodcovského súdu, je bez právneho významu riešiť, či jeho následný postup bol v súlade so zákonom alebo nie.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 (Pannon GSM), odsek 40, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V súdenej veci nielenže rozhodoval súd v sídle oprávneného, vzdialenom od bydliska povinného vyše 200 kilometrov, ale naviac šlo o súd rozhodcovský.

Na podporu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd poukazuje na nález ÚS ČR sp.zn. zo dňa 1.11.2011, v ktorom, okrem iného, k otázke platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách tento uviedol, že rozhodcovské konanie musí všeobecne zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, že by sa spotrebiteľ k dojednaniu rozhodcovskej doložky nezaviazal (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení práv spotrebiteľa). V aktuálnej súdenej veci konanie pred rozhodcovským súdom nebolo ústne a doručený rozhodcovský rozsudok, podľa poučenia, je právoplatný a nemožno ho preskúmať inými rozhodcami. Účastník sa mohol domáhať len zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podľa o rozhodcovskom konaní, ktorý úkon od účastníka

- spotrebiteľa nemožno spravodlivo požadovať (predovšetkým vzhľadom na taxatívne dôvody takej žaloby).

Na základe uvedeného preto odvolací súd záverom konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd.

Odvolací súd poznamenáva, že možnosť posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu bola dokonca vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-76/10, v ktorom súd považoval rozhodnutie exekučného súdu o neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Ďalšia argumentácia odvolateľa, ktorý poukazoval na rôzne rozhodnutia súdov, nemala podstatný význam pre posúdenie prejednávanej veci, pretože predmetné rozhodnutia buď neriešili špecifiká spotrebiteľských vzťahov alebo ich oprávnený použil len čiastkovo na podporu svojho právneho názoru, a to bez zreteľa na aktuálne ustálenú judikatúru spotrebiteľského práva na Slovensku.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a ), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.