Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-101-2013.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Subarea
17Co/101/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená: N.. I. K., Z. so sídlom v H. T. H., Z. R. XX, proti odporcovi: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, H. T. H., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. decembra 2012, č.k. 5C/275/2012-22
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal vstupovať do domu so súpisným číslom XXX, ležiacim na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 972 m2 a na priľahlý pozemok - parcelu registra C evidovanú na katastrálnej mape ako parcela č. XX - záhrady o výmere 83 m2, kat. úz. I., vedené na LV č. X, a to až do právoplatného skončenia konania o obmedzenie užívacieho práva odporcu, alebo úplného vylúčenia odporcu z užívacieho práva tohto domu a priľahlého pozemku. Navrhovateľke uložil povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na súde návrh na začatie konania, a to žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie odporcu z užívacieho práva k domu súpisné číslo XXX, ležiaceho na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape - parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 972 m2 a priľahlého pozemku - parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XX - záhrady o výmere 83 m2, kat. úz. I., na LV č. X. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že mal z predložených listín osvedčené dôvodné podozrenie odporcu z násilia navrhovateľke, keďže už dvakrát v priebehu krátkeho obdobia v roku 2012 sa dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, a to násilným správaním sa voči navrhovateľke. Tvrdenia navrhovateľky o násilnom správaní sa odporcu osvedčuje aj predložená fotodokumentácia. Poškodenie vecí v domácnosti účastníkov podľa názoru súdu prvého stupňa nasvedčuje psychickému násiliu. Navrhovateľka má spolu s deťmi trvalé bydlisko a býva v rodinnom dome súp. č. XXX v I., ktorý spolu s priľahlým pozemkom tvorí jej obydlie. Vyslovil názor, že na možnosť zakázania vstupu do domu osobe dôvodne podozrivej z násilia nemá vplyv ani vlastnícke právo tejto osoby, keďže právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a prednosť pred vlastníckym právom osoby, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto považoval za dôvodný a zároveň navrhovateľke uložil podľa § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku povinnosť podať žalobu vo veci samej.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu, s tým, že na základe dôkazov predložených navrhovateľkou, ktoré sa nezakladajú na pravde, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v danej veci. Ďalej uviedol, že navrhovateľkou uvádzaný skutkový stav nemôže obstáť, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľka zámerne neuviedla, pričom rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danej veci neexistuje potreba dočasne upraviť pomery účastníkov. Súdu
prvého stupňa predovšetkým vyčítal nesprávny záver v tom, že nariadil predbežné opatrenie formou zákazu vstupu odporcu do rodinného domu a priľahlého pozemku, ktorý však nie je spoločným domom účastníkov, ale bol vo výlučnom vlastníctve odporcu, pričom v súčasnosti nie je ani v jeho vlastníctve. Skutočnosť, že uvedený dom aj s pozemkami nepatrí do BSM účastníkov, preukazuje aj navrhovateľkou predložený list vlastníctva, aj čestné prehlásenie rodičov odporcu, ktorí potvrdzujú, že mu na kúpu nehnuteľnosti darovali peňažné prostriedky. Ďalej uviedol, že v rodinnom dome nebýva od 25.04.2012, čo vyplýva aj z návrhu navrhovateľky, pričom dôvodom odsťahovania sa odporcu bola skutočnosť, že práve navrhovateľka robila spolužitie neznesiteľným. Najskôr sa totiž navrhovateľka dňa 01.04.2012 na základe dohody s odporcom odsťahovala z domu do bytu vo vlastníctve odporcu, zmenila si trvalé príkazy, uzavrela zmluvu na pripojenie internetu s viazanosťou na dva roky a v priebehu troch týždňov názor zmenila, nasťahovala sa späť do domu s tým, že chce zachrániť manželstvo. Ako dôvod podania návrhu uvádza navrhovateľka dôvodné podozrenie z násilia odporcu, ktorého sa mal dopustiť v apríli a júni 2012, t.j. pol a trištvrte roka pred podaním návrhu a za ktoré mal byť potrestaný príslušným priestupkovým orgánom, a to pokutou vo výške 10 Eur a pokarhaním. Skutočným dôvodom podania návrhu je snaha navrhovateľky donútiť odporcu uzavrieť pre neho nevýhodnú dohodu o vyporiadaní BSM, o ktorú sa pokúša. Spochybnil tvrdenia navrhovateľky uvádzané v návrhu, najmä o tom, že sa jej mal dňa 10.04.2012 vyhrážať, že ju zabije. Navrhovateľka predkladala rozhodnutie o priestupku, ktorým bol uznaný odporca za to, že 13.04.2012 navrhovateľku chytil za ruku a tlačil ju do auta a dňa 23.04.2012 jej zakazoval variť s ich kuchynskými pomôckami, za čo bol potrestaný pokarhaním, tak z rozhodnutia vyplýva, že priestupkový orgán mal skutkový stav právoplatne za zistený úplne v inej podobe, ako ho nepravdivo opisuje navrhovateľka vo svojom návrhu. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ObU-BN-OVVS-PR/2012/00333 vyplýva, že navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu nepravdivý opis tvrdených skutočností. Z dokazovania vyplynulo, že pri hádke 21.06.2012 odporca navrhovateľke zranenie nespôsobil, čo bolo aj svedecky preukázané. Dôvodom hádky pritom bola tá skutočnosť, že odporca vôbec vstúpil na pozemok a do domu, ktorý je v jeho vlastníctve. Rovnako za nepravdivé považoval tvrdenia navrhovateľky o tom, že 23.06.2012 odporca mal rozbíjať nábytok. Aj podľa lekárskej správy zo dňa 16.08.2012 mal rozbíjať sklo a nie nábytok. Uviedol, že v danom prípade útoky, ktoré navrhovateľka preukázala, nemožno považovať za útoky objektívne vyvolávajúce obavu z násilia odporcu, čo vyplýva aj z toho, že napriek šetreniu oznámených prípadov orgánmi PZ, ktoré sú zo zákona prioritne povinné operatívne poskytnúť ochranu ohrozených záujmov, žiadny z týchto orgánov nepristúpil k realizácii oprávnenia policajta podľa § 27, resp. § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. Dala do pozornosti, prečo navrhovateľka podáva návrh až pol roka po poslednom tzv. incidente. Poukázal na neexistenciu právneho základu na podanie žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde zákon jednoznačne predpokladá, že musí ísť o byt alebo dom, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve a tento užívajú spoločne na základe svojho vlastníckeho práva.
Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení vyslovila názor, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo je zrejmé z listu vlastníctva, keďže titulom nadobudnutia vlastníctva v prospech vlastníctva odporcu je kúpna zmluva z 15.01.2007, manželstvo s navrhovateľkou bolo uzavreté 02.02.2002 a rozvedené 02.06.2012. Tvrdenia uvádzané v odvolaní považovala za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko útokov, a to fyzických alebo psychických, bolo, nielen pred rozvodom manželstva, ale aj po ňom, viac. Odporca bol v predmetných nehnuteľnostiach aj 12.01.2013, pričom vymontoval posuvné zariadenie, a to motor od posuvnej brány tým spôsobom, že odštikol elektrické káble, ktoré nechal voľne trčať na dvore a motor vzal so sebou. To malo za následok, že domácnosť ostala bez elektrickej energie, pričom hrozilo aj nebezpečenstvo úrazu.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením po zistení všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
- tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,
- tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná,
- sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný vzťah,
- sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, t.j., že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
Predbežné opatrenie totiž nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah existuje, ďalšie predpoklady by neboli významné. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi vyplýva zo samotnej skutkovej podstaty predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., ktorým môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. V tejto súvislosti je preto potrebné vychádzať zo zásady, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu prevahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, alebo spoločného nájmu, je nutné obmedziť v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania. Vlastnícke právo totiž zostáva zachované a obmedzuje sa len jeho jedna zložka, a to užívanie na určitý čas. Pokiaľ povinná osoba je výlučným vlastníkom domu alebo bytu, napriek tomu podľa súdnej praxe je možné uložiť, aby nevstupovala do takéhoto obydlia, pretože ani výlučné vlastníctvo alebo nájom nemôžu mať vplyv na možnosť nariadiť predbežné opatrenie podľa citovaného zákonného ustanovenia.
Predbežné opatrenie o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo bytu môže byť nariadené nielen vtedy, ak je odporca vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia, v pozícii blízkej osoby alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará alebo ju vychováva, ale toto predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, a to ako fyzického, tak aj psychického týrania. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd v jednotlivom prípade individuálne vyhodnotí okolnosti tak, ako boli osvedčené tým, kto podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom postačuje konštatovať len nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej alebo trvajúcej ujmy na subjektívnych právach navrhovateľa, čo sa realizuje označením konkrétnych konaní odporcu, ktoré sú svojou závažnosťou tak nebezpečné, že svojou intenzitou a charakterom ohrozujú navrhovateľa ako obeť na jeho právach, a to zásahom ako do jeho telesnej, duševnej, morálnej alebo aj sociálnej integrity. Je zároveň potrebné mať na pamäti, že pred vydaním predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza len z osvedčenia skutočností, majúcich význam pre záver o tom, že sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako boli aj vyššie uvedené. Z osvedčenia v takomto prípade môže byť použité všetko, čo predbežne preukáže existenciu hrozby alebo zásahov do práv navrhovateľa, a to ako lekárske, tak aj psychologické správy z polície, vyjadrenia orgánov obce a pod.
V prejednávanej veci navrhovateľka predložila rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok odporcovi zo dňa 16.08.2012 a 02.07.2012, pričom poukazuje aj na ďalšie incidenty, ktoré nastali aj po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti nie je významné, že boli odporcovi uložené mierne sankcie. Predbežné opatrenie podľa citovaného zákonného ustanovenia sa aplikuje práve v záujme ochrany pred následkami závažného rozsahu, v dôsledku čoho je jeho nariadenie aktuálne práve za existencie signálov, smerujúcim k útokom fyzického a psychického násilia.
Dočasnosť ako predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia sa chápe predovšetkým ako kategória, ktorá upravuje právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej ochrany, prípadne do času, keď
je isté, že táto ochrana sa neposkytne a vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Dôvody zániku predbežného opatrenia sú totiž upravené v ust. § 77 ods. 1 O.s.p. tak, že predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, návrhu vo veci samej sa nevyhovelo, prípadne návrhu vo veci samej sa vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.
V danom prípade súd prvého stupňa v súlade s ust. § 76 ods. 3 uložil navrhovateľke aj podať návrh na začatie konania na ochranu jej práva vyplývajúceho z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto konaní sa bude súd zaoberať aj tvrdeniami účastníkov, týkajúcimi sa vlastníctva predmetných nehnuteľností ako základného predpokladu úspešnosti návrhu na začatie konania v takej veci. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však nie je nevyhnutné preukazovať vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že ochranu ohrozenej osoby možno poskytnúť aj oproti výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti.
Odvolací súd mal preskúmaním veci napokon preukázané aj tvrdenie predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia, a to, že sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Odporca totiž výslovne uvádza v odvolaní, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva od apríla roku 2012. Táto skutočnosť je podkladom pre záver o tom, že odporca nebude zákazom vstupu na predmetné nehnuteľnosti obmedzený vo svojich právach, ktoré aj v súčasnom období z vlastného rozhodnutia nevyužíva v záujme predchádzania konfliktov účastníkov.
Krajský súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .