Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13P-59-2012.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským vo veci starostlivosti o maloletú S. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky J. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otca neurčeného, o návrhu navrhovateľov: v 1. rade Z.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, občan SR a v 2. rade Z.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, oboch trvale bytom D. D. XX, XXX XX N., o osvojenie maloletej, takto
rozhodol:
Maloletá S. X.Č., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX je od právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m ako spoločné dieťa osvojiteľov Z.. N. X., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky Z.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom D. D. XX, N..
Osvojenec bude mať priezvisko "X.".
Osvojiteľ Z.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia N., r. č. XXXXXX/XXXX a osvojiteľka Z.. P. X., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia N., r. č. XXXXXX//XXXX sa z a p í š u v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 70, ročník 2009, strana 133, poradové číslo 567 na namiesto otca a matky maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a v 2. rade podali na súd návrh na osvojenie maloletej S. X., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedli, že manželstvo uzatvorili dňa 12.07.1997 v Rímskokatolíckom kostole v Ružomberku. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti, hoci po nich obaja túžili, a preto sa začali zaujímať o osvojenie. Maloletá S. X., nar. XX. XX. XXXX im bola zverená do predosvojiteľskej starostlivosti na základe rozsudku okresného súdu Zvolen č. 11P 157/2011-70 zo dňa 09.02.2012 právoplatného dňa 17.02.2012. Osobne sa o maloletú starajú od 18.02.2012, kedy im bola odovzdaná z Detského domova Jesenské. Maloletá si u nich veľmi dobre zvykla, má u nich vytvorené veľmi dobré podmienky pre všestranný fyzický, psychický a sociálny rozvoj a všetky jej potreby sú zabezpečované primerane jej veku. Maloletá je u nich spokojná a oni ju majú veľmi radi. Sú pevne rozhodnutí osvojiť si ju ako ich spoločné dieťa. Vzhľadom na to, že matka maloletej S. - J. X., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX ako 30 ročná, otcovstvo určené nebolo a v rodine nebol nikto, kto by sa dokázal o S. a jej dvoch súrodencov postarať, bola nad maloletou a jej dvoma súrodencami nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizovala v Detskom domove Jesenské. Maloletá nemá k súrodencom vytvorený hlbší citový vzťah ani pevné citové väzby. Na základe tejto skutočnosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odporučil umiestniť maloletú do náhradnej rodinnej starostlivosti formou osvojenia samostatne, aj jej dvoch súrodencov, a
to N. a J.. Ústavná starostlivosť nad maloletou S. bola nariadená rozsudkom okresného súdu Zvolen č. k. 5P 205/2011-17 zo dňa 19.07.2011. Rozsudkom okresného súdu Zvolen č. k. 5P 373/2011-17 zo dňa 13.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2011 bolo určené, že maloletá S. je osvojiteľná. Vzhľadom na to, že navrhovatelia spĺňajú všetky predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a zároveň majú vytvorené vhodné podmienky, žiadali, aby súd ich návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
ÚPSVaR Zvolen ako opatrovník maloletej súhlasil s predmetným návrhom.
Podľa § 181 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
Podľa § 181 ods. 3 O.s.p., rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
Podľa § 97 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3 Zákona o rodine.
Podľa § 99 ods. 1, 2 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa § 184 O.s.p., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa § 106, ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že osvojenie maloletej S. X., nar. XX.XX.XXXX manželmi Z.. N. X. a Z.. P. X., je v najlepšom záujme tohto dieťaťa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú práva odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonného ustanovenie, a keďže všetci účastníci konania na pojednávaní konanom dňa 07.03.2013 sa vzdali práva podať odvolanie, súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže v tomto prípade konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko sa účastníci po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.