Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13CoE-286-2012.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/286/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, 824 96 Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinným: v 1. rade P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. XX, v 2. rade B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., O. II XXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Júlia Kubjatková, Exekútorský úrad 977 01 Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, pod spisovou značkou EX/36/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 29Er/91/2012-10 zo dňa 14. 02. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci má byť rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, sp. zn. RK-880/10-EK vydaný dňa 07. 07. 2010, ktorým bola povinným uložená povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili oprávnenému sumu 3 388,40 Eur spolu s 9 % ročným úrokom od 08. 10. 2009 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 49,79 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek z povinných zaniká povinnosť druhého povinného v rozsahu poskytnutého plnenia. Rozhodca tak rozhodol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100019437 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému v 1. rade úver vo výške 2 312,28 Eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 30 mesačných splátkach vo výške 77,08 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode 18.2. zmluvy. Exekučný súd bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka zakladá právomoc rozhodcovského súdu vec rozhodnúť. Následne sa súd zaoberal otázkou zákonnosti resp. nezákonnosti priznaného právneho nároku. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník). Okresný súd dospel k záveru k záveru, že zmluvná pokuta vo výške 1 111,22 Eur (t.j. 1 z istiny úveru) je neprimeraná a jej priznanie spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. Zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu okresný súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, konštatujúc, že exekučný titul je v rozpore so zákonom tým, že priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a napĺňa skutkovú podstatu neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§44 Exekučného poriadku). Z uznesenia okresného súdu nevyplýva, v čom sú ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere neprimerané. Eurokonformný výklad ust. § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka znamená, že pri posudzovaní konkrétneho zmluvného ustanovenia treba uvedené zákonné ustanovenie aplikovať v súlade s cieľom smernice Rady 93/13/EHS. Poukazujúc na znenie čl. 14 zmluvy zdôraznil, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul súd skutočnosť, že povinný porušil zmluvu tým najzávažnejším spôsobom, čo je práve neplatenie úveru ako hlavného predmetu plnenia. Z uznesenia okresného súdu nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou aj sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,15 Eur za každý deň omeškania, teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Bolo povinnosťou súdu relevantne zhodnotiť možnosť aplikácie jeho moderačného práva na zmluvnú pokutu. Uviedol, že vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného (čl. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvy a tam uvedené predpoklady pre vznik nárokov). Tvrdenie súdu o neprijateľnosti týchto podmienok zmluvy a o ich neplatnosti považoval za nedôvodné a záver súdu, keby porovnáva len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nielen k záveru o obsolétnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný stav. Pokiaľ chcel súd aplikovať korektív dobrých mravov, potom by jeho aplikácia mala byť rovnaká vo vzťahu k obom účastníkom konania. Rozhodnutím súdu došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a úrokov, ako aj k porušeniu práva na súdnu ochranu. Uznesenie okresného súdu navrhol v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 175,68 eur.
Povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Zvolen. Zákonný súdca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP uznesenie okresného súdu potvrdil.
Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Oprávnený v podanom odvolaní zvlášť namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uvedený právny záver oprávneného však odvolací súd nepovažuje za správny.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2), ale tiež zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie (zvlášť pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd môže exekučný titul skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Exekučný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke (zmluvnej pokute) obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným. Odvolací súd tak k tomu poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnými sú zrejmé z obsahu predloženej
zmluvy o revolvingovom úvere, preto nie je možné konštatovať ani porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Exekučným titulom v danej exekučnej veci mal byť rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, sp. zn. RK-880/10-EK vydaný dňa 07. 07. 2010. Pokiaľ súd skúmal formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100019437, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Právnym základom je tak jednoznačne predmetná zmluva, pričom uvedený právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom spotrebiteľským.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (31. 03. 2009), „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je uvedený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok, pričom podľa písm. k/ sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú aj také, ktoré „požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku“. Pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah je nutné tiež mať na zreteli zásadu vyjadrenú v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom k uvedenému, exekučný súd správne vyhodnotil výšku rozhodcovským rozsudkom priznanej zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokú. Odvolací súd sa oboznámil a preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere, osobitne tú časti, ktorá upravuje sankcie (čl. 14 zmluvných dojednaní) a zhodne so záverom exekučného súdu dospel k záveru, že čo sa týka zmluvných dojednaní o sankciách voči povinným (spotrebiteľom) pre prípad nesplnenia záväzku, takého dojednania treba považovať za neprijateľné podmienky, v rozpore s dobrými mravmi a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Uvedená zmluvná podmienka naviac zjavne nebola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, nakoľko tvorí obsah typovej zmluvy na predtlačenom formulári, ktorý bol navrhnutý vopred a spotrebiteľ zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť resp. vylúčiť takéto zmluvné dojednanie. Z obsahu samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že ako celok bola koncipovaná spôsobom zjavne znevýhodňujúcim postavenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka a spôsobujúcim značnú nerovnováhu a hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Naviac odvolací súd dodáva, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osobe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
Odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, posúdiac v celom kontexte zistených skutočností považuje za správne a preto ho potvrdil. Rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný ako celok. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, nie je možné oddeliť od ostatného rozhodcovským súdom priznaného plnenia.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že predtým ako sa zaoberal otázkou zákonnosti resp. nezákonnosti priznaného právneho nároku t.j. rozhodcovským súdom priznaného plnenia, zaoberal sa otázkou právomoci rozhodcovského súdu konať v danej veci. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodcovská doložka tak, ako je upravená v bode 18.1. zmluvy o úvere, zakladá právomoc rozhodcovského súdu spor prejednať a rozhodnúť. S týmto tvrdením exekučného súdu sa však odvolací súd nestotožňuje a naopak v súvislosti s dojednanou rozhodcovskou doložkou dodáva, že aj túto treba vyhodnotiť ako neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku (bod 18. zmluvných dojednaní) si povinní (spotrebitelia) osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinní ovplyvniť nemohli a zmluvu o úvere mali možnosť v konečnom dôsledku len prijať ako celok (vrátane rozhodcovskej doložky) resp. ju mohli len ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka spôsobom akým je koncipovaná, jednoznačne kladie dôraz na to, aby prípadné spory účastníci
riešili pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom mená konkrétnych rozhodcov sú vopred určené v bode 18.2.1 zmluvných dojednaní. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky umožňujúcemu prejednanie sporu pred všeobecným súdom je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu dodávateľa a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa).
Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, potom aj exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.
Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie, podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.