Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17Cb-7-2013.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: ADM s.r.o. so sídlom Žilina, Pivovarská 1, IČO: 31 561 560, proti žalovanému: ŠPORT ROZSUTEC, s.r.o., so sídlom Turany, Družstevná 1711/21/, IČO: 36 689 815 v konaní o zaplatenie 358,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 358,97 eur spolu so 14% úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,69 eur od 23.1.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 8,28 eur od 12.2.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 21,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 350,69 eur spolu so 14% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 22.1.2010 do zaplatenia a zaplatenia 8,28 eur spolu s 11% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 21,50 eur ako súdny poplatok a 19,15 eur za overenie, za vyhotovenie notársky overených fotokópií dokladov. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o komisionálnom predaji číslo K2006/04 zo 7.11.2006. Žalobca dodával žalovanému do komisionálneho predaja tovar a žalobca potom vystavoval faktúry za postupne predaný tovar. Žalovanému bola za predaný tovar vystavená faktúra č. 3091292 z 8.1.2010. Faktúra č. 3091292 nebola uhradená a preto sa dňa 27.1.2011 žalobca so žalovaným dohodli na zmluvy. Pri preberaní nepredaného tovaru bol spísaný protokol o predanom a chýbajúcom tovare a na základe tohto protokolu bola žalovanému vystavená faktúra 3110152 z 28.1.2011 na sumu 8,28 eur.. Žalovaný v lehote splatnosti faktúry neuhradil.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré účastníkov riadne predvolal. Žalovanému sa predvolanie na adresu zapísanú v Obchodnom registri doručiť nepodarilo, súd vychádzal z fikcie doručenia a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomnej podanej žaloby s tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá Zmluva o komisionálnom predaji. Všetko fungovalo, avšak v poslednej dobe začalo dochádzať k oneskoreniu s úhradou faktúr a posledné dve faktúry zostali neuhradené. Žalovaný odobral od žalobcu tovar za účelom jeho predaja a až potom ako sa mu podarilo tovar predať, tak žalobca žalovanému ho vyfakturoval, avšak za cenu nižšiu o 20%, čo bola vlastne odplata žalovaného. V zmluve v Článku V. boli tiež dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05% denne z nezaplatenej sumy. Žalobca však uviedol, že požaduje úroky nižšie.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil z komisionárskej zmluvy č. K2006/04 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.11.2006, že predmetom zmluvy je zriadenie komisionálneho predaja tovaru, ktorého dodávateľom a vlastníkom je žalobca komitent a predajca žalovaný ako komisionár. Z Článku III. uvedenej zmluvy okrem iného vyplýva, že po predaní komisného tovaru bude fakturovaná predajcovi suma za predaný tovar so zľavou 20% a uvedený rozdiel predstavuje odmenu komisionára za vykonanú činnosť. V Článku V. ods. 2 bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania termínu splatnosti faktúr zaplatí komisionár poplatok z oneskorenia platby vo výške 0,05% z celkovej nezaplatenej sumy za každý deň oneskorenia. Ďalej bola do spisu predložená listina označená ako ukončenie komisionárskej zmluvy z ktorej vyplýva, že po vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným došlo k ukončeniu komisionárskej zmluvy s tým, že poškodený, alebo stratený tovar bude fakturovaný podľa dohodnutej fakturačnej ceny z preberacieho protokolu ku komisionárskej zmluve zo dňa 27.1.2011 vyplýva, že žalobca prevzal od žalovaného nepredaný tovar a tovar predaný, alebo poškodený bude fakturovaný podľa dohodnutej fakturačnej ceny. Z faktúry č. 3091292 z 8.1.2010 splatnej 22.1.2010 súd zistil, že bol fakturovaný žalovanému tovar v celkovej hodnote 350,69 eur a faktúrou č. 3110152 bol žalovanému fakturovaný tovar v hodnote 8,28 eur. Dňa 12.12.2011 žalobca písomne žalovaného vyzýval na úhradu obidvoch faktúr, o čom svedčí saj podací lístok z pošty a listina označená ako výzva na zaplatenie.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zriadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci, súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bol predaj tovaru vo vlastníctve žalobcu s tým, že bola dojednaná medzi žalobcom a žalovaným za obstaranie tohto predaja odplata vo výške 20% z ceny utrženej za predaj tovaru. Uvedenú zmluvu možno podradiť pred typ komisionárskej zmluvy z toho dôvodu, že tovar, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, žalovaný predával vo vlastnom mene a utržené kúpnu cenu mu za predaj vyplatil na základe fakturácie žalobcovi s tým, že bolo dohodnuté,
že si z tejto ceny ponechá 20% ako odplatu, v prípade, že by sa tovar nepredal, bol povinný tovar vrátiť žalobcovi. Takýmto spôsobom bola vystavená aj faktúra 3091292 z 8.1.2010 na sumu 350,69 eur splatná 22.1.2010. Žalovaný uvedenú faktúru nezaplatil, teda neodviedol kúpnu cenu za predaný tovar žalobcovi, z toho dôvodu sa dohodli žalobca so žalovaným na ukončení komisionárskej zmluvy. O tom svedčí listina označená ako ukončenie komisionárskej zmluvy ku dňu 27.1.2011 a odovzdávací protokol, tiež zo dňa 27.1.2011 s tým, že strany sa dohodli, že tovar, ktorý patril žalobcovi a žalovaný ho predal, pričom kúpnu cenu neodviedol žalovanému a tovar, ktorý bol stratený alebo poškodený mu žalobca vyfakturuje. Stalo sa tak faktúrou č. 3110152 v sume 8,28 eur so splatnosťou 11.2.2011, ani túto faktúru neuhradil. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 358,97 eur, pričom nárok mal preukázaný výpoveďou žalobcu a listinnými dôkazmi.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, existovala medzi účastníkmi dohoda, ako to má na mysli ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde podľa Článku V. komisionárskej zmluvy č. K2006/2004 boli dohodnuté pre prípad nedodržania termínu splatnosti faktúr poplatok z oneskorenia vo výške 0,05% z celkovej nezaplatenej sumy za každý deň oneskorenia.Na pojednávaní žalobca uviedol, že išlo o dojednaný úrok z omeškania. Takto dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne predstavuje výšku úroku 18,25% ročne. Žalobca však v žalobe požadoval, pokiaľ ide o výšku úrokov nižšiu a to zo sumy 350,69 eur (faktúra č. 3091292), úrok z omeškania vo výške 14% ročne a zo sumy 8,28 eur (faktúra č. 3110152), úrok z omeškania vo výške 11% ročne. Keďže išlo o úroky nižšie než boli dohodnuté, nebol dôvod takéto úroky z omeškania žalobcovi v tejto výške nepriznať z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o dobu omeškania, žalobca požadoval z každej faktúry úroky z omeškania odo dňa kedy nastala splatnosť faktúry. Do omeškania sa však žalovaný dostáva až dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, a teda iba od tohto dňa môže žalobca požadovať úroky z omeškania. Teda súd priznal úroky z omeškania zo sumy 350,69 eur vo výške 14% ročne od 23.1.2010 do zaplatenia, čo je deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 3091292 a zo sumy 8,28 eur úrok z omeškania vo výške 11% ročne od 12.2.2011 do zaplatenia, čo je deň nasledujúci po splatnosti faktúry 3110152. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale keďže žalobcov neúspech vo veci bol len nepatrný, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Tieto trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 21,50 eur, ktoré mu súd priznal. Žalobca si tiež uplatnil ako trovy konania
náklady vo výške 19,15 eur za notárske overenie listín pripojených v spise, súd však konštatuje, že v spise sa nenachádzajú notársky overené kópie, teda tento náklad ako nepreukázaný súd žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.