Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Cb-6-2013.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu T a M trans spedition, s. r. o., so sídlom Šatovce č. 545, IČO: 34 140 425, proti žalovanému B.B.METAl s. r. o., so sídlom Rožňava, Ak. Hronca č. 9, IČO: 44 162 332, práv. zast.JUDr. Jaroslav Bánoš, AK Fiľakovo, Parková č. 1287/4, o zaplatenie 2.607,89 €, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.607,89 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 06. 09. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi v sume 548,18 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Jozefa Nyúla, AK, so sídlom Levice, kpt. Jároša 4.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.607,89 Eur, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 06. 09. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá dňa 14. 05. 2012 Rámcová kúpna zmluva na dodávku pohonných hmôt. V zmysle zmluvy dodal žalobca podľa požiadaviek žalovaného pohonné hmoty - motorovú naftu Diesel plus, v súlade s pripojenými dodacími listami. Dodaný tovar vyfakturoval faktúrou č. 212100036 v hodnote 2.607,89 Eur, vrátane DPH. Faktúra bola splatná dňom 05. 09. 2012, žalovaný faktúru neuhradil a neurobil tak ani ku dňu podania žaloby. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo o obchodno - záväzkový vzťah, v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka /ObZ/. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., v znení Nariadenia č. 586/2008 Z. z., vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy.
Tunajší súd vo vydal platobný rozkaz č. k. 19Rob/43/2012 - 18 zo dňa 17. 10. 2012, proti ktorému podal odpor žalovaný v zákonnej lehote. Odpor odôvodnil tým, že žalovaný zaplatil istinu v žalovanej sume pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29. 01. 2013 oznámil súdu, že dlh nebol uhradený a poukázal na to, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o úhrade a zrejme sa jednalo o účelové tvrdenie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože ani ku dňu vytýčeného pojednávania, nebola vykonaná zo strany žalovaného ani čiastočná úhrada. Súhlasil, aby súd z dôvodov hospodárnosti pojednával v jeho neprítomnosti.
Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa nevyjadrili k stanovisku žalobcu, v ktorom poprel vykonanie úhrady zo strany žalovaného, a to i napriek tomu, že žalovanému súd doručil vyjadrenie žalobcu k odporu. Žalovaný nenavrhol doplnenie dokazovania do termínu pojednávania, napriek tomu, že žalovanému a jeho právnemu zástupcovi bolo doručené uznesenie o procesných právach a poučeniach.
Rámcová kúpna zmluva na dodávku pohonných hmôt bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pričom dátum jej uzavretia nebolo možné zistiť z uvedenej Rámcovej kúpnej zmluvy. Predmetom zmluvy mala byť dodávka tovaru, s tým, že jednotlivé dodávky mali byť určené v zmysle objednávok, ktoré budú súčasne považované ako samostatná kúpna zmluva.
Faktúrou č. 212100036 zo dňa 15. 08. 2012, splatnou 05. 09. 2012, na sumu 2.607,89 Eur, vrátane DPH, vyfakturoval žalobca žalovanému odbery pohonných hmôt za obdobie od 01. 08. 2012 do 15. 08. 2012, a to za dodávku pohonnej hmoty Diesel plus. Prílohu faktúry tvorilo čerpanie z karty M. XXX H. v jednotlivých dňoch, a to dňa 03. 08. 2012 na Čerpacej stanici Y. bol čerpaný Diesel plus v množstve 746,13 litra, s prepočtom na mernú jednotku 1,378 Eur/1 liter, s tým, že k tomuto čerpaniu bol pripojený aj doklad - Dodací list z totožného dňa, v hodnote 1.028,17 Eur. Dňa 07. 08. 2012 bola čerpaná totožná pohonná hmota na totožnej čerpacej stanici v množstve 455,69 litra, s prepočtom na mernú jednotku 1,389 Eur/1 liter, v hodnote 632,95 Eur. Dňa 13. 08. 2012 bola čerpaná totožná pohonná hmota na totožnej čerpacej stanici v množstve 671,94 litra, s prepočtom na mernú jednotku 1,409 Eur/1 liter, v hodnote 946,76 Eur. Spolu hodnota čerpaných pohonných hmôt predstavovala výšku 2.607,89 Eur.
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 411 ObZ, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca dodal žalovanému pohonné hmoty, čo vyplynulo z pripojenej faktúry a z karty čerpania, ktorá tvorila prílohu k faktúre. Je zrejmé, že uvedený záväzkový vzťah mal byť riadený Rámcovou kúpnou zmluvou na dodávku pohonných hmôt, pričom samostatnými kúpnymi zmluvami mali byť jednotlivé objednávky. Žalobca k podanej žalobe pripojil len jeden dodací list a kartu čerpania, nebola pripojená žiadna objednávka. Je však nepochybné, že faktúrou č. 212100036 bola vyfakturovaná dodávka pohonných hmôt Diesel plus v množstve a v jednotkovej cene v celkovej výške 2.607,89 Eur. Faktúra bola riadne doručená žalovanému, žalovaný faktúru nevrátil, nereklamoval ju. To znamená, že faktúru akceptoval. To, že faktúru nespochybňoval, vyplynulo aj z podaného odporu, v ktorom uviedol, že uhradil istinu v sume 2.607,89 Eur ešte v čase pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žiaden doklad o úhrade však nepripojil a neurobil tak ani do termínu pojednávania. Z písomného stanoviska žalobcu vyplynulo, že žiadne plnenie zo strany žalovaného nebolo poskytnuté. Je teda zrejmé, že obrana žalovaného v tomto smere bola len účelová. V opačnom prípade by žalovaný predložil doklad o vykonanej úhrade, čo sa nestalo. Keďže žalobca pripojil do konania Rámcovú kúpnu zmluvu bez dátumu jej uzavretia, súd v tomto prípade vychádzal zo skutočností, akceptujúc zásadu neformálnosti obchodno - záväzkových vzťahov, že sa jednalo o kúpnu zmluvu uzavretú ústne, na základe ktorej boli realizované jednotlivé dodávky. V zmysle ust. § 409 ods. 1 ObZ, si žalobca splnil svoju
povinnosť dodať tovar v podobe pohonných hmôt a bolo povinnosťou kupujúceho zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu, pokiaľ jej výšku nenamietal.
Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením fakturovanej sumy, počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúru, tzn. dňom 06. 09. 2012.
V zmysle ust. § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška úroku k prvému dňu omeškania, tzn. ku dňu 06. 09. 2012, v súlade s ust. 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., predstavovala celkove 8,75 %, z toho základná sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,75 %, ku ktorej bolo pripočítaných 8 %.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia peňažného dlhu, vrátane príslušenstva voči žalovanému a z toho dôvodu žalobe vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania uplatnené žalobcom v sume 548,18 Eur pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 156,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 392,18 Eur.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 3 úkony právnej pomoci:
1/ prevzatie veci zo dňa 11. 10. 2012,
2/ podanie žaloby zo dňa 17. 10. 2012,
3/ písomného vyjadrenia k odporu zo dňa 29. 01. 2013.
Hodnota úkonu predstavovala podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov, sumu 101,25 Eur, spolu za tri úkony 303,75 Eur. K jednotlivým úkonom bol priznaný režijný paušál, v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, a to diferencovane za 2 úkony vykonané v roku 2012 v sume 15,26 Eur (2 x 7,63 Eur) a za 1 úkon vykonaný v roku 2013 v sume 7,81 Eur, spolu 23,07 Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH Osvedčením o registrácii pre DPH č. G., s účinnosťou od 01. 12. 2004, súd v zmysle ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky, priznal z odmeny a režijného paušálu DPH vo výške 20 % z vyčíslenej sumy 326,82 Eur, vo výške 65,36 Eur.
Celková náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi, vrátane zaplateného súdneho poplatku, vo výške 548,18 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ktorý ho zastupoval v konaní do 27. 03. 2013. V tento deň podľa písomného oznámenia zaniklo plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.