Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/74/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Jána Fabu 9, proti žalovanému E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. -13 zo dňa 18. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Žalovanému ďalej zakázal vstupovať do bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C.. Vo výroku II. poučil žalovaného, že ako žalobca môže podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu o náhradu škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia. Vo výroku III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súčasne žiadala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C.. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C.. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajú rozdielne názory ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa ako aj konflikt ohľadne zaplatenia

nedoplatku za elektrinu, pričom žalovaný informoval žalobkyňu, že požiadal ZSE o odpojenie bytu od elektriny. Z lekárskej správy zo dňa 12.05.2023 vyplýva, že žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc pre napadnutie manželom. Je v nej tiež uvedené, že ju ťahal za vlasy, za krk, zhodil ju na zem, búchal do chrbta. Zo zvukového záznamu vyplýva, že žalovaný vulgárne nadal žalobkyni, keď ju označil slovom „kurva“ a následne táto zvolala „au“ a kričala o pomoc. Právne vec súd posúdil podľa , , , , , . Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je jej telesná integrita. Rovnako osvedčila aj potrebu ochrany tohto svojho práva, keď zo zvukového záznamu ako aj z lekárskych správ zo dňa 12.05.2023 vyplynulo, že žalovaný na ňu fyzicky zaútočil, čím ohrozoval jej telesnú integritu. Súd zastával názor, že za takéhoto stavu, keď sa žalovaný dopustil útoku na telesnú integritu žalobkyne, je potrebné poskytnúť jej ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Keďže bola splnená podmienka ohrozenia telesnej integrity žalobkyne, súd zakázal žalovanému vstup do bytu, v ktorom sa žalobkyňa zdržiava, a v ktorom došlo aj k útoku na jej osobu zo strany žalovaného. Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov zo strany menovaného voči žalobkyni, zakázal súd v zmysle žalovanému aj priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou prípadov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko mal za to, že priblížením sa žalovaného k žalobkyni by mohlo dôjsť k ďalším nežiaducim zásahom do jej telesnej integrity. Pokiaľ žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie aj v zmysle , v tomto smere súd poznamenal, že žalobkyňa by musela osvedčiť vyššiu mieru násilia zo strany žalovaného a okrem toho nariadením neodkladného opatrenia podľa sa jej poskytne rovnaká ochrana. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude zasiahnuté neprimeraným spôsobom do práv žalovaného, ktorý v danom byte nebýva, zdržiava sa v mieste posledného spoločného pobytu účastníkov konania a byt navštevuje prevažne len za účelom vyvolávania konfliktov so žalobkyňou. Aj keď žalovaný je týmto rozhodnutím bezpochyby obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva k bytu, je potrebné si uvedomiť, že ochrana zdravia a telesnej integrity žalobkyne požíva vyššiu mieru ochrany ako v tomto prípade výkon vlastníckeho práva žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenie súd časovo nijak neobmedzil, nakoľko mal za to, že ochranu zdravia a telesnej integrity žalobkyne je potrebné poskytnúť bez časového obmedzenia, pričom nič nebráni tomu, aby súd neskôr zrušil toto neodkladné opatrenie, ak pominú dôvody pre jeho trvanie. Súd zdôraznil, že hlavným dôvodom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia bol fyzický útok žalovaného voči žalobkyni. Prípadné iné rozpory (majetkové, alebo týkajúce sa maloletých detí) medzi účastníkmi nie sú spôsobilým dôvodom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia, pretože nariadené neodkladné opatrenie slúži na ochranu zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu uvádzala skutočnosti a okolnosti skutkových stavov, ktoré v celom rozsahu popiera. Žalobkyňa sa v podaní stavia do polohy psychicky a fyzicky týranej osoby, čo však nie je podľa žalovaného pravdou. Pred tým, ako ukončili svoje manželské spolužitie, rozhodla sa žalobkyňa, že sa odsťahuje do bytu, ktorý parí do BSM účastníkov. Sporové strany zdieľali spoločnú domácnosť aj s deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi žalovaného na ul. G. XXXX/XX A. C.. V byte, do ktorého sa žalobkyňa odsťahovala, bola nájomníčka, s ktorou žalobkyňa ukončila nájomný vzťah. Neskôr, počas doby, čo bol žalovaný v práci, si tam presťahovala časť spoločných hnuteľných vecí, pričom ona sama rozhodla, aké veci si presťahuje – bez predchádzajúcej dohody so žalovaným. Žalobkyňa si tak zo spoločnej domácnosti odniesla približne polovicu vecí, prioritne tie, ktoré mali nejakú hodnotu, ostatné ponechala žalovanému. Keďže rodičia žalovaného, v ktorých dome účastníci žili, videli, akým devastačným spôsobom sa žalobkyňa správa k žalovanému, a že sa táto odsťahovala, boli to oni, ktorí jej zrušili trvalý pobyt na ich adrese. Nie je teda pravdou, že by jej tento trvalý pobyt zrušil žalovaný, čo ju údajne malo utvrdiť v tom, že sa chce rozviesť. Návrh na rozvod manželstva síce podala dňa 17.03.2023, avšak žalovaný mal vedomosť o tom, že tento návrh mala nachystaný dlhodobo predtým a spôsob, akým sa rodičia ostanú starať o deti, riešili účastníci už začiatkom februára 2023. Žalovaný popieral, že by mal žalobkyni hovoriť, že je nula, že ju zničí, či že jej nič nepatrí. Vyvolávanie stresu a nepohody u sporových strán bolo vzájomné, podľa žalovaného primárne vychádzalo od žalobkyne, pričom tento uvítal, že odišla zo spoločnej domácnosti a práva a povinnosti k mal. deťom si po jej odchode rodičia upravili dohodou. Mal za to, že vzťahy sa ukľudnia a on bude môcť žiť s deťmi v pohode, bez neustálych hádok so žalobkyňou a jej osočovania a fyzického napádania, ktoré znášal počas spolužitia. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný svojvoľne chodil do bytu, kde

sa presťahovala, kedykoľvek a brával si bez jej súhlasu veci. Podľa žalovaného je toto pravdou len v tom smere, že si zobral veci, ktoré do BSM nepatria – televízor, ktorý kúpil pred uzavretím manželstva, a lyže svojej sestry, ktoré žalobkyňa zobrala pri odchode zo spoločnej domácnosti. Tieto veci vzal aj preto, že na facebookovej stránke „susedská burza“ zistil, že žalobkyňa predáva veci patriace do BSM – lavicu a stôl za 150,- eur, pričom mal obavu, že takto odpredá aj veci, ktoré jej nepatria. Uvedený predaj je už z fb stránky vymazaný. Žalobkyňa vyvolala hádku, pričom si zapla nahrávanie telefónu a keď to žalovaný zistil, len chcel, aby nahrávku vymazala. Žalovaný namietal, ako súd ustálil, že by sa malo z nahrávky jednať skutočne o konflikt žalobkyne a žalovaného. Počas naťahovania sa o telefón aktívne napádala žalobkyňa jeho, pričom mu aj roztrhala sako, ktoré mal oblečené. Na krik zavolali susedia políciu, s ktorou síce žalovaný odišiel, avšak ani polícia vzniknutú situáciu nevyhodnotila spôsobom, že by v rámci svojich právomocí zakázali žalovanému vstupovať do nehnuteľnosti. Aj keď polícii bolo zrejmé, že žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom ublížené a trvala na oznámení skutku, bola políciou poslaná na pohotovosť, aby sa zistil rozsah jej „zranení“. Z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že má hematóm v oblasti palca ľavej nohy pri zachovaní hybnosti a povrchový hematóm v oblasti krížovej kosti, žiadne iné poranenia však neboli identifikované napriek žalobkyňou udávanému závažnému napadnutiu žalovaným: „udrel ju do tváre, aj chrbta, spadla dolu tvárou, bolí ju ľavé koleno, pravé stehno, na chrbte, za krkom vzadu, zápästia, má ranku na chrbte ľavej ruky ....“. Žalovaný poprel vyššie uvedené správanie, ktoré mal mať voči žalobkyni. Priznal, že sa naťahovali o mobil, keďže ho žalobkyňa začala nahrávať a on si to neželal, avšak túto neudrel a nespôsobil jej žiadne zranenia. Žalobkyňa účelovo prekrúca fakty, ktoré sa odohrali, s cieľom dosiahnuť poškodenie žalovaného. Po incidente dňa 12.05.2023 napísal žalovaný žalobkyni e-mail, aby si na byte vymenila zámok, od ktorého on nebude mať kľúč. Až dňa 23.05.2023 ho požiadala žalobkyňa, aby presne špecifikoval byt, na ktorom môže zámok vymeniť a následne ho informovala, že tak urobila. Žalovaný, na ktorého meno sú písané všetky služby spojené s prevádzkou bytu, keďže žalobkyňa o toto nikdy nejavila záujem, len chcel, aby si žalobkyňa znášala všetky náklady s jej bývaním spojené, pričom na tieto jej odmieta viac prispievať, keďže počas celého manželstva to bol takmer výlučne on, kto znášal všetky finančné výdavky či už na domácnosť, alebo na bývanie. Z uvedeného vznikol aj konflikt ohľadom doplatku elektriky, pričom žalobkyňa nedoplatok zaplatila a 1-icu sumy si sanovala z peňazí, ktoré si sporové strany posielajú na deti. Naopak, je to žalovaný, ktorý je od rozchodu so žalobkyňou atakovaný nemiestnymi správami od jej sestier, ktoré u neho vyvolávajú dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom sa rozhodol toto vyhrážanie formou sms správ riešiť podaním oznámenia. V danej veci považoval nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia za nedôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu i z predložených dôkazov podľa žalovaného vyplývalo, že hoci boli k incidentu sporových strán privolané zložky polície, ani tieto incident nevyhodnotili spôsobom, ktorým by okamžite obmedzili žalovaného na užívaní nehnuteľnosti. Naviac, žalovaný sám oznámil po incidente žalobkyni, aby si táto vymenila zámok na byte (aj keď je byt v BSM) a sám sa tak dobrovoľne vzdal možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti. Naviac, nebolo zrejmé, ako súd dospel k názoru, že na nahrávke predloženej navrhovateľkou je zrovna konflikt medzi ňou a žalovaným, a nejedná sa o inú, možno aj zinscenovanú situáciu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupoval v súlade s a napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Žalovaný mal výborný prehľad a vedel o všetkých veciach, ktoré si žalobkyňa z miesta posledného spoločného bydliska manželov brala. Kontroloval jej totiž tašky a dokonca si sám z tašiek, ktoré si žalobkyňa brala pri sťahovaní, vyberal veci, s ktorými nesúhlasil, aby si ich žalobkyňa vzala do bytu. Žalobkyňa si z miesta posledného spoločného bydliska brala však predovšetkým svoje osobné veci a primeranú časť vecí pre deti. Byt, do ktorého sa žalobkyňa sťahovala, bol z väčšej časti zariadený nábytkom. Rodinní príslušníci žalovaného informovali žalobkyňu, že žalovaný sa rozhodol zrušiť jej trvalý pobyt, naložil rodičov do auta a odviezol ich na mestský úrad, kde bol následne žalobkyni trvalý pobyt zrušený. Iniciatíva vychádzala od žalovaného, nie od rodičov žalovaného. Rodičia žalovaného by z vlastnej iniciatívy trvalý pobyt žalobkyni nezrušili. Žalovaný zrazu dôrazne popiera, že by žalobkyni opakoval ako ju zničí. Jeho správanie pred a po odsťahovaní žalovanej z miesta posledného spoločného bydliska manželov však ukazovalo, že popierané tvrdenie myslí vážne. Čiastočne súhlasila len s tým, že v spoločnej domácnosti nebola situácia príjemná, a preto usúdila, že pre deti bude najlepšie, keď sa odsťahuje. Chcela sa však odsťahovať čo najviac v pokoji s ohľadom

na deti, nie, že jedného dňa zistí, a aj to nie od žalovaného, že jej bol zrušený trvalý pobyt a žalovaný zrazu na ňu nalieha, aby mu vrátila kľúče od posledného spoločného bydliska manželov. Žalovaný sám potvrdil, že do bytu, teda do domácnosti žalobkyne, chodil bez jej vedomia v čase, keď už v byte bola zo spoločnej domácnosti odsťahovaná. Skutočnosť, že žalovaný z bytu televízor naozaj odniesol, vyplýva aj z dôkazu – emailu predloženého súdu žalovaným, kedy jej žalovaný ponúkal, že jej televízor do bytu vráti. O predaji lavice a stola z bytu, v ktorom býva žalobkyňa, žalovaný vedel dopredu. Žalobkyňa predložila súdu nahrávku incidentu, pri ktorom ju žalovaný napadol dňa 12.05.2023. Dátum a čas nahrávky sa dá ľahko vyčítať z metadát priloženého súboru (12.05.2023 14:34). Ak má žalovaný pochybnosť o autenticite, čase a pod. nahrávky, žalobkyňa mu rada poskytne súčinnosť, aby si mohol dať predmetný súbor na forenznú analýzu rovno z jej zariadenia. Je prakticky vylúčené, aby sa jednalo o nahrávku inej situácie, z iného dňa a iných osôb. Následne totiž susedka volala políciu, pričom určite existuje aj záznam o volaní na tiesňovú linku a minimálne záznam, že bola žalovanému udelená pokuta za tento skutok, v policajných záznamoch existuje. To, prečo polícia nakoniec nevyhodnotila skutok ako trestný čin, ale len priestupok, žalobkyňa nevie, polícia ju informovala, že vo veci existuje už len úradný záznam. Žalobkyňa priložila fotografie odfotené v deň incidentu a 2 dni po incidente. Podľa žalobkyne, ak bol žalovaný schopný zásahu do telesnej integrity žalobkyne kvôli 50 eurám, má žalobkyňa skutočne oprávnenú obavu, čo bude žalovaný schopný vykonať, keď sa vyskytne sporná situácia týkajúca sa vyšších súm. Žalobkyňa mala za to, že si je žalovaný vedomý, že incident z 12.05.2023 presiahol určitú hranicu akceptovateľnosti. Žalobkyňa však žalovanému neverí, nakoľko pravidelne porušoval dohody a robil žalobkyni veci napriek. V danom prípade možno konštatovať, že nielenže bola neodkladná úprava pomerov na mieste, ale realita po vydaní neodkladného opatrenia ukázala, že výchovný zákrok mal zmysel. Žalobkyňa nemusí každý deň pri návrate z práce tŕpnuť, či si ju žalovaný niekde „nepočká“ a rovnako, či byt a svoju domácnosť nájde v rovnakom stave, ako ju pri odchode do práce nechávala. Žalobkyňa utrpela fyzické zranenia, aj keď našťastie „len“ podliatiny z incidentu, ktorý vyvolal žalovaný v byte, v ktorom býva žalobkyňa, a do ktorého žalovaný prišiel bez pozvania (a do ktorého pravidelne chodil aj v čase neprítomnosti žalobkyne). Psychické zranenia sa fotograficky zdokumentovať nedajú. Žalovaný cielene stupňoval svoje nevhodné správanie voči žalobkyni, pričom dňa 12.05.203 došlo k incidentu, pri ktorom žalobkyňu fyzicky napadol v jej domácnosti. Po odchode s policajnou hliadkou bola žalovanému uložená pokuta. Žalobkyňa bola toho názoru, že uloženie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako o ňom rozhodol súd, presne zodpovedá naliehavosti situácie, ktorá ním bola upravená. Je presvedčená, že hodnoverne osvedčila aj dôvodnosť aj trvanie nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Žalobkyňa má záujem žiť pokojný život. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa plne pridržiava svojho odvolania. Mal za to, že odvolanie vyjadruje jeho osobný pohľad na situáciu, ktorá bola žalobkyňou vyprovokovaná a účelovo snímaná. Žalobkyňa sa aj vo svojom vyjadrení štylizovala do pozície bezbrannej ženy a uvádza vo vyjadrení skutočnosti, ktoré nie sú podľa žalovaného pravdivé. Žalobkyňa sama rozhodovala, čo si zo spoločnej domácnosti odnesie a žalovanému neustále pripomínala, že má nárok na polovicu. Poprel, že by chodieval kedykoľvek do bytu (v BSM), do ktorého sa žalobkyňa odsťahovala. Bol tam raz, kedy si zobral svoj televízor a lyže svojej sestry, ktoré žalobkyňa svojvoľne odniesla. Rovnako poprel, že by žalobkyňa rozpredávala spoločný majetok po vzájomnej dohode. Toto robila svojvoľne a od konania upustila až po tom, čo ju žalovaný upozornil, že s tým nesúhlasí, a že predáva spoločné veci bez jeho vedomia. Namietal, že zo žiadnej lekárskej správy (predložila 2 ks) nevyplývalo, že by sa čo i len sťažovala na bolesť pravej ruky. Žalobkyňa nikdy nebola obeťou domáceho násilia, účelovo prekrúca fakty, aby žalovanému uškodila. Žalovaného na užívaní nehnuteľnosti neobmedzili ani privolané zložky polície, ktoré sú v obdobných veciach mimoriadne citlivé a obmedzenie užívania nehnuteľnosti využívajú veľmi často. Evidentne situáciu aj zo svojej praxe vyhodnotili úplne iným spôsobom, ako žalobkyňa, ktorej ide výlučne o poškodenie žalovaného a jeho práv. Aktuálne má žalobkyňa vymenený zámok na byte, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. zo dňa 04.07.2023, pričom rodičia detí uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k spoločným mal. deťom. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že boli osvedčené všetky skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä to, že žalovaný sa k žalobkyni správal tak, že ohrozil jej telesnú integritu. Súd mal za to, že za takéhoto stavu, keď sa žalovaný dopustil útoku na telesnú integritu žalobkyne, čo bolo osvedčené z priloženého zvukového záznamu ako aj z lekárskych správ zo dňa 12.05.2023, je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov voči žalobkyni, súd tiež podľa zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

12. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia , sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť s cieľom zabrániť akémukoľvek násiliu v blízkych vzťahoch.

13. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa osvedčila, že žalovaný svojim konaním ohrozuje jej fyzickú integritu, čím bola daná bezodkladná potreba úpravy pomerov strán konania nariadením neodkladného opatrenia podľa a neodkladného opatrenia podľa o uložení zákazu priblíženia.

14. V predmetnej veci bolo osvedčené, že žalovaný sa dopustil násilia voči žalobkyni. Z lekárskej správy zo dňa 12.05.2023 vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená lekárom, pričom ako anamnéza bolo uvedené, že žalobkyňa bola napadnutá manželom, ktorý ju mal ťahať za vlasy, za krk, zhodil ju na zem, búchal do chrbta a chcel dostať mobil od nej. Bez ohľadu na rozsah zranení, ktoré namietal žalovaný, týmto bolo osvedčené, že žalovaný do telesnej integrity žalobkyne zasiahol. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení aj v odvolacom konaní predložila fotografie o rozsahu jej zranení, ktoré jej mal spôsobiť práve žalovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia nie je zistenie skutkového stavu tak, ako v konaní vo veci samej, ale len osvedčenie rozhodujúcich skutočností

potrebných pre to, aby bola zistená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalovaný síce namietal skutočnosti, ktoré boli uvedené v anamnéze predmetnej lekárskej správy, no zároveň sám priznal, že k incidentu došlo, keď uviedol, že sa naťahovali o mobil a keď susedia s ohľadom na krik žalobkyne zavolali políciu. Poprel však, že by žalobkyňu udrel, čo je ale v rozpore s lekárskou správou a zvukovým záznamom, ktoré žalobkyňa súdu predložila. Skutočnosť, že žalobkyňa bola napadnutá žalovaným, čím jej boli spôsobené zranenia, žalobkyňa v konaní dostatočne osvedčila. Tvrdenia žalobkyne podporoval aj zvukový záznam, z ktorého aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa bola napadnutá a kričala o pomoc. Pokiaľ žalovaný namietal autenticitu záznamu, odvolací súd má za to, že tento osvedčoval práve fyzické napadnutie žalobkyne žalovaným v miere nevyhnutnej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné vyhodnotenie incidentu zo strany polície, ako namietal žalovaný (teda, že nedošlo k vylúčeniu jeho užívania nehnuteľnosti na mieste políciou), nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre účely konania o nariadení neodkladného opatrenia relevantné, keď účelom poskytnutej ochrany je práve zamedzenie ďalších incidentov, ktoré môžu mať s ohľadom na vzťah žalobkyne a žalovaného (s prihliadnutím na ich minulosť manželského páru a spoločné záväzky z toho vyplývajúce) v budúcnosti stupňujúcu sa povahu. Intenzita zásahu žalovaného do telesnej integrity žalobkyne, ako bola v konaní osvedčená, je dostačujúca pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa a odôvodňujúca aj neodkladné opatrenie podľa .

15. Neodkladné opatrenie, ktorým sa uloží žalovanému, aby nevstupoval do bytu bez časového obmedzenia, zároveň v predmetnej veci nebude predstavovať neprimeraný zásah do práv žalovaného, ako uviedol aj súd prvej inštancie, s ohľadom na to, že žalovaný v tejto nehnuteľnosti nebýva, keď aj žalovaný sám uvádzal v podanom odvolaní, že navrhol žalobkyni, aby si vymenila zámok na byte, čo ona aj urobila. Súd prvej inštancie správne žalovaného poučil o možnosti domáhať sa náhrady škody voči žalobkyni žalobou a odvolací súd zdôrazňuje, že stav vytvorený nariadeným neodkladným opatrením nie je nemenný a v zmysle súd na návrh (žalovaného) neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdiť.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).