Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16CoP-16-2013.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/16/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. U., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., S. XX, a otca E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., E. XXXX/ 3, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/217/2012-69 zo dňa 21. 11. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/325/2008 -55 zo dňa 11. 02. 2009 vo výroku o výživnom tak, že otca maloletej zaviazal s účinnosťou od 01. 09. 2012 prispievať na výživu maloletej I. zvýšeným výživným vo výške 130 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné za čas od 01. 09. 2012 do 21. 11. 2012 vo výške 91,26 € povolil otcovi maloletej splácať v 6 € mesačnej splátke, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za obdobie necelých štyroch rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy o výživnom, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletá v súčasnej dobe navštevuje už 1.ročník stredného stupňa vzdelávania, a to U. akadémiu v T. T.. Úmerne s vekom a rastom maloletej došlo k zvýšeniu nákladov spojených s jej ošatením, obutím, stravovaním, s krytím jej odôvodnených kultúrnych, školských a športových potrieb. Významnú zmenu videl najmä v zmene pomerov súvisiacich so zmenou typu štúdia, kedy sa zvýšili náklady najmä na školské potreby, pomôcky a úhradu nákladov spojených s ďalším štúdiom dieťaťa. Konštatoval, že matka maloletej je v súčasnej dobe nezamestnaná a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. P., nar. XX. XX. XXXX. Okresný súd uznal zmenu pomerov i na strane otca maloletej spočívajúcu v tom, že tento je t. č. na výsluhovom dôchodku, avšak má pravidelný príjem, jeho manželka je súkromnou podnikateľkou a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá vyživovacia povinnosť otcovi maloletej trvala už v čase poslednej úpravy o výživnom. Pokiaľ otec maloletej namietal svoju vysoko úverovú zaťaženosť, k uvedenému okresný súd neprihliadal, nakoľko v čase, keď si otec maloletej bral úvery, vedel o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorá je povinnosťou prvoradou, a preto musel predpokladať, že so zvyšovaním veku a rastom dieťaťa bude dochádzať aj k zvyšovaniu nákladov na jeho potreby, nakoľko vysoké úverové zaťaženie otca dieťaťa nemôže ísť na ťarchu maloletej a byť v rozpore s jej záujmom.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) odvolanie otec maloletej. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný, nakoľko tvrdenia súdu nie sú pravdivé
a nezakladajú sa na vykonanom dokazovaní. Namietal, že z predchádzajúceho zamestnania neodišiel preto „aby nič ako mladý a zdravý chlap nič nerobil, ale z rodinných a osobných dôvodov“. Nesúhlasil ani so skutkovým zistením okresného súdu, že nepracuje. Naopak, pomáha manželke v obchode, v ktorom jej pomáha predávať a zásobovať ho. V obchode preto vzhľadom na výpomoc manželke musí byť niekedy viac ako 12 hodín, pritom spoločne zabezpečujú starostlivosť o svoje 6 ročné dieťa. Opätovne poukázal na svoje záväzky a okolnosť, že pôžičku vo výške 200.000,-Sk spláca ako ručiteľ za nebohého E. T. a nie z dôvodu úveru na prerobenie bytu. Zdôraznil, že bez pomoci svojich rodičov by bol schopný len veľmi ťažko existovať, preto výživné určené súdom nepovažuje za primerané a i doposiaľ ustálené výživné je pre neho veľmi vysoké. Navrhol, aby odvolací súd návrh matky zmenil tak, že ho v celom rozsahu zamietne.
V písomnom vyjadrení matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že dôvody uvedené v rozsudku považuje za právne relevantné a tvrdenia otca maloletej uvádzané v odvolaní nepovažuje za pravdivé.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda, spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i vzhľadom na podané odvolanie otca dodáva nasledovné :
Otec maloletej v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Ak otec maloletej opätovne v odvolaní poukazuje na to, že u neho došlo k poklesu príjmu, uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti, keď vyhodnotil, že od poslednej úpravy výživného došlo čiastočne k zmene pomerov nielen na strane maloletej, ale aj na strane rodičov v súvislosti s čiastočnou úpravou ich príjmov.
Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu obaja rodičia, a táto ich zákonná vyživovacia povinnosť je ich prvoradou povinnosťou, ktorej sa nemôžu zbaviť, a to ani s poukazom na pokles príjmu, resp. vysoké úverové zaťaženie niektorého z rodičov. Obaja rodičia maloletej, a teda i otec, si musia byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré je naň odkázané svojou výživou. Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia s ohľadom na stupeň vzdelávania, miesto vzdelávania, ako aj jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov, a podobne. Uvedené potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. I odvolací súd zastáva názor, že otec maloletej je schopný prispievať na maloletú výživným vo výške, ktorú ustálil okresný súd vo svojom rozhodnutí. Tak okresný, ako aj odvolací súd musel prihliadať i na skutočnosť, že matka maloletej je v súčasnej dobe nezamestnaná a sú jej vyplácané len dávky sociálneho poistenia, naopak, rozporuplné je tvrdenie otca maloletej, ktorý na jednej strane tvrdí, že u svojej manželky, ktorá je súkromnou podnikateľkou nepracuje ani na trvalý, ani na brigádnický pracovný pomer, pričom naopak, v odvolaní uvádza : „nie je pravdou, že nepracujem, pomáham manželke v obchode ..., musím vstávať každý deň okrem nedele o štvrtej hodine a byť v obchode viac ako 12 hodín (s manželkou sa striedame)“. Vzhľadom na tieto rozpory preto nie je dôvodná námietka otca voči skutkovým zisteniam okresného
súdu, pokiaľ si výpovede otca navzájom odporujú. Okresný súd zohľadnil i tú skutočnosť, že otec maloletej spláca pôžičky aj ako ručiteľ. Uvedená okolnosť sa v odôvodnení jeho rozhodnutia nachádza na druhej strane, druhý odsek, keď okresný súd jednoznačne konštatuje, že otec maloletej spláca pôžičku 30 € mesačne ako ručiteľ v celkovej výške 200.000,-Sk, ktorú si vzal nebohý p. T.. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s námietkami otca maloletej uvádzanými v odvolaní a po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že tieto námietky neobstoja a odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.
Na záver odvolací súd opätovne konštatuje, že otec maloletej si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, je v produktívnom veku, neuvádzal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu znemožňovali uplatniť sa na trhu práce a tým získať aj primeraný príjem, aby si v plnej výške mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd uznáva, že otec maloletej má snahu vypomôcť svojej manželke v podnikaní, avšak uvedené mu neznemožňuje nájsť si primerané zamestnanie vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, kvalifikáciu, skúsenosti a prax, s tým, že vypomáhať manželke v podnikaní môže i tretia osoba, prípadne môže sám zlegalizovať svoju pracovnú činnosť u manželky. Pri posudzovaní možností a schopností rodičov nie je rozhodujúci len ich skutočne dosahovaný, prípadne len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť i skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ako aj reálne možnosti na trhu práce, ako aj vôľu a snahu povinného rodiča dosiahnuť primeraný príjem.
Tým, že okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov predovšetkým na strane dieťaťa, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre zachovanie výživného, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie časti oprávnených potrieb maloletej, a to v rozsahu primeranom životnej úrovne povinného rodiča, teda otca maloletej. Bezodplatná výpomoc otca maloletej v súkromnom podnikaní jeho manželky nemôže spochybniť a ani negatívne ovplyvniť nárok maloletej na vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného voči maloletej rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 130 € mesačne od 01. 09. 2012, ako aj rozhodnutie o zročnom výživnom, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.