Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2157-1998.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2157/1998
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, proti povinnému: UNIPEX, spol. s r.o. so sídlom Pod Zábrehom 1562/17, Púchov, IČO: 31 613 098, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, o vymoženie 3289,68 eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený (pôvodne Národný úrad práce) podal dňa 18.11.1998 na Exekútorský úrad Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 3289,68 eur a trov exekúcie. Poverením č. 5306*004460 zo dňa 17.12.1998 súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Okresného úradu práce Púchov č. 50/97 - KO-VUPP zo dňa 30.09.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.10.1997.
Podľa § 291 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.januára 2004 predmetnú pohľadávku vymáha Sociálna poisťovňa, ktorá tým vstúpila do procesného postavenia oprávneného.
Dňa 11.02.2013 podala poverená súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a dňa 21.05.2009 bol vymazaný z obchodného registra. Žiadala, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 30,52 eur.
Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z výpisu z obchodného registra povinného súd zistil, že dňa 21.05.2009 bol povinný - spoločnosť UNIPEX, spol. s r.o. so sídlom Pod Zábrehom 1562/17, Púchov, IČO: 31 613 098, ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 37CbR/152/2005-44 zo dňa 25. apríla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekúcie (18.11.1998) dňa 21.05.2009 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Na základe uvedeného je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná a z tohto dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 58 ods. 2 Ex. por. účinného od 01.01.2013 ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
Súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2013 bolo zákonom č. 335/2012 Z.z. zmenené ustanovenie § 58 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého v prípade, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Toto ustanovenie sa požije aj pri rozhodovaní v predmetnej exekúcii, nakoľko úprava neobsahuje prechodné ustanovenia. Pri rozhodovaní súd dospel k záveru, že v danej veci nie je nariadenie pojednávania potrebné, nakoľko všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci vyplývajú z listinných dôkazov.
Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie - hodinovú odmenu vo výške 13,28 eur, paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur, hotové výdavky vo výške 5,51 eur + DPH 20 %, t.j. spolu 30,52 eur. Na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.
Súdna exekútorka má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 21.05.2009 bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť.
Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 18.11.1998, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu EX 925/98 upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené. Až dňa 24.04.2009 došlo k zrušeniu povinného a dňa 21.05.2009 k jeho výmazu z obchodného registra, pričom do tohto momentu ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu EX 925/98 súdna exekútorka v konaní neoznámila oprávnenému prípadnú zistenú nemajetnosť, resp. nefunkčnosť povinného. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie.
Okrem uvedeného súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.5.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojim návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.