Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-8-2009.pdf
PDF · 157.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa K. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX/XX, Č., zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Štefánikova 26, Košice proti odporcovi B. I. R. - Y. C., Č.. A. XX, J., zast. JUDr. Oľgou Šomplákovou, advokátkou, Námestie slobody 19, Humenné o zaplatenia 174,47 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za preklad vo výške 266,77 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 174,47 eur (5256,- Sk) spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2008 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pracoval u odporcu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom pracovný pomer bol ukončený dňa 13.07.2007. Dňa 27.02.2007 pri pracovnej ceste v Y. bolo potrebné z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok a zlého stavu vozovky vykonať vyprostenie nákladného automobilu, ktorý riadil navrhovateľ ako zamestnanec odporcu z vedľajšej cesty na hlavnú a to pri meste W.. Cesta nebola zjazdná a preto navrhovateľ využil služby asistenčnej spoločnosti U., ktorá vozidlo vyprostila a zaúčtovala si náklady vo výške 1.500,- nórskych korún, čo v prepočte podľa kurzového lístku ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 5.256,- Sk a to je 174,47 eur. Navrhovateľ si uvedenú sumu od odporcu žiada v zmysle ustanovení § 190 a nasl. Zákonníka práce, pretože išlo o náklady vynaložené zamestnancom v prospech žalovaného ako zamestnávateľa, pretože pokiaľ by navrhovateľ asistenčnú službu nevyužil nebolo by možné riadne a včas doručiť zásielku odporcu, ktorú ako jeho vodič viezol. Dňa 8.10.2008 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie žalovanej sumy avšak k úhrade žalovanej sumy nedošlo. Túto výzvu si žalovaný prevzal 14.10.2008, pričom žalovanú sumu mal uhradiť v lehote 15 dní, čo sa nestalo, takže lehota na zaplatenie márne uplynula dňom 30.10.2008. Vzhľadom na to, že odporca žalovanú sumu navrhovateľovi doposiaľ neuhradil, podal navrhovateľ tento návrh na začatie konania.
Spolu s návrhom na začatie konania predložil navrhovateľ žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 9.7.2007, ukončenie pracovného pomeru zo dňa 10.7.2007, kópiu a originál dokladu o zaplatení 1500 nórskych korún, predžalobnú výzvu zo dňa 8.10.2008. Vyjadrením zo dňa 8.1.2009 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2008,
ktoré zaslal odporcovi ako vyjadrenie k predžalobnej výzve. V tomto vyjadrení uvádza, že po skončení pracovnej cesty navrhovateľ neinformoval svojho zamestnávateľa a nepreukázal žiadnymi dokladmi, že bolo potrebné vykonať vyprostenie nákladného automobilu z vedľajšej cesty na hlavnú pri mesto W.. Nepreukázal, čo bolo príčinou tejto potreby a aká škoda mu bola týmto spôsobená. Pretože navrhovateľ nepreukázal odôvodnenosť tohto nároku odporca nie je ochotný uhradiť požadovanú sumu.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2009 odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhovateľ svoj nárok nepreukázal hodnoverným spôsobom. Doklad na základe ktorého sa domáha vyplatenia žalovanej sumy je nezrozumiteľný, neurčitý a nesvedčí o tom, aby tam bola uvedená suma ním vyplatená a čoho sa táto suma týka. Vo svojom vyjadrení odporca poukázal na ustanovenia § 178 ods. 2 zák. práce, kedy povinnosťou navrhovateľa bolo upozorniť vedúceho zamestnanca v tomto prípade dispečera dopravy, že odporcovi hrozí nejaká škoda. Keďže navrhovateľ to v čase údajnej dopravnej kolízie neurobil a neurobil tak ani pri skončení pracovného pomeru, ku ktorému došlo dohodou ku dňu 13.07.2007 na základe jeho žiadosti. Pretože navrhovateľ ako zamestnanec neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody. Navrhovateľ nepreukázal, žeby utrpel škodu a tak mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov a to za predpokladu, že si počínal spôsobom primeraným daným okolnostiam.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.5.2009 uviedol, že v tom čase viezol športové veci o hmotnosti asi 2 tony do Srbska, pričom pri vychádzaní z firmy, kde mu tieto veci naložili z vedľajšej cesty, nemohol vyjsť na hlavnú, napriek tomu, že si na kolesá kamiónu založil reťaze a originál Nórske reťaze, ktoré sú s hrotmi, nepodarilo sa mu na túto hlavnú cestu vyjsť. Pretože okrem neho tam boli ešte ďalšie 2 kamióny a tieto si zavolali asistenčnú službu U., aby ich táto služba vytiahla, tak aj on túto spoločnosť požiadal o vytiahnutie vozidla na hlavnú cestu. Avšak táto spoločnosť chcela, aby suma za vytiahnutie bola zaplatená v hotovosti a neakceptovali ani platobnú kartu, ani tankovaciu kartu Shell a trvali na tom, aby táto služba bola zaplatená v hotovosti. O skutočnosti, že nemôže s autom vyjsť na hlavnú cestu informoval SMS-kami odporcu, pričom obdržal od neho vulgárne SMS-ky. Následne potom, ako bol vytiahnutý na hlavnú cestu a zaplatil za túto službu 1500 nórskych korún, informoval tiež odporcu na čo on mu odpísal, že je to OK, takže bral ako samozrejmosť, že po predložení príslušných dokladov mu zamestnávateľ túto sumu preplatí, pretože taká bola aj bežná prax medzi ním a zamestnávateľom, že pokiaľ platil za nejakú službu v hotovosti a nie kartou, zamestnávateľ mu po predložení dokladov tieto náklady uhradil.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde a že navrhovateľ nepoužil reťaze na motorové vozidlo a preto nedošlo k udalosti tak, ako ju navrhovateľ opisuje. Taktiež sa nezakladá na pravde, žeby o tejto skutočnosti informoval odporcu prostredníctvom SMS-správ. O takýchto veciach nie je potrebné informovať priamo majiteľa spoločnosti, pretože u odporcu je dispečer a tento o tomto incidente informovaný nebol. Navrhovateľ túto udalosť v priebehu služobnej cesty ani po návrate zo služobnej cesty neoznámil a neurobil tak ani pri skončení pracovného pomeru. Túto sumu začal požadovať až potom, čo bol pracovný pomer s odporcom ukončený. Navrhovateľ mal možnosť zaplatiť prostredníctvom Master karty alebo Shell karty a odporca má zato, že navrhovateľ nepoužil reťaze, teda udalosť sám spôsobil pretože porušil svoje povinnosti. Tak isto nepreukázal, žeby nejakej spoločnosti uhradil sumu 1500 nórskych korún.
Nato právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nie každé vozidlo asistenčnej služby má terminál a teda aj možnosť platenia platobnou kartou. Zhodou okolnosti vozidlo, ktoré poskytovalo navrhovateľovi asistenčnú službu nemalo terminál na zaplatenie platobnou kartou. Na predloženom doklade je však poznámka, že je zaplatené. Z toho teda vyplýva, že navrhovateľ zaplatil asistenčnej službe 1500 nórskych korún.
Do spisového materiálu bola založená dohoda o hmotnej zodpovednosti navrhovateľa a originál dokladu o zaplatení za asistenčnú službu.
Uznesením Okresného súdu v Humennom č. 10C 8/1009 zo dňa 24.11.2009 bol do konania pribratý tlmočník z jazyka Nórskeho do jazyka Slovenského N.. K. P.. Tlmočník predložil súdu preklad požadovaných listín z Nórskeho jazyka do jazyka Slovenského. Bol vyhotovený preklad dokladu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že škodová udalosť bola fakturovaná 1.3.2007 s dátumom splatnosti 1.3.2007, pričom išlo o motorové vozidlo Š. J. XXX A.. Ku škode došlo dňa 27.2.2007. Príčinou vzniku škody bolo zídenie z vozovky. Ďalej z tohto potvrdenia vyplýva, že je na ňom pečiatka a nečitateľný podpis a suma 1500 nórskych korún. Ďalej bol vykonaný preklad listiny s názvom objednávka výjazdu / hotovostné potvrdenie, z ktorého vyplýva, že zabezpečené asistovanie bolo dňa 27.3.2007 o 18,50 hod. Išlo o vyprosťovanie/ ťahanie. Príčinou škody bolo zídenie z vozovky /zapadnutie. Zaplatená bola suma 1500 nórskych korún v hotovosti.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosti, že navrhovateľ si voči nemu uplatňuje nejaký nárok sa dozvedel až v roku 2009, keď mu prišlo zo súdu podanie. Po návrate z pracovnej cesty navrhovateľ neinformoval odporcu o tom, žeby hradil nejaké finančné prostriedky spoločnosti U.. Dozvedel sa to až neskôr od p. I., ktorý je dispečerom v jeho spoločnosti. Každý vodič a teda aj navrhovateľ pokiaľ odchádza na pracovnú cestu má k dispozícii palivovú kartu a kartu Master-Carte, pričom táto karta je aj meno navrhovateľa a v čase keď bol na pracovnej ceste v Nórsku sa dala z tejto karty čerpať suma 19.000,- Sk, pričom denný limit bol 5.000,- Sk. Pokiaľ nemohol uhradiť spoločnosti U. za poskytnuté služby touto platobnou kartou, nebol problém ísť k bankomatu a z ktoréhokoľvek bankomatu potrebnú finančnú hotovosť vybrať. Pokiaľ však navrhovateľ zaplatil za túto službu v hotovosti mal po návrate z pracovnej cesty tento doklad predložiť ekonómke a tá by mu to potom preplatila z pokladne, ako je bežná prax v ich spoločnosti. Navrhovateľ však ekonómke žiaden doklad o zaplatení nepredložil. Ďalej odporca uviedol, že o skutočnosti, že v Y. došlo k nejakej udalosti nebol v čase keď k tejto udalosti došlo informovaný a navrhovateľ si žiadne nároky pri skončení pracovného pomeru voči svojmu zamestnávateľovi ani neuplatnil. Ďalej podotkol, že pokiaľ má skúsenosti s výjazdami do Y. a s asistenčnou službou U., tak každé auto tejto spoločnosti má terminál a je možné platiť kartou. Žiaden z jeho vodičov sa doposiaľ nesťažoval na to, žeby v Y. nemohol zaplatiť za poskytnutie asistenčnej služby kartou.
Ako svedok bol v konaní vypočutý K. I., ktorý uviedol, že u odporcu pracuje od roku 1995 ako vodič a neskôr ako vedúci dopravy. V roku 2007 keď došlo k predmetnej udalosti navrhovateľ ho nijakým spôsobom z Y. nekontaktoval ani mu netelefonoval, že má takýto problém s odtiahnutím. Až po návrate predložil doklad o tom, že ho vyťahovala nejaká spoločnosť U. a keďže podľa neho nešlo o hodnoverný doklad, nie o taký doklad ako zvyčajne predkladajú iní vodiči, tak nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Pokiaľ vodiči uhrádzajú niečo v hotovosti po predložení relevantných dokladov a s odsúhlasením majiteľa spoločnosti je im potom táto suma preplatená ekonómkou. Na otázku prečo navrhovateľ nepoužil platobnú kartu a prečo neinformoval dispečera o tom, že k takejto udalosti došlo, navrhovateľ uviedol, že vozidlo terminál na platenie nemalo, avšak svedok uviedol, že podľa jeho informácií každé auto asistenčnej služby je vybavené terminálom. Ďalej svedok uviedol, že súčasťou vybavenia vozidla sú aj reťaze, pretože aj v Y. aj Š. je zakotvená povinnosť, že vozidlo musí mať 7 ks reťazí. Preto bolo každé vozidlo odporcu vybavené záberovými reťazami a návesové reťaze si vodiči za každým navzájom predávali, takže aj navrhovateľ v čase služobnej cesty mal aj návesové reťaze, pretože potom ich predával na ďalšiu služobnú cestu p. R.. Ďalej svedok uviedol, že vo vozidle neboli žiadne originál Y. reťaze a vo vozidle navrhovateľa boli reťaze značky I.. Iba dve vozidlá odporcu sú vybavené aj Y. reťazami, pretože vykonávajú dlhšie trasy po Y., ale vozidlo navrhovateľa k ním nepatrí.
Ako svedok bol vypočutý aj Z. R., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu bol zamestnaný do 31.12.2008 a ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že chcel zmeniť zamestnanie. U odporcu pracoval ako vodič a chodieval na zahraničné pracovné cesty, pričom pre prípad týchto ciest boli vybavení platobnou kartou, kde bola suma asi 10.000,- Sk. Väčšinou sa platilo platobnou kartou. Pokiaľ bolo niečo zaplatené v hotovosti, po predložení dokladov, bola im táto suma ekonómkou spoločnosti vyplatená. Od navrhovateľa vie, že pri predmetnej služobnej ceste mal problémy v Y., kde ho vyťahovali, pretože v tom čase na neho čakal v I., aby si mohli odovzdať 5 ks reťazí, pretože on tiež v tom čase pokračoval v ceste do Y.. Svedok chodieval do Y.B. raz týždenne a nikdy nemal žiaden problém, žeby zapadol, alebo žeby mal nejakú dopravnú nehodu.
Právna zástupkyňa odporcu k tomuto uviedla, že podľa jej názoru nebolo preukázané, žeby v čase vzniku predmetnej udalosti informoval navrhovateľ odporcu a taktiež sa preukázalo nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že použil v čase nehody originál Nórske reťaze. Tieto samozrejme nemohol použiť, pretože ich ani nemal k dispozícii. Taktiež poukázala nato, že z dokladu, ktorý bol preložený z Y. jazyka vyplýva, že príčinou škody bolo zídenie z vozovky, takže podľa názoru odporcu navrhovateľ v tom čase nemal snehové reťaze. Taktiež poukázala nato, že v objednávke výjazdu navrhovateľ uviedol, že za náklady, ktoré nepokrýva členstvo v združení U. poisťovacia spoločnosť alebo iný sa zodpovedný ja osobne. Aj to vlastne svedčí o tom, že navrhovateľ nepoužil reťaze.
Ako svedkyňa bola vypočutá K. R., ktorá je zamestnaná u odporcu od 15.5.1995 ako pokladníčka a účtovníčka. V spoločnosti je zavedená prax, že pokiaľ sa vodič vráti z pracovnej cesty a má nejaké doklady o zaplatení finančných prostriedkov v hotovosti, tieto doklady prejde so svojím priamym nadriadeným, ktorým je p. I. a ktorý pracuje vo firme ako vedúci dopravy. Ten tieto doklady odsúhlasí a následne nato po odsúhlasení sú ňou ako ekonómkou preplatené. Keď sa navrhovateľ vrátil zo služobnej cesty v Y. vo februári 2007 nepredložil žiadne doklady, ktoré by vyžadovali preplatenie finančných prostriedkov v hotovosti. Tieto doklady navrhovateľ nepredložil ani neskôr a ona nemala žiadnu vedomosť o tom, že navrhovateľ bol v Y. odtiahnutý. Vodiči mali k dispozícii Mastercard, mali však aj finančné prostriedky v hotovosti a to buď v korunách alebo v eurách. Osobne sa už stalo, že sa ich vodič dostal v Y. do problémov a asistenčnú službu im poskytovala spoločnosť U., v ktorej sa však dalo riadne platiť platobnou kartou.
Zástupkyňa odporcu v súvislosti s výpoveďou navrhovateľa a predloženými dokladmi poukázala na rozpory v dokladoch, kde z dokladu, ktorý sa v súdnom spise nachádza na čl. 77 vyplýva, že asistenčná služba začala o 18,50 hod. dňa 27.02.2007. V doklade o zaplatení sa však uvádza, že ide o fakturáciu udalosti zo dňa 27.02.2007, ale fakturovaná bola až dňa 1.3.2007, čo spochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že za asistenčnú službu zaplatil v ten istý deň v hotovosti. Taktiež v neprospech navrhovateľa svedčia aj výpovede zamestnancov odporcu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pokiaľ vodič platil nejaké finančné prostriedky v hotovosti, po predložení a schválení nadriadeným, boli tieto peniaze preplatené. Okrem toho, pokiaľ navrhovateľ uhradil žalovanú sumu v hotovosti, mal k dispozícii Mastercartu, takže si tieto finančné prostriedky mohol vybrať z bankomatu.
Na potvrdenie, či medzi navrhovateľom a odporcom v čase keď došlo k predmetnej udalosti došlo k SMS-kovej komunikácii, so súhlasom odporcu, si súd vyžiadal zo spoločnosti W. C. A..C.., prepis týchto SMS-správ. Oznámením zo dňa 11.6.2010 bolo spoločnosťou W. C. súdu oznámené, že požadované údaje nie je možné súdu poskytnúť, pretože údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sú v informačných systémoch uchovávané 12 mesiacov.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 20.8.2010 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že v konaní bolo preukázané, že použil navrhovateľ pri vyprostení asistenčné služby spoločnosti N. E. A..C.. a za tieto služby zaplatil v hotovosti. Doklad o hotovostnej platbe predložil zamestnávateľovi a tak isto aj súdu. Niet pochybností o tom, že na tieto náklady vynaložené navrhovateľom ako zamestnancom v prospech odporcu ako zamestnávateľa má nárok v zmysle ustanovení § 190 a nasledujúcich Zákonníka práce. Nevyužitím tejto asistenčnej služby by nedošlo k riadnemu a včasnému doručeniu zásielky a zamestnávateľovi by tým vznikla škoda. Žiaden predpis, ani interný predpis zamestnávateľa, nezakazuje navrhovateľovi platiť hotovosťou, ani mu neprikazuje v podobných situáciach platiť platobnou kartou. Navrhovateľ dostatočne preukázal, že k úhrade za poskytnuté služby došlo. Skutočnosť, či si navrhovateľ uplatňoval preplatenie zaplatenej sumy u svojho nariadeného, alebo u ekonómky, nemá žiaden vplyv na povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi za túto vynaloženú službu.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnej reči uviedol, že na základe výpovedí svedkov a predložených dokladov má zato, že bol náležite zistený skutkový stav a jednoznačne bolo preukázané, že počas cesty v Y. využil navrhovateľ služby asistenčnej spoločnosti za účelom vyprostenia motorového vozidla a za túto službu zaplatil v hotovosti. Doklad o zaplatení za vyprostenie motorového vozidla predložil zamestnávateľovi aj súdu. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy vyplýva navrhovateľovi zo Zákonníka práce a pokiaľ by nedošlo k vyprosteniu motorového vozidla, vznikla
by zamestnávateľovi škoda, pretože na predmetnom vozidle sa nachádzal tovar, ktorý bolo potrebné prepraviť do dodacej stanice. Odporca pohľadávku doposiaľ neuhradil a preto na podanom návrhu trvá.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a to hlavne z dôvodu, že si nesplnil svoje základné povinnosti a udalosť, ku ktorej došlo v Y. neoznámil svojmu zamestnávateľovi. Nepreukázal, že mu bola spôsobená škoda, pretože nebolo preukázané v konaní, že za vyprostenie vozidla platil v hotovosti. Vo výpovedi navrhovateľa sa nachádzajú rozpory s tým, že na pojednávaní dňa 26.5.2009 uviedol, že platil v hotovosti z dôvodu, že asistenčná služba trvala na tom, aby zaplatil v hotovosti za vyprostenie motorového vozidla, pričom na tom istom pojednávaní jeho právny zástupca uviedol, že navrhovateľ zaplatil v hotovosti z dôvodu, že asistenčné vozidlo nemalo terminál na platbu kartou. Tak isto aj doklady predložené navrhovateľom sú rozporné, pretože jeden doklad potvrdzuje, že k zaplateniu došlo 1.7.2007, pričom k vyprosteniu vozidla došlo 27.02.2007. Tieto doklady spochybňujú tvrdenie navrhovateľa o tom, že platil za vyprostenie vozidla v hotovosti. Tak isto má odporca zato, že navrhovateľ podcenil poveternostné podmienky, nepoužil originál Nórske reťaze, tak ako to tvrdil, pretože vo výbave tohto vozidla tieto reťaze nie sú a tým došlo vlastne k udalosti, ktorá mala za následok vyprosťovanie motorového vozidla. Navrhovateľ za predmetnú kolíziu zodpovedá sám, pretože asistenčnú službu využíval pri vyprostení vozidla, ku ktorému došlo zídením z vozovky, tak ako je to uvedené na dokladoch, ktoré boli predložené zo strany navrhovateľa. Preto odporca navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Okresný súd Humenné rozsudkom č. 10C 8/2009 zo dňa 29.09.2010 návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa uhradiť odporcovi trovy konania. Voči tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd uznesením č. 9Co 60/2010 zo dňa 24.05.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že nie je dôvod posudzovať predmetnú vec po právnej stránke podľa ustanovení § 194 Zákonníka práce. Bolo by to na mieste len v tom prípade, že poplatok za asistenciu by navrhovateľ zaplatil vo vlastnom mene. Plnenie navrhovateľa malo za dôsledok to, že odporca získal na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatenie a to plnením bez právneho dôvodu. Navrhovateľ totiž nemal povinnosť zaplatiť z vlastných prostriedkov za zamestnávateľa náklady asistencie v prípade, že zamestnávateľ takto získa bezdôvodne obohatenie je povinný ho vydať bez ohľadu na to, či bol dobromyseľný. Taktiež z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že doklady predložené navrhovateľom nie sú hodnoverné. Túto nehodnovernosť súd vyvodil z prekladu listín, ktorými navrhovateľ preukazuje vznik ujmy. Pravosť originálov listín nie je spochybňovaná, len z prekladu týchto listín je zistiteľné, že k spoplatnenej skutočnosti došlo 27.02.2007 resp. 27.3.2007, pričom pokiaľ prekladateľ uviedol do prekladu listiny objednávka dátum vjazdu 27.03.2007 bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či sa jedná len o dôsledok chybného prečítania rukou napísaného dátumu alebo ide o dôsledok inej skutočnosti. Zo spisu nie je zistiteľné, či bol navrhovateľ v Y. aj v marci v roku 2007. Tak isto z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odporca neposkytol navrhovateľovi žiadne finančné prostriedky na úhradu nákladov v hotovosti. Taktiež z tohto odôvodnenia vyplýva, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s dôkazmi, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ si náhradu ujmy u žalovaného uplatnil už za trvania pracovného pomeru, pričom túto skutočnosť potvrdil aj priamy nadriadený navrhovateľa K. I. na pojednávaní dňa 24.03.2010. Tento svedok sa tak isto oháňal nedôveryhodnosťou týchto listín, pričom nevedel bližšie špecifikovať v čom táto nedôveryhodnosť spočíva.
Z odôvodnenia tohto uznesenia Krajského súdu v Prešove jednoznačne bolo preukázané, že k žalovanej náhrade nákladov došlo, keď navrhovateľ ako zamestnanec odporcu zaplatil v mene odporcu náklady poskytnutej asistenčnej pomoci. Zaplatením tejto čiastky vznikla škoda odporcovi. Náhradu tejto škody voči navrhovateľovi by sa odporca mohol domáhať len za splnenia podmienok uvedených v § 179 ods. 1 Zákonníka práce a dôkazné bremeno v tomto prípade je na odporcovi. Odporca si mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť voči navrhovateľovi nielen žalobou, ale aj započítacou námietkou. Pokiaľ v priebehu konania odporca opakovane odmietol zaplatiť navrhovateľovi uplatňovanú náhradu poukazovaním na zavinené porušovanie povinnosti navrhovateľa pri plnení jeho pracovných povinností mal súd vyzvať odporcu aby upresnil o aký druh jeho obrany sa jedná.
Na pojednávaní dňa 11.10.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že naďalej požaduje zaplatenie požadovanej sumy ako náhradu škody, pričom v tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie na strane zamestnávateľa. V priebehu konania nebolo preukázané, žeby povinnosť uhradiť túto sumu zavinil navrhovateľ a z výpovedi svedkov vyplýva, že túto sumu si uplatnil u svojho zamestnávateľa hneď po návrate z pracovnej cesty.
Právna zástupkyňa odporcu na rovnakom pojednávaní uviedla, že listiny predložené navrhovateľom vôbec nie sú hodnoverné, pričom doklad zo dňa 27.2.2007 vôbec nebol predložený ekonómke, ktorá jediná je oprávnená vykonávať vyúčtovanie takejto pracovnej cesty. Tieto doklady považuje odporca za nedôveryhodné, pretože má k dispozícii doklady, ktoré vydáva spoločnosť U., keď poskytuje asistenčnú službu a sú úplne rozdielne. Tak isto navrhovateľ rozdielne vypovedal o tom, prečo platil v hotovosti. Raz uviedol, že to vyžadovala asistenčná služba, druhýkrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že táto asistenčná služba nemala terminál. Ďalej predložila zástupkyňa odporcu doklad zo dňa 23.02.2007, ktorým bola poskytnutá navrhovateľovi záloha vo výške 10.000,- Sk, čím bolo vyvrátené tvrdenie Krajského súdu v Prešove, kde v odôvodnení uvádza, že odporca neposkytol navrhovateľovi žiadnu hotovosť na úhradu nákladov či škôd vzniknutých v priebehu cesty. Z predloženého dokladu teda vyplýva, že navrhovateľ mal k dispozícii hotovosť, mal k dispozícii aj Master Carte na ktorej boli finančné prostriedky a z ktorej si mohol hotovosť kedykoľvek vybrať. Preto sa odporca domnieva, že k zaplateniu tejto sumy zo strany navrhovateľa vôbec nedošlo. Pokiaľ sa týka otázky zavinenia, k tomuto právna zástupkyňa odporcu uviedla, že veľký podiel na tejto udalosti má práve navrhovateľ, pretože iba dve vozidlá odporcu sú vybavené nórskymi reťazami a vo vozidle navrhovateľ originál tieto nórske reťaze neboli, takže ich nebolo možné ani použiť, ako to vlastne vyplýva z výpovede svedka pána I.. Právna zástupkyňa odporcu má zato, že zo strany navrhovateľa nebol preukázaný vznik škody a pokiaľ táto škoda vznikla tak vznikla jednoznačne zavinením navrhovateľa. Pokiaľ by navrhovateľ hodnoverným spôsobom preukázal túto predmetnú udalosť zo strany odporcu by nebol problém so zaplatením tejto čiastky.
Právna zástupkyňa odporcu predložila súdu výdavkový pokladničný doklad zo dňa 23.2.2007, kde je účel diéty a iným písmom dopísané záloha na cestu vo výške 10.000,- Sk.
Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2011 predložila právna zástupkyňa odporcu doklady o vyúčtovaní z pracovnej cesty navrhovateľa. Medzi dokladmi sa nachádza aj vyúčtovanie tejto pracovnej cesty, ktorá sa konala v dňoch 23.02.2007 - 6.3.2007, kde vyúčtoval navrhovateľ hotovosť a tak isto sa tu nachádza vyúčtovanie pracovnej cesty v rovnakých dňoch, kde vyúčtoval navrhovateľ platby kartami Master-Carte a Euroshell.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.01.2012 uviedol, že právna zástupkyňa neustále uvádza, že doklady predložené navrhovateľom nie sú dôveryhodné, pričom si právna zástupkyňa nevšimla, že faktúra bola síce vystavená až 1.3.2007, avšak vo faktúre je uvedený dátum kedy došlo k vyprosteniu vozidla, ktorý sa zhoduje s dátumom na potvrdení a to dátum 27.02.2007 (ide o doklady na č.l. 74 a 77 súdneho spisu). Ďalej právna zástupkyňa vo svojich vyjadreniach uvádza, že na týchto dokladoch chýba špecifikácia niektorých údajov napr. ŠPZ, že uvedené doklady spolu nesúvisia, pričom k tomuto zástupca navrhovateľa uvádza, že dátumy na oboch dokladoch sú totožné, zhoduje sa aj zaplatená suma, rozdielne sadzby je možné vysvetliť úplne jednoducho s tým, že v uvedenom čase už zrejme platila sadzba 25 %, avšak tlačivá na ktorých bola iná sadzba DPH sa používali ďalej, napriek zmene tejto sadzby DPH. Skutočnosť, že všetky doklady zo strany navrhovateľa boli predložené zamestnávateľovi potvrdzuje výpoveď svedka pána I., pričom jeho pocit o nehodnovernosti týchto dokladov bol vlastne v tomto písomnom vyhotovení zo strany navrhovateľa vyvrátený. Tak isto o tom, že o tejto udalosti bol informovaný aj p. Prieložný prostredníctvom mobilného telefónu, svedčí aj jeho výpoveď, kde uviedol: „ Mal som akú takú vedomosť o tom, že došlo k nejakému odtiahnutiu auta“. Z toho vyplýva, že v podstate sa preriekol, keďže doposiaľ tvrdil, že takúto informáciu nemá. Tak isto jedno alebo druhé tvrdenie navrhovateľa o tom, že prečo nemohol platiť kartou, keď raz tvrdil, že auto nemalo terminál, druhý krát, že šofér požadoval platbu v hotovosti, obe tieto vyjadrenia vlastne smerujú ku skutočnosti, že vyprosťovacie vozidlo nemalo terminál na úhradu kartou. Nie je dôležité, či toto vozidlo malo, alebo nemalo terminál, dôležité je to, že za odtiahnutie vozidla,
uhradil navrhovateľ finančné prostriedky v hotovosti. Čo sa týka poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 10.000,- Sk zo strany odporcu navrhovateľovi je potrebné uviesť, že táto hotovosť bola v Slovenských korunách, pričom v Y. sa používajú Y. koruny a preto je vlastne preukázané, prečo navrhovateľ platil zo svojej hotovosti a nie z hotovosti poskytnutej odporcom. Ďalej čo sa týka snehových reťazí, svedeckými výpoveďami p. I. a p. R. bolo preukázané, že navrhovateľ disponoval snehovými reťazami, tieto mal riadne nasadené a vykonal všetko preto, aby predišiel situácii, ktorá by spôsobila imobilitu motorového vozidla. Vzhľadom na poveternostné podmienky v Y. v stanovenom období len nezodpovedný človek by viedol vozidlo bez snehových reťazí.
Na pojednávaní dňa 13.01.2012 právna zástupkyňa odporcu zotrvala na tom, že po skončení pracovnej cesty nepredložil navrhovateľ odporcovi žiaden relevantný doklad, ktorý by svedčil o zaplatení uvedenej sumy. Doklady predložené zo strany navrhovateľa považoval aj svedok pán I. za nedôveryhodný a právne relevantný a z účtovného hľadiska absolútne neprípustný. K tomuto dospel na základe toho, že aj ostatní zamestnanci mali skúsenosť s odtiahnutím, tak isto predložili doklad, ale k tomu predložili aj potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy. Potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy však navrhovateľ odporcovi nepredložil a preto nebol dôvod, aby mu táto suma bola zaplatená. Pochybnosti o tom, či navrhovateľ zaplatil túto sumu vyvoláva aj to, že v spisovom materiáli sa nachádzajú aj rukou písané všetky náklady, ktoré mal navrhovateľ počas tejto pracovnej cesty a suma, ktorú mal zaplatiť asistenčnej službe sa medzi týmto jeho vlastnoručne písaným dokladom nenachádza. Taktiež bolo preukázané, že mu pred cestou bola poskytnutá záloha vo výške 10.000,- Sk, eurá v hodnote 235, takže neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že obdržal zálohu iba v Slovenských korunách a teda je logické, že musel zaplatiť v Y. za asistenčné služby vlastnými finančnými prostriedkami, pretože aj keby zamenil koruny, bolo by to možné iba na eurá. Ďalej sám navrhovateľ uvádza, že v Y. sa všade dalo platiť kartami Master-karte, alebo Shell, pričom keď sa nedalo platiť týmito kartami bolo možné zaplatiť poplatky v hotovosti, pričom výdavok bol stále v Y. korunách a na doklade bola uvedená aj zaplatená cena v eurách, čo vlastne potvrdzuje aj skutočnosť že mohol tieto poplatky platiť aj v eurách a okrem toho hotovosť poskytnutú zo strany zamestnávateľa, teda odporcu si mohol zameniť navrhovateľ na eurá. Odporca naďalej považuje žalobu navrhovateľa za absolútne neodôvodnenú.
Prípisom zo dňa 17.01.2012 požiadal súd asistenčnú službu, ktorá poskytla navrhovateľovi vyprostenie motorového vozidla, o poskytnutie informácií týkajúcich sa skutočnosti, či ich motorového vozidlá sú vybavené terminálmi na platbu kartou, či v tomto prípade došlo k zaplateniu kartou alebo v hotovosti, kedy bol vystavený doklad o zaplatení sumy 1500,- Nórskych korún, či existujú aj iné doklady v ich spoločnosti týkajúce sa tohto prípadu, prípadne aby uviedli aj ďalšie okolnosti, ktoré sú k tejto prejednávanej veci známe.
Súd obdržal odpoveď dňa 14.05.2012 a z tohto listu vyplýva, že táto spoločnosť vo svojich autách nemá terminály na platbu kartou, bolo platené v hotovosti, pretože záchranné vozidlo, ktoré v tomto prípade zasahovalo nemalo platobný terminál. Bolo vystavené manuálne potvrdenie na mieste, o ktoré požiadal vodič vozidla s poznávacou značkou J. XXX A. a toto potvrdenie dostal vodič. Existuje iba táto dokumentácia, ktorá potvrdzuje, že predmetnému vozidlu pomáhali v N. v Y. dňa 27.02.2007 o 18,00 hod. Pracovník spoločnosti zasahoval na tomto mieste a pomáhal viacerým vozidlám, pretože v tento večer boli sťažené jazdné podmienky, bol sneh a zlé počasie. Vozidlo s poznávacou značkou nebolo vybavené pre jazdu na nórskych cestách počas zimného obdobia, nemalo zimné reťaze a preto nemal vodič možnosť zvládnuť jazdu na takejto vozovke.
Na pojednávaní dňa 13.02.2013, okrem skutočnosti, ktoré už boli skôr na pojednávaniach uvedené, právna zástupkyňa odporcu uviedla, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ mal finančné prostriedky aj v hotovosti, nemal dôvod platiť z vlastných finančných prostriedkov, mal k dispozícii kartu Master-Carte, na ktorej boli finančné prostriedky a ktoré si mohol kedykoľvek vybrať. Ďalej bolo preukázané, že nepoužil snehové reťaze ako to vyplýva z vyjadrenia spoločnosti, ktorá poskytovala asistenčnú službu v Y. a keďže vozidlo nemalo zimné reťaze, vodič nemal možnosť zvládnuť jazdu na takejto vozovke. Z toho vyplýva, že navrhovateľ jednoznačne nehovoril pravdu o tom, že použil reťaze. V čase keď došlo k použitiu tejto asistenčnej služby, neoznámil túto skutočnosť svojmu zamestnávateľovi, dokonca to neuviedol ani pri vyúčtovaní tejto pracovnej cesty ani počas ďalšieho trvania pracovného pomeru.
Aby to bolo v súlade s názorom krajského súdu, odporca si uplatňuje nárok vo výške 174,47 eur v zmysle ustanovení § 179 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že odporca si uplatňuje voči navrhovateľovi na započítanie nárok na náhradu škody vo vyššie uvedenej výške titulom zodpovednosti navrhovateľa za škodu podľa ustanovení § 179 ods. 1 Zákonníka práce.
Právny zástupca odporcu uviedol na tom istom pojednávaní, že teda bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nemohol platiť platobnou kartou, ale že mohol zaplatiť iba v hotovosti, pretože táto spoločnosť vo svojich vozidlách nemá terminál na platbu kartou. Tak isto bolo preukázané, že platil hotovosťou, zaplatil z vlastných finančných prostriedkov a tým plnil za odporcu. Túto finančnú sumu si vyúčtoval po skončení pracovnej cesty o čom svedčí aj výpoveď pána I., ktorý potvrdil, že po návrate z pracovnej cesty mu navrhovateľ predložil nejaký doklad, pričom podľa jeho názoru nešlo o hodnoverný doklad. O tejto skutočnosti bol informovaný aj konateľ odporcu. Tak isto tvrdenie zástupkyne odporcu, že prvýkrát tieto doklady videli až po podaní návrhu na začatie konania sa nezakladajú na pravde. Poukazuje aj na to, že rukou písané vyúčtovanie navrhovateľa obsahuje iba položky, ktoré boli uhradené z poskytnutej zálohy, resp. boli uhradené z finančných prostriedkov, ktoré poskytol zamestnávateľ svojmu zamestnancovi, pričom navrhovateľ uhradil poplatok za asistenčnú službu z vlastných finančných prostriedkov. Z toho dôvodu vo vyúčtovaní táto suma nie je uvedená. Pokiaľ spoločnosť tvrdí, že navrhovateľ nemal snehové reťaze v čase tejto udalosti, je nepravdepodobné, aby si zamestnanec tejto spoločnosti po 6 rokoch pamätal, či konkrétne motorové vozidlo malo, alebo nemalo snehové reťaze.
Vo svojej záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa uviedol, že jednoznačne bolo v konaní preukázané, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil a odmietol plnenie, ktoré zaplatil navrhovateľ za odporcu navrhovateľovi vrátiť. Preto navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal aj úrok z omeškania.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že k udalosti došlo zavineným konaním na strane navrhovateľa. Tento zavinil, že bolo potrebné použiť služby asistenčnej spoločnosti. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku vo výške 174,46 eur z titulu zodpovednosti navrhovateľa za škodu, podľa ustanovení § 179 ods. 1 Zákonníka práce, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa ustanovení § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa ustanovení § 222 ods. 1-3 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodne obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na čiu úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Na základe vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 5.256,- Sk t.j. 174,47 eur titulom zaplatenia asistenčnej spoločnosti za vytiahnutie vozidla. Svoj návrh odôvodnil tým, že 27.2.2007 pri pracovnej ceste v Y. bolo potrebné z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok a zlého stavu vozovky vykonať vyprostenie
motorového vozidla, ktoré riadil navrhovateľ. Takže bol nútený použiť služby asistenčnej spoločnosti, aby ho vyprostila a náklady za vyprostenie uhradil v hotovosti sumou 1500 Y. korún. O zaplatení tejto sumy predložil súdu doklady, ktoré boli v priebehu konania preložené do Slovenského jazyka. Ide o dva doklady. Jedno je potvrdenie o zaplatení sumy 1500 nórskych korún, ktoré je fakturované 1.3.2007 s dátumom splatnosti 1.3.2007, pričom z tohto potvrdenia vyplýva, že ku škode došlo 27.02.2007. Druhá listina je nazvaná ako objednávka výjazdu/hotovostné potvrdenie, z ktorého vyplýva, že bola zaplatená suma 1500 nórskych korún za zabezpečené asistovanie dňa 27.03.2007 o 18,50 hod.. Išlo o vyprosťovanie z dôvodu zídenia z vozovky, pričom v tejto listine bolo uvedené, že náklady, ktoré nepokrýva členstvo v združení U., alebo iný som zodpovedný ja osobne, pričom sa myslí, že ide o vodiča tohto vozidla.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že o tejto udalosti už v čase jej vzniku informoval svojho zamestnávateľa prostredníctvom SMS-správ. Túto skutočnosť sa súdu nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť, pretože podľa vyjadrenia spoločnosti W. C. sú údaje uchovávané iba po dobu 12 mesiacov, takže nebolo možné touto spoločnosťou požadované údaje o SMS-kovej komunikácii medzi navrhovateľom a zamestnávateľom potvrdiť, alebo vyvrátiť. Iným spôsobom skutočnosť, že navrhovateľ informoval svojho zamestnávateľa o tejto udalosti už v čase jej vzniku nebolo v konaní preukázané, aj keď vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.3.2010 konateľ odporcu B. I. uviedol, že: „ Mal som akú takú vedomosť o tom, že došlo k nejakému odtiahnutiu auta“.
Súd má za preukázané a to výpoveďami samotného majiteľa spoločnosti B. I., ako aj pracovníkmi spoločnosti K. I. a Z. R., že všetci vodiči vyslaní na pracovnú cestu mali k dispozícií platobnú kartu Mastercard ako aj Shell kartu, na ktorých bol dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie všetkých nákladov spojených s touto cestou. Rovnaký svedkovia potvrdili, že každé motorové vozidlo bolo vybavené reťazami, pretože podľa Y. a Š. zákonov musí vozidlo povinne tieto reťaze obsahovať. Každé vozidlo bolo vybavené záberovými reťazami. Návesové reťaze si vodiči navzájom predávali, čo potvrdil svedok Z. R., ktorý v tom čase išiel na ďalšiu služobnú cestu a navrhovateľ mu tieto návesové reťaze predával, čiže súd mal za preukázané, že súčasťou vybavenia vozidla, ktoré riadil navrhovateľ boli návesové a záberové reťaze. Avšak zo navrhovateľa, ani zo strany odporcu nebolo v konaní preukázané, či došlo k použitiu týchto reťazí.
V neprospech navrhovateľom ohľadom snehových reťazí svedčí iba odpoveď spoločnosti, ktorá poskytovala asistenčnú službu, ktorá vo svojej odpovedi na žiadosť súdu zo dňa 10.5.2012 uvádza, že pracovník v tento deň zasahoval na tom istom mieste a pomáhal viacerým vozidlám, pretože boli sťažené jazdné podmienky, sneh a zlé počasie. Vozidlo s poznávacou značkou J. XXX A. nebolo vybavené pre jazdu na nórskych cestách počas zimného obdobia, nemalo zimné reťaze. Vodič teda nemal možnosť zvládnuť jazdu na takejto vozovke. Aj keď je pravdou tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že pracovník tejto spoločnosti si po 6 rokoch pamätá, že vodič predmetného motorového vozidla nemal snehové reťaze, čo je dosť spochybniteľné, napriek tomu je to jediná skutočnosť, ktorá potvrdzuje, že navrhovateľ v čase vyprosťovania motorového vozidla nemal snehové reťaze.
Právna zástupkyňa odporcu v priebehu celého konania spochybňovala pravosť dokladov predložených zo strany navrhovateľa a týkajúcich sa poskytnutia pomoci asistenčnou službou v Y. navrhovateľovi. Všetky tieto pochybnosti vyvracia správa spoločnosti, ktorá poskytovala asistenčnú službu zo dňa 10.05.2012, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetnému vozidlu pomáhali dňa 27.02.2007 v Y. v N. o 18,00 hod. Tak isto bolo jednoznačne potvrdené, že vo vozidlách tejto spoločnosti nie sú terminály na platobné karty a z toho dôvodu ani vozidlo, ktoré poskytovalo asistenčnú službu navrhovateľovi nebolo vybavené terminálom a platba sa uskutočnila v hotovosti. Tým boli vyvrátené všetky námietky zástupkyne odporcu týkajúce sa nedôveryhodnosti predložených dokladov, pretože táto spoločnosť jednoznačne potvrdila, že asistenčnú službu predmetnému motorovému vozidlu poskytla dňa 27.02.2007, pričom platba bola zaplatená v hotovosti a vodičovi bolo vystavené potvrdenie. Tým má súd za preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k zaplateniu sumy 1.500,- Y. korún z dôvodu vyprostenia predmetného motorového vozidla asistenčnou službou, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 174,47 eur.
Tak isto je aj spochybnené tvrdenie zástupkyne odporcu, že navrhovateľ si uvedenú platbu uplatnil u svojho zamestnávateľ až potom, čo skončil pracovný pomer. Z výpovede svedka K. I. jednoznačne vyplýva, že po skončení pracovnej cesty boli mu predložené navrhovateľom doklady o zaplatení tejto sumy, avšak tieto doklady považoval za nedôveryhodné, pretože neboli totožné s dokladmi, ktoré mu predkladali ostatní zamestnanci, keď im bola táto asistenčná služba poskytnutá. Rovnako aj konateľ odporcu vo svojej výpovedi pripustil, že mal akú takú vedomosť o tom, že bola poskytovaná vozidlu nejaká asistenčná pomoc. Výpoveďou tohto svedka, ako aj ustálením skutkového stavu v uznesení Krajského súdu v Prešove č. 9Co 60/2010 zo dňa 24.05.2011 teda vyplýva, že navrhovateľ si úhradu tejto sumy, teda vo výške 174,47 eur uplatnil u svojho zamestnávateľa teda u svojho nadriadeného po skončení pracovnej cesty. Taktiež z tohto odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľovi nebola poskytnutá žiadna záloha na cestu, toto konštatovanie Krajského súdu v Prešove však bolo vyvrátené predloženým dokladom zo strany navrhovateľa a to výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 23.2.2007 na sumu 10.000,- Sk. Z toho vyplýva, že pred pracovnou cestou bola poskytnutá navrhovateľovi či už záloha alebo diéty vo výške 10.000,- Sk. Okrem toho predloženými dokladmi bolo preukázané, že mal navrhovateľ k dispozícii Master-Carte a Shell kartu, z ktorej si mohol kedykoľvek vybrať finančné prostriedky v hotovosti. Je však pravdou aj to, čo tvrdí zástupca navrhovateľa, že táto záloha poskytnutá v Slovenských korunách, ktorými sa v Y. platiť nedalo a preto použil na zaplatenie asistenčnej služby navrhovateľ vlastné finančné prostriedky.
Z odôvodnenia Krajského súdu v Prešove vyplýva aj právna kvalifikácia predmetnej veci, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, že nie je možné v tomto prípade posudzovať nárok navrhovateľa podľa ustanovení § 194 Zákonníka práce, ale je na mieste posúdenie podľa ustanovení § 222 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ totiž nemal povinnosť z vlastných prostriedkov zaplatiť za zamestnávateľa náklady asistencie. V prípade, že zamestnávateľ takto získa bezdôvodné obohatenie je ho povinný vydať bez ohľadu na to, či bol dobromyseľný.
Ako už bolo vyššie povedané je nepochybné a to vyjadrením spoločnosti, ktorá poskytovala asistenčnú službu, že táto asistenčná služba navrhovateľovi bola poskytnutá dňa 27.02.2007, že bolo zaplatené v hotovosti z dôvodu, že ich motorové vozidlá nemajú platobné terminály, že bol vydaný doklad o zaplatení priamo vodičovi, ale tak isto z toho vyplýva skutočnosť, že vodič tohto motorového vozidla nemá na motorovom vozidle snehové reťaze, čo v počasí ako vtedy vládlo spôsobilo to, že vodič tohto motorového vozidla nemohol túto cestu zvládnuť. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľ si náhradu za zaplatenie asistenčnej služby uplatnil u svojho zamestnávateľa resp. u svojho priameho nadriadeného pána K. I., ktorý však tieto doklady odmietol s odôvodnením, že nie sú dôveryhodné. Teda v tomto prípade je návrh navrhovateľa dôvodný v zmysle ustanovení § 222 Zákonníka práce, pretože z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec nebol povinný platiť túto asistenčnú službu. Túto asistenčnú službu zaplatil z vlastných finančných prostriedkov a teda na strane odporcu vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. V tomto prípade je teda povinný odporca navrhovateľovi toto bezdôvodné obohatenie vo výške 174,47 eur vydať.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.5.2011 však vyplývajú aj ďalšie skutočnosti. Zaplatením tejto čiastky vznikla zároveň odporcovi škoda. Náhrady tejto škody by sa mohol voči navrhovateľovi domáhať len za splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 179 ods. 1 Zákonníka práce, pričom dôkazné bremeno je samozrejme na žalovanom. Žalovaný si svoj nárok mohol uplatniť nielen žalobou, ale aj započítacou námietkou podľa ustanovení § 580 a 581 Obč. zákonníka a podľa ustanovení § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca si v tomto konaní započítacou námietkou uplatnil sumu 174,47 eur.
Podľa ustanovení § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu.
Preto v tomto prípade, keďže ide o rovnakú sumu, ako si uplatňuje navrhovateľ, súd posúdil uplatnenie si tejto sumy zo strany odporcu iba ako obranu voči tvrdeniam navrhovateľa. Túto svoju obranu opiera odporca o ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného by bolo možné povedať, že navrhovateľ spôsobil odporcovi škodu vo výške 174,47 eur a to tým, že bol nútený použiť služby asistenčnej spoločnosti, ktorá potvrdila, že v čase keď mu tieto služby poskytovala nemal navrhovateľ nasadené snehové reťaze, čo sú za poveternostných podmienok v Y. nevyhnutnosťou, aj keď bolo preukázané, že snehové reťaze mal navrhovateľ v motorovom vozidle k dispozícii. Z toho dôvodu súd má zato, že navrhovateľ spôsobil odporcovi škodu vo výške 174,47 eur. Vzhľadom na to, že tieto finančné prostriedky uhradil z vlastných peňazí, nevznikla mu povinnosť zaplatiť túto sumu odporcovi, ale zároveň ani nepreukázal svoj nárok voči odporcovi vo výške 174,47 eur. Preto súd návrh navrhovateľa na základe vyššie uvedených skutočností zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní boli predložené doklady, ktoré boli v Y. jazyku, bolo potrebné vo veci zabezpečiť preklad týchto listín. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 8/2009 zo dňa 30.9.2010 bola prekladateľovi N.. K. P. priznaná odmena vo výške 104,60 eur, pričom táto suma bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 8/2009 zo dňa 4.7.2012 bola prekladateľovi N.. K. P. priznaná odmena za preklad vo výške 43,79 eur, ktorá odmena taktiež bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 8/2009 zo dňa 17.1.2013 bola prekladateľovi N.. K. P. priznaná odmena vo výške 66,98 eur, ktorá bola taktiež prekladateľovi vyplatená zo štátnych prostriedkov. Celkovo bola prekladateľovi zo štátnych prostriedkov vyplatená suma 266,77 eur.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V danom prípade bolo prekladateľovi za poskytnuté služby vyplatená zo štátnych prostriedkov suma vo výške 266,77 eur. Pretože navrhovateľ bol v konaní neúspešný súd ho zaviazal na úhradu týchto trov štátu, ktoré je povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Humenné.
Podľa § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovení § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť, najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona súd priznal náhradu trov konania úspešnému odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.