Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-1-2023.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí: E. U. H., rod. J., nar. XX. XX. XXXX a H. H. H., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: Ing. B. C. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y. X, XXX XX B. ako povinnej a otca: Mgr. J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX F. X. H., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom Y. XX, XXX XX B. ako oprávneného, o odvolaní otca detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 15Em/2/2016-159 zo dňa 04. októbra 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. 15Em/2/2016-185 zo dňa 08. novembra 2022, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 15Em/2/2016-159 zo dňa 04. 10. 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. 15Em/2/2016-185 zo dňa 08. 11. 2022 výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013 vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že otec maloletých detí sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 03. 02. 2016 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013 s odôvodnením, že matka detí mu bráni s deťmi sa stretávať. Podľa otca sú obidve deti manipulované proti nemu znevažovaním jeho osoby za ich prítomnosti a tým, že im je dané najavo, že byť s otcom a so starou matkou v kontakte nie je želané. Podľa otca matka dostatočným spôsobom nemotivuje maloleté deti, aby sa s ním stretávali a akceptovali ho ako prirodzenú súčasť svojho života. 3. Matka s návrhom nesúhlasila, dôvodiac, že deti sú na termíny riadne pripravené, štyri roky v spolupráci s klinickými psychologičkami pracujú na tom, aby mali deti záujem sa stretávať s otcom. So psychologičkou Mgr. H. K. dali otcovi detí spoločne riešenia problému, ako si ku chlapcom vytvoriť cestu, otec ich nerešpektuje. Otec na deti tlačí a vzťah medzi otcom a deťmi sa vyhrocuje. Kým žili s otcom v spoločnej domácnosti, tak sa moc o deti nezaujímal, nevenoval sa im, neprimerane ich fyzicky trestal a ponižoval. 4. Citujúc ust. § 370 ods. 1, § 390 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. 5. Konštatoval, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 08. 2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s mal. E. U. a mal. H. H.. Po rozhodnutí o úprave styku otca s maloletými deťmi sa tento realizoval. Od októbra, resp. novembra 2013 prestal E. k otcovi chodiť, mal. H. prestal pravidelne chodiť k otcovi po prázdninách v roku 2014, následne sa styk realizoval sporadicky. Približne od roku 2016 sa styk nerealizuje.
6. Súd konštatoval, že za účelom prípravy rodičov a detí na stretnutia, obnovenia vzájomnej komunikácie a zvládania prípadných konfliktov pri stretnutiach, ale i zistenia príčin odmietania styku deťmi, nariadil neodkladné opatrenie, prostredníctvom ktorého bolo rodičom aj deťom poskytnuté odborné poradenstvo. Zo správy z tohto poradenstva vyplýva, že k obnoveniu vzťahov detí s otcom nedošlo, maloleté deti, napriek tomu, že došlo medzi nimi a otcom k výmene listov na podnet centra, naďalej odmietajú s otcom komunikáciu, a to ani formou listov. Maloleté deti odmietanie styku s otcom zdôvodňujú tým, že stretnutie s otcom ich stresuje. Dôvodom, prečo sa nerealizuje styk otca s deťmi je ich postoj k otcovi, ktorý bol formovaný v minulosti a tento sa nepodarilo zmeniť ani prostredníctvom odborného poradenstva. 7. Súd konštatoval, že i keď zážitky detí z mladšieho detstva by bežne u maloletých strácali na živosti, v predmetnej veci spory ohľadne maloletých detí prebiehajú dlhodobo, deti absolvovali rôzne výsluchy či už kolíznym opatrovníkom, znalcom, psychológmi a týmto sa ich zážitky fixujú a oživujú. Deti otca odmietajú, pričom nejde o bežnú neochotu čo i nakrátko zmeniť svoje prostredie, nebolo zistené, ani že by tento postoj bol budovaný nesprávnou výchovou povinného rodiča. To, že dôvod odmietania otca deťmi spočíva v minulosti, nepriamo vyplýva aj zo správy centra, podľa ktorej sám otec v listoch písaných deťom sa im ospravedlňoval za svoje chyby, čo deti považovali za účelové. Maloleté deti danú situáciu ťažko znášajú, centrum im odporúčalo psychologickú podporu za účelom emocionálneho vyrovnania sa so svojou minulosťou. Ak aj maloleté deti po tom, čo bolo rozhodnuté o ich styku s otcom, na tento styk chodili a neskôr ho odmietali, táto skutočnosť bola nimi samotnými zdôvodnená tým, že to bolo vtedy, keď si uvedomili, že môžu stretnutia odmietnuť. 8. Pokiaľ ide o otca detí, tento ako oprávnený z exekučného titulu prejavoval a prejavuje záujem o stretávanie sa s maloletými deťmi. Nebolo zistené, že by po vydaní exekučného titulu tento zásadne svojim správaním ovplyvnil postoj maloletých detí k styku s ním. Príčina odmietania otca deťmi pochádza z obdobia, keď deti s otcom žili a je v nich hlboko zakorenená. Podľa názoru súdu skúsenosť detí zo spolužitia s otcom musela byť podstatne negatívna, keď ich názor na otca a (ne)ochota stýkať sa s otcom doposiaľ ovplyvňuje, u mal. E. stále vyvoláva hnev voči otcovi. V súčasnosti je E. vo veku necelých 17 rokov a mal. H. vo veku 15 rokov. Vzhľadom na vek detí je nutné pri hľadaní ich najlepšieho záujmu ich postoj k styku s otcom považovať za zásadný. Aj mal. H. je v súčasnosti vo veku, kedy vzhľadom na svoju rozumovú a emocionálnu vyspelosť musí mať vytvorený vlastný názor, ktorý nie je modifikovaný postojom brata (príp. matky), ale vychádza z jeho skúseností a vlastného rozumového a citového zhodnotenia svojho vzťahu k otcovi. 9. Matka ako povinný rodič v priebehu konania uvádzala ako dôvod odmietania otca deťmi jeho správanie v minulosti, neprimerané fyzické tresty, nedostatočný záujem otca o maloleté deti. V priebehu konania prezentovala záujem na stretávaní sa detí s otcom, avšak odmietala ďalšie odborné poradenstvo. Na základe neodkladného opatrenia však toto odborné poradenstvo absolvovala. I keď zo správy vyplýva, že už na začiatku spolupráce tipovala, že deti nebudú chcieť žiadne stretnutie s otcom, vyjadrila potrebu, aby deti spracovali vzťah s otcom, čo deťom aj komunikovala. I keď matka ako preferenčný rodič je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, v tomto čase, keď deti potrebujú pomocou odborníkov spracovať traumatické zážitky, vyrovnať sa s danou situáciou, bolo by podľa názoru súdu kontraproduktívne, ak by matka na ne vplývala tým spôsobom, že by ich k styku s otcom akoukoľvek formou presviedčala a nútila. Počas celého konania nebolo preukázané, že by postoj maloletých k otcovi bol dôsledkom jej (alebo tretích osôb) manipulatívneho správania sa k deťom a ich vzťahu k otcovi. Z vyjadrení detí, či už počas poradensko - psychologického procesu, alebo počas odborného poradenstva v Centre Návrat nevyplýva preberanie vyjadrení inej osoby, ovplyvňovanie inou osobou. Súd zároveň, vzhľadom na odporúčania vyplývajúce zo správy z odborného poradenstva Centrom Návrat nepovažoval za vhodné výsluch detí súdom, príp. uloženie povinnosti účasti u mediátora, čo by bolo pre deti, vzhľadom na vážne narušenie ich vzťahu s otcom, nespracované zážitky z minulosti, ďalšou traumatizujúcou skutočnosťou. 10. Súd tak dospel k záveru, že sú tu ospravedlniteľné dôvody (odmietanie deti otcom, negatívny vzťah detí k otcovi, aktuálny psychický stav maloletých detí), pre ktoré matka ako povinná nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia, následné úkony súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia a samotný výkon rozhodnutia by boli kontraproduktívne, vzťahy medzi účastníkmi by sa zhoršovali a traumatizovali by maloleté deti. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 390 písm. c) C. m. p. vyhlásil súd výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavil. 11. Nárok na náhradu trov konania, aplikujúc ust. § 52 C. m. p. súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený otec maloletých detí z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia a vykonania ním navrhovaných dôkazov.
13. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd nevyhovel jeho opakovaným požiadavkám na vykonanie znaleckého dokazovania, o ktoré žiadal za účelom čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho objasnenia dôvodov nerealizovania jeho styku so synmi. Okresný súd žiadosti na znalecké dokazovanie nevyhovel s tým, že maloleté deti už boli opakovane vypočúvané (psychológmi, súdnym znalcom, či odborníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline). Prvý súdnoznalecký posudok vypracovaný znalkyňou, pani K., pred riadnym pojednávaním o určení jeho styku s maloletými deťmi namietal z dôvodu skreslených, nepravdivých a absolútne nelogických záverov znalkyne. To, že súd rozhodol o styku bez ohľadu na znalecký posudok naznačuje jeho irelevantnosť. Preto dlhodobo a opakovane žiadal o znalecký posudok odborníkom mimo okres Žilina v záujme zaistenia maximálnej možnej objektivity. Opodstatnenosť žiadosti potvrdila v tom čase aj kolízna opatrovníčka a psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, ktorá rodičov aj deti vypočúvala. Okresný súd o tejto požiadavke nerozhodol a ani na ňu nijak nereflektoval. 14. Okresný súd dlhoročnými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil objektívne dokazovanie a možnosť odborných intervencií do fungovania vzťahu detí a otca. Súd nijako nevzal na vedomie jeho návrhy na dokazovanie. Matka detí odmietla včasné riešenia problémov, na ktoré poukazuje, pričom súd sa touto skutočnosťou nikdy nezaoberal 15. Podľa otca okresný súd oprel svoje rozhodnutia o pochybné a jednostranné dôkazy, keď pri spolupráci s centrom Návrat v Žiline, ako aj na stretnutí so psychologičkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline deti preukázali vôľu stretnúť sa s ním a napokon zrazu takéto stretnutie odmietli. Okresný súd sa týmito pochybnosťami nevyrovnal. 16. Súd v napadnutom uznesení uvádza terapiu v Inštitúte výživy v Strečne, ktorý na svojom profile na facebooku uvádza výživové poradenstvo, fitness služby a pod., ktorej relevanciu v konaní spochybnil. 17. Podľa otca okresný súd napomohol matke a jej rodine rozložiť a zničiť jeho vzťah s deťmi, preto sa voči jeho rozhodnutiu odvoláva. Navrhuje nariadiť vo veci pojednávanie, vykonať znalecké dokazovanie vo veci manipulácie maloletých detí proti nemu matkou, ale aj širším okruhom osôb - jej príbuznými, odsúdiť prax matky a jej príbuzných zameranú na likvidáciu jeho vzťahu s maloletými deťmi a uložiť účastníkom konania mediáciu.
18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, vecne sa k odvolaniu otca nevyjadril.
19. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že mal. E. má aktuálne 17 rokov a mal. H. 15. Majú svoj názor, ktorý si vytvorili na základe skúsenosti. Každá ďalšia skúsenosť u nového a nového psychológa ich odpor stretávať sa s otcom len prehlbuje. Uviedla, že by bola rada, keby ich rešpektovali a ak raz budú chcieť, skontaktujú sa s otcom aj sami.
20. Otec v replike (vyjadrenie k vyjadreniu matky) nesúhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Trval na nariadení pojednávania, a to predovšetkým s poukazom na závery prešetrenia vybavenia sťažnosti Krajským súdom v Žiline sp. zn. Spr 11 100/2022 zo dňa 30. 11. 2022 a tiež tej skutočnosti, že neustále navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle svojich vyjadrení doručených súdu v tejto veci, pričom súd jeho návrhy na vykonanie dôkazov neustále odmieta. Na vykonaní ním navrhnutého znaleckého dokazovania v tejto veci trvá.
21. Ďalšie vyjadrenia neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní produkované.
22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 372 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 2 C. m. p., § 355 ods. 2, § 357 písm. a/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnuté uznesenie podľa § 387 ako vecne správne potvrdil.
23. V prejednávanej veci sa oprávnený - otec mal. detí domáha výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 08. 2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. E. U. a mal. H. H. každý víkend v párnom týždni v čase od piatka 13:00 hod. do nedele 19:00 hod., každú stredu v čase od 13:00 hod. do 20:30 hod., cez letné prázdniny v júli prvý a druhý týždeň a v auguste druhý týždeň vždy od pondelka 09:00 hod. do nedele 20:00 hod., cez zimné prázdniny každý rok od prvého dňa zimných prázdnin od 09:00 hod. do 24. 12. do 15:00 hod. a od 25. 12. od 09:00 hod. do 20:00 hod., potom od 30. 12. v
párnom roku od 15:00 hod. do 02. 01. do 15:00 hod. a od 03. 01. v párnom roku od 15:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 15:00 hod., ako aj každé veľkonočné prázdniny od 09:00 hod. prvého dňa prázdnin do 19:00 hod. posledného dňa prázdnin, s povinnosťou matky maloleté deti na stretnutie pripraviť. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 11. 09. 2013. Otec návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnil neplnením si povinností vyplývajúcej z citovaného právoplatného rozhodnutia súdu matkou, ktorá rozhodnutie dlhodobo nerešpektuje a bráni mu stretávať sa s deťmi.
24. Súd prvej inštancie v minulosti uznesením zo dňa 11. 01. 2019 výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. Odvolací súd na základe odvolania otca uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc zato, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie a vyhodnotiac jeho rozhodnutie ako predčasné, založené na nedostatočnom zistení skutočného stavu. Odvolací súd v rámci rozhodnutia uložil súdu prvej inštancie vykonať ďalšie šetrenia a dôkazy smerujúce k dôslednému zisteniu, z akých dôvodov nedochádza k realizácii styku maloletých s oprávneným - otcom a v prípade zistenia, že ide o dôvody na strane povinnej, viesť povinnú postupom uvedeným v príslušných ustanoveniach C. m. p. a vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. k pravidelnému rešpektovaniu vykonateľného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. V prípade, ak súd zistí, že sú tu ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré k realizácii vykonateľného rozhodnutia nedochádza, bude potrebné, aby sa vysporiadal s tým, či je možné tieto odstrániť, a to i prípadným postupom podľa § 3 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z.
25. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom uznesením zo dňa 27. 11. 2020 uložil rodičom maloletých detí a maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre Návrat v Žiline po dobu šiestich mesiacov od vykonateľnosti uznesenia, minimálne v počte 10 stretnutí.
26. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením opätovne vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavil z dôvodu, že sú tu ospravedlniteľné dôvody (odmietanie deti otcom, negatívny vzťah detí k otcovi, aktuálny psychický stav maloletých detí), pre ktoré matka ako povinná nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia (§ 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých). Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.
27. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má charakter konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konania v zásade sledujú ten istý cieľ, a to efektívnu a kvalifikovanú ochranu práv maloletého dieťaťa. Nová právna úprava vyplývajúca z Civilného mimosporového poriadku, týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z.“), ktorá bližšie upravuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania, zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, zároveň ukladá súdu povinnosť zohľadňovať správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Pre súd je pritom rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia, o to viac, keď výkon rozhodnutia môže pôsobiť len do budúcnosti.
28. Súd prvej inštancie sa (na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia) zaoberal správaním sa matky maloletých detí ako povinnej a otca detí ako oprávneného, pričom na ich strane nezistil dôvody, ktoré by mali v súčasnosti vplyv na vôľu a ochotu mal. detí sa s otcom stretávať (viď bod 23., 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Pokiaľ ide o správanie sa matky, súd na jej strane nezistil negatívne ovplyvňovanie maloletých detí v neprospech otca. Odvolací súd uvedený záver súdu prvej inštancie považuje za odôvodnený, keď z obsahu spisu okrem tvrdenia otca nevyplýva, že by matka maloletým deťom v stretávaní sa s otcom bránila, resp. tieto negatívne ovplyvňovala.
29. I keď matka v priebehu konania nesúhlasila s odborným poradenstvom či asistovanými stretnutiami v Centre Návrat, uvedené odôvodňovala tým, že poradenstvo už v minulosti opakovane absolvovali u troch rôznych združeniach a psychologičkách. Z obsahu spisu - správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 19. 10. 2016 vyplýva, že (obaja) rodičia sa v minulosti zúčastnili poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb, čo však neviedlo k želanému výsledku, matka sa v priebehu
konania zúčastnila poradensko-psychologického procesu na referáte poradensko-psychologických služieb aj dňa 18. 10. 2017, následne sa podrobila aj odbornému poradenstvu nariadenému súdom s tým, že sama uviedla, že si vie predstaviť, že by sa otec detí mohol stretnúť s mladším synom, pričom potrebu mať spracovaný vzťah s otcom komunikovala aj deťom. Zo správy Centra Návrat zároveň vyplýva, že potom čo mal. E. otcovi napísal list, v ktorom mu vyčítal rôzne veci z minulosti a v tomto ho aj hanlivo pomenoval, aj širšia rodina E. (keďže mal. E. sa s rodinou zo strany otca nestretával, je zrejmé, že išlo o rodinu zo strany matky) bola proti tomu, aby tento list otcovi poslal, čo však mal. E. napriek tomu urobil. Vzhľadom na uvedené možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní (vedomého) negatívneho ovplyvňovania detí matkou v neprospech otca.
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, že k nerealizovaniu stretávania sa otca s mal. deťmi dochádza pre nevôľu mal. detí, ktoré majú k otcovi odmietavý postoj, ktorý je v nich hlboko zakorenený a s otcom odmietajú akúkoľvek komunikáciu, nielen osobný styk. K zlepšeniu vzťahov nedošlo ani po nariadenom odbornom poradenstve, naopak postoj u mal. E. sa ešte zhoršil a v súčasnosti navštevuje súkromné centrum špeciálno-psychologického poradenstva Inštitút zdravého vývinu v Strečne, a to od augusta 2021. Tu odvolací súd len poukazuje na chybu v písaní v napadnutom uznesení, kde miesto správy Inštitútu zdravého vývinu okresný súd nesprávne uviedol správu „Inštitútu zdravého výživu“ (bod 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že predmetom poradenstva je postupná stabilizácia maloletého s cieľom spracovať traumatické (nespracované) zážitky a tak dopomôcť k napredovaniu vo vývine dieťaťa. Pokiaľ ide o mal. H., tento rovnako svoj postoj nezmenil, otca naďalej odmieta, podľa oznámenia matky na základe výzvy súdu však mal. H. žiadne psychologické poradenstvo neabsolvuje.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je v záujme maloletých detí, a to predovšetkým s poukazom na odmietanie otca maloletými deťmi. Za situácie, keď deti otca sústavne odmietajú, nie je podľa názoru odvolacieho súdu v ich záujme, aby im autoritatívnym spôsobom nariadil stretávať sa s otcom, a to aj vzhľadom na vek maloletých (17 a 16 rokov).
32. Odvolací súd konštatuje, že úprava styku rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti má kompenzovať stratu možnosti podieľať sa v celom rozsahu na výchove maloletého dieťaťa, zabezpečiť právo dieťaťa na udržanie pravidelného osobného kontaktu aj s druhým rodičom a poskytnúť príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním. Rovnako to platí aj z pohľadu rodiča, ktorému nie je možné uprieť právo naplniť svoje citové potreby osobným stretnutím s vlastným dieťaťom. Ide však vždy o právo dieťaťa aj rodiča, nie o povinnosť stretávať sa a z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť aj na názor maloletých detí, pokiaľ sú schopné vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť tento názor vyjadriť. Všetky konania týkajúce sa maloletého dieťaťa musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Proti záujmu dieťaťa jednoznačne je, ak rodič núti dieťa k styku proti jeho vôli. Pokiaľ nie je možné dieťa prostredníctvom adekvátnych výchovných pôsobení presvedčiť, že má ísť k oprávnenému rodičovi, sankčné pôsobenie súdu (ukladaním pokút povinnému rodičovi) nemá racionálny podklad a zmysel, pretože nepôsobí na povinného rodiča v zmysle dosiahnuť zmenu jeho postoja, ale núti maloleté dieťa zmeniť svoju vôľu, aby predišlo postihu povinného rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3462/14 alebo II. ÚS 3489/15).
33. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo viacerých svojich rozhodnutiach týkajúcich sa výkonu práv a styku rodiča s maloletým dieťaťom konštatoval, že pokiaľ povinný rodič nemôže plniť povinnosť stanovenú súdom z dôvodu negatívneho postoja maloletého a v konaní nebolo preukázané, že by príčinou negatívneho postoja dieťaťa bolo správanie, či úmyselné ovplyvňovanie zo strany povinného rodiča, je použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne a mohlo by viesť ešte k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov medzi maloletým a rodičom (pozri napr. rozsudok vo veci Fiala proti Českej republike zo dňa 18. 07. 2006). Podľa rozsudku ESĽP Zavřel proti Českej republike z 18. 01. 2007 použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto oblasti nežiadúce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije - t. j. ak rodič aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napríklad v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním sa tohto rodiča), je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (z rozhodnutia Kapr proti Českej republike z 28. marca 2006).
34. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
35. V závere odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho požiadavke nariadiť znalecké dokazovanie a na túto požiadavku nijako nereflektoval, uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na bod 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)