Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3CbZm-102-2012.pdf
PDF · 88.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/102/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, Košická 49, 821 08 Bratislava, zast. Mgr. Daniel Čulman, Lietavská 3, 851 06 Bratislava proti odporcovi: Marcel Gardoš - GAMA, IČO: 14 288 826, A. Svianteka 13, 085 01 Bardejov, o námietkach odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 3.036,21 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 80/2012-16 zo dňa 19.10.2012 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 154,76 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 80/2012-16 zo dňa 19.10.2012 uložil odporcovi ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 3.036,21 eur, 6 % úrok od 9.3.2012, zmenkovú odmenu 10,12 eur a náhradu trov konania 491,60 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal ho zrušiť s odôvodnením, že zmenka je neplatná. Ako dôvod neplatnosti uviedol, že miesto platenia uvedené na zmenke ako kancelária 022 neexistuje. Ďalej označenie navrhovateľa nie zhodné s výpisom z obchodného registra. Ako ďalšie námietky odporca vzniesol námietku premlčania, námietku, že mu zmenka nebola predložená na platenie a že zmenku podpísal v tiesni. Rovnako poukázal na to, že v predmetnej veci - zaplatenia za stroje už raz bolo rozhodnuté.
Navrhovateľ žiadal námietky odporcu ako irelevantné a ničím nepodložené zamietnuť a ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenku vypísal v súlade so Zmluvou o vyplnení a použití blanko zmenky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle
§ 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Navrhovateľ originálmi dvoch zmeniek, ktoré vystavil odporca ako vlastné zmenky v Bratislave dňa 27. júla 2007 preukázal, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.767,12 eur a zmenkovú sumu 1.269,09 eur, bez protestu dňa 9. marca 2012.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V námietkach bol odporca povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Zmenky boli riadne vystavené a odporcom podpísané, majú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. a keďže neboli v čase splatnosti zaplatené, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.
Súd sa zaoberal námietkami, vychádzajúcimi z mimozmenkových vzťahov, založených leasingovou zmluvou. Predmetom konania síce nie je plnenie z tejto zmluvy, ale keďže záväzky odporcu z nej boli zmenkou zabezpečené, má odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona právo vznášať proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky aj kauzálne námietky. Zaťažuje ho však povinnosť preukázať skutočnosti, tvrdené v námietkach.
Námietku odporcu, že mu navrhovateľ nepredložil zmenky na platenie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z námietky odporca nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázal. Zmenky boli vystavené s doložkou "bez protestu", čím vystaviteľ zbavil navrhovateľa povinnosti urobiť protest pre neplatenie a v zmysle čI. I. § 46 ods. 2 ZZ musí odporca preukázať, že lehoty dodržané neboli. Ale ani v prípade, ak by zmenky skutočne neboli na platenie predložené, nestratil by navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 ZZ svoje práva zo zmenky, keďže odporca je ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Navyše za predloženie zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporcovi prostredníctvom súdu, preto navrhovateľ svoje práva zo zmenky nestratil.
Rovnako súd námietku odporcu, že na zmenke je uvedené miesto platenia - kanc. č. 4.022 považuje za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 4 a § 87 ods. 1 zmenkového zákona ( ďalej ZŠZ), ktorý predpisuje ako obligatórnu súčasť zmenky uvedenie údaju miesta, kde má byť platené. Platobné miesto na zmenke je dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta. V danom prípade je vyznačené platobné miesto mestom Bratislava.
Za nedôvodnú považoval súd aj námietku, že zmenkový nárok je premlčaný. Z uvedenej námietky nevyplýva, kedy mala uplynúť premlčacia lehota a na základe čoho odporca považuje nárok navrhovateľa za premlčaný.
Podľa čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Podľa čl. I.§ 77 ods. 1 platí toto ustanovenie, upravujúce cudzie zmenky, aj pre zmenky vlastné. V zmysle čl. I. § 78 ods. 1 je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky.
Zmenkové nároky navrhovateľa sa preto proti odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Obe zmenky sa stali splatné 9.3.2012 a navrhovateľ návrh na súd podal dňa 14.9.2012. V súlade s § 122 ods. 3 OZ súd preto považoval nárok za uplatnený na súde včas, pred uplynutím premlčacej doby, takže aj námietku premlčania bolo potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.
Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že zmenku vyplnil pod nátlakom zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že v čase keď podpisoval leasingovú zmluvu bol vo finančnej tiesni a teda pod nátlakom podpísal zmenky. Odporca nátlak, ktorý mal byť na neho zo strany navrhovateľa vyvíjaný ničím nepreukázal.
Z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je predovšetkým slobodná a vážna vôľa, ako psychický vzťah konajúceho subjektu k zamýšľanému
- chcenému následku. Právny úkon potom vzniká až vtedy, ak je takáto vôľa prejavená určitým a zrozumiteľným spôsobom navonok a je takto aj chápaná inými osobami.
Ak má právny úkon (navonok prejavená vôľa) účastníka záväzkového vzťahu skutočne zodpovedať jeho vlastnej vôle, musí byť výsledkom jeho vnútorného (duševného) rozhodovacieho procesu. O slobodný právny úkon nejde, ak bol tento úkon urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo však nie je prípad posudzovaný v tejto veci. O slobodný právny úkon rovnako nejde, ak bol právny úkon urobený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku), teda protiprávnej vyhrážky, rozhodujúce je pritom pôsobenie protiprávnej vyhrážky v dobe robenia právneho úkonu.
Vo všeobecnosti platí, že ak uzavrel niektorý z účastníkov zmluvu na základe psychického donútenia, bolo jeho konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, i keď sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí predovšetkým ísť o vyhrážku protiprávnu, tj. musí ňou byť vynucované niečo, čo ňou byť vynucované nesmie; vyhrážka môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho prinútil k určitému konaniu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím protiprávnej vyhrážky, bol samotný protiprávny. Musí ísť o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu boli použité, vzbudili dôvodnú obavu. Konečne musí byť protiprávna vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym . Ak však hrozí niekto tým, čo je oprávnený urobiť a čím je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil alebo primäl k určitému konaniu, nejde o protiprávnou vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzavretého pod jeho vplyvom. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, nestačí teda, ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale ak nie je pre ne objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná k svojmu neprospechu .
Podľa názoru súdu v predmetnom prípade nebolo zo strany odporcu preukázané, že by voči nemu navrhovateľ vyvíjal nejaký nátlak a rovnako nebolo preukázané, že by sa jednalo o také vyhrážky, takého
druhu a takej intenzity, aby boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u odporcu. To, že na odporcu nebol vyvíjaný skutočný nátlak, spôsobilí u neho vyvolať dôvodné obavy je zrejmé aj z toho, že odporca takúto skutočnosť neohlásil na polícii a túto námietku použil ako účelovú obranu. Na tomto základe možno uzavrieť, že zmenka nie je postihnutá sankciou neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
Súd ako nedôvodnú hodnotil aj námietku, podľa ktorej označenie navrhovateľa na zmenke nie je zhodné s jeho výpisom z obchodného registra. Navrhovateľ zmenil adresu sídla a táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmeniek. Na zmenkách je navrhovateľ ako vlastník zmenky ( remitent ) dostatočne jasne a presne označený tak obchodným menom ako aj IČO. Skutočnosť, že v predmetnej veci už malo byť rozhodné odporca ničím nepreukázal, preto aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú.
Z údajov uvedených na prvopisoch predmetných zmeniek má súd za to, že žalované zmenky po formálnoprávnej stránke vykazujú všetky podstatné náležitosti, ktoré musí zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Odporca bez ďalšieho zdôvodnenie namietol aj výšku dlžnej sumy. Uvedenú námietku súd rovnako považuje za neprejednateľnú, nekonkrétnu a nedôvodnú. Z uvedenej námietky nevyplýva v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napádaný a či teda predmetom námietkového konania je celá zmenková suma alebo len nejaká iná čiastka. Úplne v rozpore so zákonom je aj požiadavka aby navrhovateľ sám preukazoval správnosť a výšku zmenkovej sumy. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Odporca podpísal blankozmenky, ktoré navrhovateľ v súlade so Zmluvou o vyplnení a použití blanko zmenky doplnil o chýbajúce údaje a tieto zmenky súdu predložil. Po vyplnení majú zmenky všetky zákonom predpísané náležitosti, takže sú platné, navrhovateľ ich súdu predložil v prvopise a o ich pravosti nebol dôvod pochybovať.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol 1 úkon právnej služby a to účasť na pojednávaní súdu dňa 29.10.2012. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej odmeny 121,16 eur za úkon, plus 20 % DPH ( z dôvodu, že advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty ). Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky je 7,81 plus DPH. Spolu trovy konania predstavujú sumu 154,76 eur, ktorú je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..