Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_17Co-4-2012.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa DOMOV SK, s.r.o., so sídlom R. K. K. č. XX, H.: XX XXX XXX, zastúpeného X.. Q. R., bytom I., W. XXXX/XX, proti odporkyni Q. O., bytom V., Š. S. XXX/XX, o zaplatenie 300 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2011, č.k. 12C/108/2011-65, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 18 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu istinu 300 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2010 do zaplatenia titulom vrátenia poskytnutých nákladov spojených so zvýšením odbornej kvalifikácie odporkyne. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že odporkyňa sa u neho zúčastnila v súvislosti so zvýšením odbornej kvalifikácie školenia. Odporkyňa akúkoľvek účasť na školení u navrhovateľa v mesiaci máj 2010 odmietla a nijaký konkrétny dôkaz o účasti odporkyne na školení organizovanom navrhovateľom navrhovateľ nebol schopný súdu predložiť a ani navrhovateľom navrhnutý svedok V. Z. nevedel súdu jednoznačne povedať, ktoré konkrétne dni sa mala odporkyňa navrhovateľom organizovaného školenia zúčastniť, či na tomto školení bola podpisovaná prezenčná listina a pod. Naviac v konaní nebolo vôbec preukázané ani to, že k ukončeniu platnosti mandátnej zmluvy uzatvorenej 12.05.2010 medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo z dôvodov na strane odporkyne, teda neboli splnené podmienky článku IV bod 14 mandátnej zmluvy, podľa ktorého by prípadne odporkyňa mohla byť zaviazaná k úhrade nákladov súvisiacich so zvýšením jej odbornej kvalifikácie. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 18 Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu nemá oporu v skutkovom stave veci, v reálnom stave veci a v právnom stave veci. Prvostupňovému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal so spornými a účelovými tvrdeniami odporkyne,
ktorá najskôr vo svojich písomných prejavoch tvrdila, že nikdy na žiadnom školení nebola a to isté zopakovala aj na súdnom pojednávaní a na doplňujúcu otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedla dokonca, že nikdy v aute svedka V. Z. nebola, ale pod ťarchou dôkazov a po výpovedi svedka už uviedla, že tento ju priamo na školenie vozil z V. do I. a K.. Prvostupňový súd sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťou, že svedok jasne potvrdil, že odporkyňa sa školenia zúčastnila. Skutočnosť, že svedok si s odstupom času nepamätá presné dni, je len dôkazom, že svedok vypovedal pravdivo o tom, že školenie skutočne bolo realizované a odporkyňa sa ho aj skutočne zúčastnila, nakoľko pokiaľ by svedok chcel vypovedať nepravdivo, stačilo by si vopred pozrieť, kedy bolo školenie vykonané a mohol súdu odmemorovať aj dátumy. Súd prvého stupňa sa taktiež nevysporiadal s tvrdením odporkyne, že iniciatívne vypracovala dohodu o skončení mandátnej zmluvy, ktorú navrhovateľ akceptoval, teda sama uviedla, že k skončeniu mandátnej zmluvy došlo z jej strany.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Trvala na tom, že sa nikdy nezúčastnila na žiadnom školení, ktoré by malo byť usporiadané na podnet navrhovateľa a nikdy neobdržala záväznú prihlášku na takéto školenie. V aute svedka sa viezla, avšak nie na školenie, ale na zoznamovací výlet do I., kde sa oboznámila s kolegami a novootvorenou pobočkou navrhovateľa. Poukázala na to, že svedok ani navrhovateľ počas súdneho konania nepredložili žiadny relevantný dôkaz ani záväznú prihlášku na takéto školenie s jej podpisom, prípadne certifikát o absolvovaní takéhoto školenia. K dohode o ukončení mandátnej zmluvy uviedla, že návrh dohody jej odovzdal pán Z., ktorý u navrhovateľa pracoval ako riaditeľ a zároveň ako školiteľ, pričom doma si po dôkladnom prečítaní všimla, že v návrhu dohody sú v záhlaví uvedené generálie inej osoby, preto s touto dohodou nesúhlasila. Z tohto dôvodu sama iniciatívne opravila dohodu o ukončení mandátnej zmluvy v zmysle správnosti údajov. Z uvedeného vyplýva, že ukončenie mandátnej zmluvy inicioval ako prvý navrhovateľ prostredníctvom svojho zamestnanca V. Z..
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.
V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že rozsudok prvostupňového súdu nemá oporu v skutkovom stave veci, v reálnom stave veci a v právnom stave veci, teda odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V danej veci navrhovateľ v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že sa vôbec nevysporiadal s rozpornými a účelovými tvrdeniami odporkyne, ktorá najskôr vo svojich písomných prejavoch tvrdila, že nikdy na žiadnom školení nebola a to isté zopakovala aj na súdnom pojednávaní a zároveň tvrdila, že nikdy v aute svedka Z. nebola, ale následne potvrdila, že tento ju priamo na školenie vozil z V. Taktiež súdu prvého stupňa vytýkal, že sa nevyporiadal s tvrdením odporkyne, že sama iniciatívne vypracovala dohodu o skončení mandátnej zmluvy.
Odvolací súd po preskúmaní nezistil opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu. Z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky navrhnuté dôkazy a ani po ich vykonaní nebolo jednoznačne preukázané, že by sa odporkyňa v máji 2010 zúčastnila školenia organizovaného navrhovateľom, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení navrhol v konaní vykonať iba jeden dôkaz - výsluch svedka V. Z., ktorý mal pre navrhovateľa predmetné školenie v máji 2010 vykonať. Z výsluchu svedka vyplynulo, že tento v priebehu roka 2010 vykonával u navrhovateľa okrem funkcie školiteľa aj funkciu obchodného riaditeľa. Ani uvedený svedok však v konaní jednoznačne nevedel potvrdiť, že odporkyňa sa školenia v máji 2010 zúčastnila. Jeho vyjadrenia v tomto smere boli neurčité, svedok nevedel presne uviesť, kedy sa predmetné školenie konalo (v ktorých dňoch), ani koľko ľudí sa ho zúčastnilo. Navrhovateľ o účasti odporkyne na školení nepredložil súdu žiaden hodnoverný dôkaz v podobe prezenčnej listiny alebo certifikátu o absolvovaní školenia. Skutočnosť, že odporkyňa potvrdila cestu osobným motorovým vozidlom do I. autom svedka Z., pre záver o účasti odporkyne na predmetnom školení nepostačuje. Keďže odporkyňa účasť na tomto školení poprela a navrhovateľ súdu iný dôkaz o jej účasti na školení nepredložil, záver prvostupňového súdu o tom, že navrhovateľ v konaní v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že odporkyňa sa u neho zúčastnila školenia v súvislosti so zvýšením jej odbornej kvalifikácie, považoval odvolací súd za správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu veci. Keďže navrhovateľ nepreukázal základ svojho nároku, bolo potom už nadbytočné zaoberať sa ďalej skúmaním toho, z koho iniciatívy došlo k ukončeniu uzavretej mandátnej zmluvy, a teda či na odporkyňu prešla povinnosť k úhrade nákladov spojených so zvýšením odbornej kvalifikácie, v zmysle čl. IV. bodu 14 mandátnej zmluvy.
Odvolací súd zistil, že skutkové závery prvostupňového súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, preto opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nebola odvolacím súdom zistená.
Pokiaľ sa jedná o ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., tento je daný v prípade, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci navrhovateľ neuvádza, v čom vidí opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu, teda v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže odvolací súd je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. dôvodmi odvolania viazaný, vzhľadom na nedostatok odvolacích dôvodov v tomto smere bolo nutné konštatovať, že ani uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nebol v prejednávanej veci opodstatnený.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu odkazuje.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .