Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-54-2012.pdf
PDF · 106.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D. Z. O., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-NR-KDI-SK-68/2012 zo dňa 17.07.2012, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2012 domáhala zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.05.2012. V dôvodoch žaloby poukázala na postup a rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, zdôrazňujúc, že postupovali v rozpore so zákonom a odôvodnenie výroku rozhodnutia nemožno považovať za náležité, keďže neponúka skutkovú a právnu oporu rozhodnutia. Uviedla, že keby mala vedomosť o spôsobení škody (poškodení odpadového koša) na čerpacej stanici Slovnaft, na ceste 1/65 pri Zlatých Moravciach dňa 04.04.2011 okolo 16,00 hod., danú skutočnosť by okamžite riešila na mieste udalosti tak, ako to zákon o cestnej premávke vyžaduje . O danej udalosti sa však dozvedela až kontaktovaním príslušníka polície, kedy urobila aj okamžité kroky smerujúce k náhrade škody a danú udalosť nahlásila aj príslušnej poisťovni. Podľa žalobkyne, nevedomosť spôsobenia škody potvrdzuje aj vyjadrenie znalca L.. M. Y. a aj znalecký posudok L.. M. S. zo dňa 02.04.2012 nie je jednoznačný. Aj vzhľadom na vyjadrenie pracovníčok čerpacej stanice Slovnaft zo dňa 04.04.2011 a vyjadrenie spolujazdkyne zo dňa 17.02.2012 potvrdzujú, že o spôsobení škody až do oznámenia policajtov nevedela. Žalobkyňa nesúhlasila s výrokom rozhodnutia, podľa ktorého svojím konaním porušila ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z. z., keďže § 64 zákona jasne definuje dopravnú nehodu, pričom prípad jej udalosti (poškodenie odpadového koša na čerpacej stanici) nenapĺňa ani jedno z uvedených ustanovení a to ani poškodenie všeobecne prospešného zariadenia. Rovnako nie je naplnené ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., nakoľko doterajšie vyjadrenie znalca a následný znalecký posudok nepodávajú jednoznačne definované vyjadrenie o možnosti zavinenia. Žalobkyňa v ďalších dôvodoch žaloby s poukazom na ust. § 12 ods. 2 s odkazom na § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyjadrila nesúhlas s výrokom rozhodnutia, keďže je v ňom uvedené písmeno a) aj c) zákona č. 372/1990 Zb., čo nie je v súlade so znením zákona. Na záver žalobkyňa upozornila, že od roku 1985 (rok získania vodičského oprávnenia), nespôsobila žiadnu dopravnú nehodu a ani žiadny priestupok. Podľa názoru žalobkyne, správne orgány postupovali v rozpore so zákonom a odôvodnenie výroku neponúka skutkovú a právnu oporu rozhodnutia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na postup prvostupňového správneho orgánu, citoval vyjadrenie žalobkyne v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 15.08.2011, upozornil na rozpory v jej výpovediach a vyjadrenie znalcov, ku ktorým je potrebné uviesť, že pri skutočnosti „ako s vozidlom cúvala pocítila mierne pribrzdenie vozidla“, mala vystúpiť z vozidla a presvedčiť sa, či nedošlo k nejakej škode, prípadne k zraneniu. Vodička však toto odignorovala a s vozidlom napriek upozorneniu pracovníčok čerpacej stanice prostredníctvom spolujazdkyne, odišla z miesta udalosti. Pokiaľ ide o námietky k znaleckému dokazovaniu, znalec L.. M. S., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 46/2012, je osoba oprávnená posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Z jeho znaleckého posudku vyplýva, že analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná použitím autorizovaného počítačového simulovaného programu PC Crash pre analýzu cestných nehôd. Tento program umožňuje s využitím trojrozmerných matematických modelov simulovať priebeh nehody v závislosti na čase, resp. dráhe a umožňuje výpočet údajov o pohybe účastníkov pred nehodovým dejom a počas nehodového deja. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadruje k príčinám vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, zavinenie z právneho hľadiska posudzuje ďalej správny orgán. Žalovaný zdôraznil, že znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci, tak ako aj vyjadrenie znalca L.. M. Y. je len jeden z dôkazov. K záznamu o podaní vysvetlenia znalca L.. M. Y. je tiež nutné uviesť, že tento znalec nevykonal žiadne výpočty, ktoré je pri znaleckom dokazovaní potrebné vykonať. Práve z dôvodu chýbajúcich výpočtov, resp. nevykonania úplného znaleckého dokazovania a tiež z dôvodu zistenia skutočného stavu veci, bola predmetná vec v predchádzajúcom konaní odvolacím správnym orgánom zrušená a vrátená na nové konanie. Zo záveru znaleckého dokazovania je zrejmé, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo technicky nevysvetliteľné konanie vodičky vozidla, t. j. žalobkyne, ktorá počas cúvania narazila do smetnej nádoby umiestnenej za ňou v prednej časti čerpacieho ostrovčeka. Zo znaleckého úkonu okrem iného vyplýva, že pri výške smetnej nádoby umiestnenej na vyvýšenom tankovacom ostrovčeku prevyšujúcej spodnú hranu zadného skla na vozidle zn. Škoda Fabia vodička pri pohľade dozadu, resp. vnútorného spätného zrkadla, mala možnosť pred začiatkom cúvania i počas úkonu cúvania vidieť smetnú nádobu a stĺp za touto nádobou.
Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí pracovníčok čerpacej stanice Slovnaft, ktoré sa podľa žalobkyne cca po 10-tich mesiacoch rozpamätali aj na niektoré podrobnosti, neuvádzané vo svojich prvotných výpovediach, žalovaný podotkol, že tieto pracovníčky vypovedali pred dvoma rozdielnymi pracovníkmi PZ, ktorí boli zákonným spôsobom poverení na ich vypočutie. Žalovaný preto nemá dôvod pochybovať o predmetných vyjadreniach nestranných svedkýň dopravnej nehody. Rovnako námietky žalobkyne týkajúce sa nesúhlasu s použitím zákonných ustanovení (§ 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z. z. a § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.), žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetné, keďže k porušeniu uvádzaných zákonných ustanovení došlo z dôvodu protizákonného konania žalobkyne. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že výška pokuty a doba zákazu činnosti boli uložené s prihliadnutím na ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, pričom zdôraznil, že žalobkyni bola uložená sankcia v najnižšej možnej zákonnej hranici. Na záver žalovaný zhrnul, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správne posúdil dôkaznú situáciu a dostatočne preukázal spáchanie priestupku žalobkyňou. Preto rozhodnutie a aj konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia, je zákonné.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 1 OSP. Rozsudok vyhlásil verejne dňa 06.03.2013 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na úradnej tabuli v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 OSP.
Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovaný rozhodnutím KRPZ-NR-KDI-SK-68/2012 zo dňa 17.07.2012 ako odvolací orgán v priestupkovom konaní podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre č. ORPZ-NR-ODIZ-Pr-1153/2011, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle § 22 ods. 2 písm. a), c) citovaného zákona jej uložil sankciu: 1. pokutu vo výške 300,00 eur a 2. zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz platí od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol.
Vo svojom rozhodnutí žalovaný a správny orgán prvého stupňa vychádzali zo skutkového stavu, že žalobkyňa dňa 04.04.2011 v čase o 16,00 hod. v okrese Zlaté Moravce, na ČS Slovnaft, pri komunikácii I/65 viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: NR-506BY, ktorého majiteľom je Daňové riaditeľstvo Nitra, pričom pri jazde vozidlom na uvedenej ČS Slovnaft si nezabezpečila úkon cúvania pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho narazila zadnou časťou vozidla EČ: D.- Q. do odpadkového koša na ČS Slovnaft, ktorého majiteľom je Slovnaft Bratislava. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu vodičky N. D. vykonaná nebola, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišla na neznáme miesto. K predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru doprava - cestná, z ktorého vyplýva, že menovaná mala možnosť registrovať náraz vozidlom.
Na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania bolo v predmetnej veci zistené, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenie § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyňa dňa 15.08.2011 uviedla: „začala som s vozidlom cúvať, aby som sa dostala k tankovaciemu stojanu z jeho pravej strany. Ako som cúvala, pozrela som sa do všetkých spätných zrkadiel. Vo vnútornom spätnom zrkadle som videla, že cúvam na stred tankovacieho stojana, tak som s vozidlom zastavila“. Svoju výpoveď žalobkyňa doplnila dňa 17.02.2012 (zápisnica z ústneho pojednávania) tak, že „pri tomto úkone cúvania mi vo výhľade za moje vozidlo nič nebránilo a preto som nemala potrebu poučiť spolujazdkyňu, aby ma navigovala pri úkone cúvania. Ako som s vozidlom cúvala, neviem uviesť akou rýchlosťou, tak som pocítila mierne pribrzdenie vozidla, myslela som si, že toto spomalenie spôsobil ostrovček, na ktorom je umiestnené tankovacie zariadenie“.
Vo veci rozhodol prvýkrát Okresný dopravný inšpektorát, ORPZ v Nitre rozhodnutím zo dňa 27.09.2011 č. p.: ORPZ-NR-ODIZ-Pr-1153/2011, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 07.12.2011 zrušil a vec vrátil na nové konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňovému správnemu orgánu nariadil riadne vypočuť pracovníčky čerpacej stanice Slovnaft s dôrazom na podstatné a rozhodujúce okolnosti udalosti zo dňa 04.04.2011 a uložil mu tiež povinnosť doplniť dokazovanie pribratím znalca z odboru cestná doprava.
Následne boli vypočuté pracovníčky čerpacej stanice Slovnaft V. N. (dňa 06.02.2012) a M. X. (dňa 27.02.2012), ktoré prvostupňovému správnemu orgánu opísali priebeh udalosti, náraz do smetného koša žalobkyňou a aj oznámenie predmetnej udalosti spolujazdkyni žalobkyne, keďže táto platila za natankovaný benzín. Napriek sľubu, že prinesie potrebné doklady od vozidla, vymenia si potrebné údaje a vypíšu tlačivo o škodovej udalosti, spolujazdkyňa žalobkyne po nastúpení do vozidla spolu so žalobkyňou - vodičkou odišli bez ďalšieho úkonu preč. Z tohto dôvodu svedkyne privolali políciu.
Do konania pribratý znalec z odboru cestnej dopravy L.. M. S. v závere znaleckého posudku č. 46/2012 zo dňa 02.04.2012 uviedol ako príčinu vzniku dopravnej nehody technicky nevysvetliteľné konanie vodičky vozidla, ktorá počas cúvania narazila do smetnej nádoby umiestnenej za ňou v prednej časti čerpacieho ostrovčeka. Pokiaľ ide o rozhľadové pomery vodiča, znalec sa vyjadril, že pri výške smetnej nádoby umiestnenej na vyvýšenom tankovacom ostrovčeku prevyšujúcej spodnú hranu zadného skla na vozidle pri pohľade dozadu, resp. vnútorného spätného zrkadlo, mala možnosť pred začiatkom cúvania i počas úkonu cúvania vidieť smetnú nádobu a stĺp za ňou. Znalec skonštatoval, že nakoľko vozidlo natlačilo smetnú nádobu na stĺp nachádzajúci sa za ňou pri súčasnej deformácii spodnej časti nádoby;
spodnou časťou zadného nárazníka nabehlo na hranu vyvýšeného čerpacieho ostrovčeka a pohybovalo sa smerom dozadu pri deformácii nárazníka jeho trením sa o hranu ostrovčeka, vodička vozidla mala možnosť tento náraz registrovať - tak ako to uvádza v zápisnici zo dňa 17.02.2012 - „ako s vozidlom cúvala pocítila mierne pribrzdenie vozidla“.
Žalovaný aj prvostupňový správny orgán na základe zisteného skutkového stavu opätovne vo veci rozhodli preskúmavanými rozhodnutiami. Dospeli k záveru, že žalobkyňa porušila ustanovenia upravujúce povinnosti účastníka dopravnej nehody a to, že žalobkyňa neohlásila dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona), nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods. 2 písm. d) citovaného zákona). Ďalej sa žalobkyňa nezdržala konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestneniu vozidiel (§ 66 ods. 2 písm. e) citovaného zákona) a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie mala zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru (§ 66 ods. 2 písm. i) citovaného zákona). Žalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody a priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, ktorý upravuje, že v priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
K argumentácii žalobkyne, že keby mala vedomosť o spôsobení škody, tak by danú skutočnosť okamžite riešila na mieste samom, žalovaný neuveril aj s poukazom na ňou tvrdenú dlhoročnú prax pri vedení vozidla. Preto pri tom, keď s vozidlom cúvala a pocítila mierne pribrzdenie vozidla, podľa žalovaného mala vystúpiť z vozidla a preveriť, či nedošlo ku škode, prípadne k zraneniu. Žalobkyňa však tieto okolnosti odignorovala a napriek upozorneniu pracovníčok čerpacej stanice, prostredníctvom na čerpacej stanici platiacej spolujazdkyne z miesta udalosti odišla.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto:
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný:
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov (§ 12 ods. 2 zákona o priestupkoch).
Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného, (resp. správneho orgánu prvého stupňa) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.
Z uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol. Podľa názoru súdu, v priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupku žalobkyňou jednoznačne preukázané. Žalobkyňa už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu argumentovala rovnakými dôvodmi, aké uviedla v žalobe. S námietkami žalobkyne sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal logicky aj vecne správne. Žalovaný mal pre svoje rozhodnutie dostatok dôkazov, ktoré aj riadne vyhodnotil. Z výpovede žalobkyne, zo svedeckých výpovedí pracovníčok čerpacej stanice, znaleckého dokazovania - znaleckého posudku L.. M. S., zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, z fotodokumentácie poškodenia motorového vozidla, je aj podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že žalobkyňa sa dopustila dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona o priestupkoch.
Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že ona nespôsobila dopravnú nehodu, keďže poškodenie odpadového koša na čerpacej stanici nenapĺňa ani jedno z ust. § 64 zákona č. 8/2009 Z. z., súd s takýmto jej názorom nesúhlasí.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. platného v čase dopravnej udalosti, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak:
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení
Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú (§ 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za dopravnú nehodu sa považujú pri splnení zákonných predpokladov aj škodové udalosti. Teda aj v prípade vzniku takej udalosti, pri ktorej nedôjde k naplneniu podmienok dopravnej nehody (§ 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.) sa takáto udalosť považuje za dopravnú nehodu, ak si jej účastník nesplní povinnosti účastníka škodovej udalosti uvedené v ust. § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z..
Keďže žalobkyňa nesplnila povinnosti vyplývajúce pre ňu z ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, teda najmä povinnosť účastníka škodovej udalosti bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla a pri spôsobení hmotnej škody inej osobe má povinnosť o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje, takýmto konaním spôsobila dopravnú nehodu.
Žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb., pokuta vo výške 300,00 eur jej bola uložená ako najnižšia sankcia (v rámci rozpätia 300,00 eur - 1.300,00 eur), podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákaz činnosti tiež v najnižšej sadzbe (1-5 rokov) s prihliadnutím na ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže za viac priestupkov prejednávaných v jednom konaní sa ukladá sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. predstavuje rozpätie pokuty 150,00 - 800,00 eur a zákaz činnosti do troch rokov, čo je nižšia sadzba aká vyplýva z ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.
Rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, vychádzajúc z riadne zisteného skutkového stavu preukazujúceho porušenie zákonných povinností žalobkyňou, kvalifikované dôvodne ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb.. Z uvádzaných dôvodov súd nepovažoval žalobkyňou uvádzané argumenty v žalobe za relevantné a žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.