Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/16/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Gr? sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. D. XXX/XX, XXX XX O. D., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 462,06 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom exekútorského úradu v Y., V. XX, XXX XX Y., pod sp. zn. EX 2505/07, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -33 zo dňa 10.8.2012 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením vyslovil neprípustnosť exekúcie a zároveň exekúciu zastavil opierajúc sa o ustanovenie , Exekučného poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie založil na zákonnej požiadavke písomnej formy rozhodcovskej doložky, ktorá v danom prípade nebola splnená. Vyhlásenie povinného - dlžníka obsiahnuté v zmluve o úvere, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru a zaväzuje sa ich dodržiavať, súd nepovažoval za dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky tak, ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nepreukázal obsiahnutie rozhodcovskej doložky v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, doložka bola len súčasťou Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru.

Z tejto skutočnosti prvostupňový (exekučný) súd vyvodil záver o neexistencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou, je neplatná. V nadväznosti na to argumentoval, že nemohlo vzniknúť oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi, preto nie je daný ani exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku ako predpoklad na zákonné vedenie exekúcie. Pokiaľ vykonateľné rozhodnutie nevydal orgán na to príslušný, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naňho ako by neexistoval. Z týchto dôvodov exekučný súd pristúpil vysloveniu neprípustnosti exekúcie a k jej zastaveniu.

Ďalší dôvod pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú (a jej zastavenie) exekučný súd s poukazom na a - 54 v spojení s o ochrane spotrebiteľa videl v existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej

doložky v predmetnom záväzkovom vzťahu. Neprijateľnosť uvedenej podmienky spočíva podľa názoru prvostupňového súdu v tom, že odopiera spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne dochádza k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský súd je súkromno-právnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od začiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, ktoré sú vedené na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky, kde je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie. Ďalej exekučný súd argumentoval, že predmetný hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu mimo rámca pochybnosti umožňuje záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, kedy sa premieta klasická rímska právna zásada - právo patrí bdelým. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach konkrétny princíp ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa.

Výrok o trovách exekúcie prvostupňový súd odôvodnil (odkazom na § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) tak, že súdny exekútor na výzvu súdu svoje trovy nevyčíslil, preto ich prvostupňový súd súdnemu exekútorovi nepriznal. Oprávnenému uplatnenú náhradu trov nepriznal v súlade s princípom procesného (ne)úspechu v konaní.

Predmetné uznesenie napadol odvolaním oprávnený a domáhal sa zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu, alternatívne prerušenia konania podľa a predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Vytýkal prvostupňovému súdu konštatovanie, že „rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a že jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi.“

V nadväznosti na citovanú výtku v rozsiahlom odvolaní oprávnený vymedzil okruh základných odvolacích dôvodov nasledovne: 1. rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci - podľa odvolateľa všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takého rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Všeobecný súd je limitovaný ustanovením § 40 až 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzuje jeho právomoc. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je priamo v rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality princípov ochrany na legitímne očakávanie a princípov právnej istoty. Oprávnený poukazuje na problém plynutia času a to v tej súvislosti, že ak ustanovenie § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Povinnému nič nebránilo využiť

možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Exekučný súd musí s rozsudkom rozhodcovského súdu nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. 2. chýbajúci návrh na začatie konania - túto vadu odvolateľ vidí v tom, že § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatku v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. 3. odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce vo výrazne nevýhodnom postavení oprávneného v exekučnom konaní, pričom z okolností daného prípadu nemožno podľa oprávneného vyšpecifikovať skutočnosti, ktoré mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie. Svojim postupom exekučný súd podľa odvolateľa vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí. Zo zásady rovnosti procesných strán vyplýva aj rovnocenná možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. V tejto súvislosti oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. 4. nedostatočne zistený skutkový stav pre nevykonanie náležitého dokazovania - príkladmo oprávnený uvádza konštatovanie súdu o značnej nevýhodnosti rozhodcovského konania pre spotrebiteľa, ku ktorému záveru exekučný súd nevykonal žiadne dokazovanie. 5. nesprávne právne posúdenie veci - v tejto súvislosti nesúhlasí s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, s hodnotením (ne)primeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a za zasielanie upomienok, (ne)platnosti alternatívnej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k alternatívnej doložke odvolateľ udáva, že v predmetnej zmluve nebola upravená výlučná právomoc rozhodcovského súdu tak, ako to má na mysli ale doložka alternatívna. Nejde pritom podľa oprávneného o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom.

V súvislosti so spornou alternatívnou doložkou oprávnený poukazuje na nesprávny jazykový preklad textu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti „vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou“. Zároveň argumentujúc potrebou odstránenia právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky, predložil procesný návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ a to v prvom rade či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolnosti zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, či je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?. Tretiu prejudiciálnu otázku oprávnený navrhol v znení, či je v súlade s č.l. 17 a č.l. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne.

S ohľadom na zásadu procesnej ekonómie ako aj logickú postupnosť právnych dôvodov vyhlásenia predmetnej exekúcie za neprípustnú sa odvolací súd primárne zaoberal konštatovaným nedostatkom písomnej formy rozhodcovskej doložky.

Po vykonanom porovnaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacích dôvodov je nevyhnutné zo strany krajského súdu poukázať na zásadu kontradiktórnosti sporového (t.j. aj exekučného) konania a z toho vyplývajúcu zodpovednosť povinného za obsahové vymedzenie svojho odvolania. V tejto súvislosti je zjavné, že (zrejme z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní oprávneného na súdy) odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní oprávneného niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) o splnení podmienky písomnej formy rozhodcovskej doložky ako nosnej myšlienky napadnutého uznesenia.

Odvolací súd rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ), nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok, zároveň však nemá možnosť zaoberať sa základným odvolacím dôvodom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať súlad plnenia priznaného v rozhodcovskom konaní s dobrými mravmi, pokiaľ táto okolnosť nebola (navyše ani nemohla byť, nakoľko s ohľadom na záver prvostupňového súdu o neplatnosti samotnej rozhodcovskej doložky a teda nulity exekučného titulu, jeho preskúmavanie z akéhokoľvek hľadiska, vrátane súladu plnenia s dobrými mravmi neprichádzalo do úvahy) exekučným súdom vôbec preskúmavaná a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

Pri konštatovaní správnosti záverov prvostupňového súdu o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky, a teda neplatnosti daného právneho úkonu, je nadbytočné zaoberať sa aj ďalším (hoci samo osebe správnym) súdom vysloveným dôvodom neprípustnosti exekúcie - neprijateľnosťou (alternatívnej) rozhodcovskej doložky s ohľadom na jej stále pretrvávajúci neprípustne donucujúci charakter.

Odhliadnuc od ich obsolentnosti z dôvodu ignorácie záverov aplikačnej praxe na úrovni slovenských ako aj európskych justičných orgánov v oblasti spotrebiteľskej ochrany sú všetky ďalšie odvolacie námietky v priamej väzbe na základné tvrdenie odvolateľa o nesprávnej právnej úvahe súdu ohľadne charakteru (rozpor s dobrými mravmi) plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, preto sú vo vzťahu k právnemu základu napadnutého uznesenia (neplatnosť právneho úkonu z dôvodu absencie zákonom požadovanej písomnej formy) bezpredmetné (neprimeranosť úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru, spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prvostupňovým súdom vôbec preskúmavané neboli, resp. ako už súd na inom mieste uviedol, z logických dôvodov ani nemohli byť) a z obsahu odvolania nebolo možné abstrahovať žiadny konkrétny odvolací dôvod, ktorým by sa s ohľadom na reálny obsah napadnutého rozhodnutia krajský súd mohol zaoberať.

Vzhľadom na prvostupňovým súdom vymedzený právny základ daného exekučného konania (nedostatok písomnej formy exekučného titulu) a odvolacím súdom vyššie uvedenú logickú postupnosť dôvodov neprípustnosti exekúcie, je zjavne nesprávna aj procesná iniciatíva oprávneného vo vzťahu k tvrdeným výkladovým problémom úniového práva (prípustnosť alternatívnej doložky), nakoľko úplne absentuje základný predpoklad pre povinnosť súdu predložiť prejudiciálnu otázku a to súvislosť s predmetom rozhodovania.

Vychádzajúc z opísaných skutočností vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie za vecne správne. Rovnaký záver platí ohľadne súvisiacich výrokov o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi a oprávnenému.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinný si náhradu trov aktuálneho

odvolacieho konania neuplatnil a prakticky mu v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto účastníkom náhradu odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.