Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-5467-2012.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/5467/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., so sídlom Poľná 23/31, 034 01 Ružomberok, vo veci oprávnených: 1) mal. G. Ž., H.. XX.X.XXXX, K.Ň. XXX, XXX XX K. a 2) mal. S. Ž., H.. X.X.XXXX, K. XXX, XXX XX K., zast. zákonným zástupcom matkou P. Ž., H.. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., R. Č. M. L. K.. D. T. C., XXX XX Q.- E. XXX, proti povinnému: Z. C., H.. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX Ž..
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.9.2012, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 111068* dňa 5.10.2012.
Exekučným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Považská Bytrica, rozsudok č.k. 11P/89/2012 zo dňa 20.6.2012, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať výživným na oprávnených v rade 1) a 2) sumou 50,- eur na každé dieťa mesačne od 1.5.2012, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a taktiež bol zaviazaný splácať zameškané výživné od 1.5.2012 do 30.6.2012 vo výške 100,- eur na každé dieťa v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s mesačným výživným.
Zákonná zástupkyňa oprávnených sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala vymoženia zameškaného výživného od 1.5.2012 do 30.9.2012 na každé dieťa vo výške 140,- eur, spolu teda 280,- eur a bežné výživné vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa od 1.10.2012.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.11.2012 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 22.11.2012 podanie označené ako odvolanie.
Povinný v podaní uvádza nasledovné:
Povinný uvádza, že si povinnosť uloženú mu exekučným titulom splnil v plnej miere. Povinný uvádza, že plnil výživné najprv osobne zákonnej zástupkyni oprávnených (matke) a následne vkladom na bankový účet zákonnej zástupkyni oprávnených. Ako dôkaz povinný predložil potvrdenia o vklade na bankový účet zo dňa 15.10.2012 a 15.11.2012 a písomné potvrdenie o osobnom prevzatí výživného (podpísané zákonnou zástupkyňou a svedkom- sociálny zamestnanec) vo výške 100,- eur v mesiaci júl a 90,- eur v mesiaci august.
Súd vzhľadom k obsahu podania toto vyhodnotil ako námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Súd k vzneseným námietkam povinného uvádza nasledovné:
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti
exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinného a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje nasledovné:
Súd má zo súdnym exekútorom predloženého upovedomenia o začatí exekúcie preukázané, že povinný bol informovaný o výške vymáhaných nárokoch oprávnených.
Povinný preukázal zaplatenie výživného za nasledujúce mesiace-
1) november/2012 v plnej výške (viď potvrdenie o vklade hotovosti na bankový účet zákonnej zástupkyne zo dňa 15.10.2012)
2) december/2012 v plnej výške (viď potvrdenie o vklade hotovosti na bankový účet zákonnej zástupkyne zo dňa 15.11.2012)
3) august/2012 v plnej výške (viď potvrdenie o osobnom prevzatí)
4) september/2012 vo výške 90,- eur (viď potvrdenie o osobnom prevzatí)
Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že povinný si neplní povinnosť uloženú mu súdom v plnej miere, nakoľko povinný nepreukázal úhradu výživného za mesiac október, taktiež nepreukázal súdu úhradu zameškaného výživného od 1.5.2012 do 30.9.2012 vymáhaného v tomto exekučnom konaní vo výške 140,- eur na každé dieťa, teda spolu 280,- eur.
Súd pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii vychádzal aj zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“).
Podľa § 62 ods. 1 ZR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
Podľa § 62 ods. 5 prvá veta ZR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že jednou zo základných povinností každého rodiča je pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti voči ich deťom. Pričom vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného preto prihliadal aj na záujmy oprávnených, pre ktorých je pravidelné, riadne a včasné platenie výživného základným predpokladom pre ich riadnu výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Súd ďalej konštatuje, že povinný napriek hrozbe exekúcie nezmenil svoj prístup k plneniu vyživovacej povinnosti a naďalej si svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom neplní riadne a včas.
Súd preto námietky povinného na základe vyššie uvedených skutočností vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na záver však súd poznamenáva, že ak povinný zmení svoj prístup k plneniu vyživovacej povinnosti, t.j. uhradí zameškané výživné v plnom rozsahu, bude platiť bežné výživné riadne a včas a taktiež uhradí trovy exekúcie, pričom tieto skutočnosti súdu náležite preukáže (napr. potvrdením o vklade hotovosti na bankový účet zákonnej zástupkyni oprávnených, príjmovým poštovým poukazom adresovaným zákonnej zástupkyni oprávnených atď.), môže v budúcnosti podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojitosti s § 80 EP.
Podľa § 57 ods. 2 EP: „Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.“
Podľa § 80 EP - „Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.