Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-262-2012.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/262/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. C., H.. X.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov : matky B. C., H.. XX.X.XXXX, C. H.Q. XXX, O. a otca A. C., H.. XX.X.XXXX, C. H. XXX, O. o zvýšenie výživného na maloleté dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na mal. F. zo sumy 200,- Sk mesačne na sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 6.3.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. Nc/439/01-18 zo dňa 13.2.2002 v časti výšky výživného otca na mal. F..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala dňa 8.10.2012 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného k mal. F. zo sumy 200,- Sk mesačne na sumu 25,- eur mesačne. Matka dňa 6.3.2013 svoj návrh opravila a spresnila s tým, že navrhla zvýšiť výživné otca na mal. F. zo sumy 200,- Sk mesačne na sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 6.3.2013. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi.
Matka na svojom návrhu trvala.
Otec s návrhom matky súhlasil.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, tento svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania však nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, oboznámením pripojeného spisu Nc/439/01, správami ÚPSVaR Senica, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. Nc/439/01-18 zo dňa 13.2.2002 súd schválil rodičovskú dohodu o zverení mal. F. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť na výživu mal. sumu 200,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 1.3.2001. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 2740,- Sk. Maloletá F. v čase poslednej úpravy bola v celodennej starostlivosti matky, bola zdravým dieťaťom. Otec v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, poberal len sociálne dávky.
Z výsluchu matky mal súd preukázané, že táto žiada zvýšiť výživné otca na mal. F. na sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od 6.3.2013. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva s matkou a mal. F.. Matka je nezamestnaná, poberá len dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. Finančne jej vypomáha aj jej matka, ktorá je dôchodkyňa. Otec jej platí výživné v sume 28,- eur mesačne. Mal. F. navštevuje 6. ročník ZŠ, je zdravým dieťaťom. Výdaje na maloletú má matka len bežné ako oblečenie, stravovanie a hygiena. Matka žiadala priznať len minimálne výživné, a to od 6.3.2013, nakoľko otec na ňu výživné platí, o maloletú sa pravidelne zaujíma, stretávajú sa a nad rámec bežného výživného otec maloletej kupuje aj rôzne veci, oblečenie a stravu. Otec maloletej kupuje aj darčeky.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,10 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi 197,45 eur mesačne. Otec nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 4.10.2003 - evidencia trvá.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 21.12.2012 - evidencia trvá.
Z potvrdenia H.SV Podluží s.r.o. Hodonín, ČR o zdaniteľných príjmov za obdobie r. 2012 mal súd preukázané, že úhrn zúčtovaných príjmov otca za rok 2012 bol v sume 61.377 Kč.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí súdu Okresného súdu Skalica č.k. Nc/439/01-18 zo dňa 13.2.2002. Od tohto času uplynula doba viac ako 11 rokov, kedy výška výživného nebola menená a určené výživné je v súčasnej dobe pre maloletú absolútne nedostačujúca, nezohľadňujúca jej zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného mal. F., a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže v súčasnosti je už žiakom 6. triedy Základnej školy, čím nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, cestovné, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého. V čase poslednej úpravy výživného mal. bola v celodennej starostlivosti matky. Je potrebné uviesť, že
prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Otec bol pri poslednej úprave výživného nezamestnaný, momentálne je taktiež evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 21.12.2012, pričom jeho evidencia trvá. Matka bola pri poslednej úprave výživného na rodičovskej dovolenke, momentálne je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 4.10.2003, pričom jej evidencia trvá. Matka poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,10 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi 197,45 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov rodičov, možno povedať, že tie pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd taktiež prihliadal na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. a o ich domácnosť a v poskytovaní starostlivosti o mal. neboli zistené žiadne nedostatky. Matka žiadala priznať výživné len v minimálne výške, a to od 6.3.2013, nakoľko otec výživné riadne platí, o maloletú sa pravidelne zaujíma, stretávajú sa a nad rámec bežného výživného jej kupuje aj rôzne veci, oblečenie a stravu. Súd zvýšil výživné na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,65 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka a bude povinnosťou otca každoročne sledovať výšku aktuálneho životného minima ustanoveného uvedeným právnym predpisom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrhu matke vyhovel a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec a kolízny opatrovník do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdala.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)