Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-10-2013.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., X.. R.. M. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. L., tajomníčkou Okresného súdu v J., o zaplatenie 34,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 27.2.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 34,35 eur s úrokom z omeškania 64,93 eur ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporcovia uzavreli dňa 19.12. 2001 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluvy. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 34,35 eur.
Okresný súd Prievidza vydal dňa 26.6.2012 platobný rozkaz sp. zn. 5Ro/63/2012-30, ktorý bol dňa 12.12.2012 zrušený z dôvodu nemožnosti ho doručiť odporcovi. Z dôvodu neznámeho pobytu mu bol ustanovený opatrovník.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka odporcu, listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom, pokus o zmier, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:
Dňa 19.12.2001 uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcovi. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.
Oznámením o postúpení pohľadávky z 28.10. 2009 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s Bratislava odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č. 1023/2009/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 15.10.2009 a navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, pohľadávku tvorila suma 34,35 eur, počet dní omeškania 1315.
Pokusom o zmier zo dňa 11.1. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 34,35 eur do 18.1. 2012.
Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania a žiadala návrh zamietnuť.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).
Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesla opatrovníčka odporcu námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Tak ako súd konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Keďže splatnosť omeškanej splátky odporcu nastala najneskôr 15.4.2006, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 15.4. 2009. Návrh vo veci samej podal dňa 27.2.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom skončení vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.