Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11C-34-2013.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: N. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX A. C. XX, proti odporcovi: B. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX A. C. XX o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.01.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporcu platením manželského výživného v sume 20,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.01.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 06.05.1989. Uviedla, že žijú v spoločnej domácnosti. Ona je momentálne nezamestnaná a nepoberá žiaden príjem. Manžel je na invalidnom dôchodku a má príjem vo výške 480,- eur mesačne. Majú jedno maloleté dieťa o ktoré sa starajú. Uviedla, že na jeho osobnej starostlivosti sa podieľa prevažne ona. Stará sa o manžela ako aj o spoločnú domácnosť. Uviedla, že manžel jej neprispieva na jej zabezpečenia a chod. Požiadala o dávku v hmotnej núdzi. Na pojednávaní uviedla, že jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur a poberá tiež aj rodinné prídavky na maloleté dieťa.
Odporca s podaným návrhom na určenie manželského výživného nesúhlasil.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodiny výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je odôvodnený, vzhľadom na zistené schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako aj zistenú životnú úroveň oboch manželov, ktorá je v zásade rovnaká a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na starostlivosť odporkyne o mal. syna. Pokiaľ ide o návrh na určenie výživného za obdobie od 01.01.2013, tak ako ho žiadala navrhovateľa súd poukazuje, že ten do podania návrhu, t.j. 15.01.2013 nie je v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine dôvodný, pretože ho v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno priznať len od podania návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 OSP ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V danom prípade sa všetci účastníci konania dostavili na pojednávanie dňa 06.03.2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi a preto tento rozsudok obsahuje len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Podľa ust. 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol v konaní úspešný a preto by mal právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal priznať, pričom mu ani žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože po jeho vyhlásení sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.