Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/99/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843, proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, v konaní o zaplatenie sumy 104,86 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 104,86 eura, ako aj ohľadne zaplatenia vyššieho než 9,5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 104,86 eura za obdobie od 02.03.2007 až do jej zaplatenia, zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na tunajší súd 25.10.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 104,86 eura so 14,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,15 eura za obdobie od 02.03.2007 až do jej zaplatenia, zo sumy 69,71 eura za obdobie od 02.03.2007 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 01.03.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding so sídlom v Kežmarku, IČO: 35923130, (ďalej len ”postupca”) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovanej, ktorá vznikla zo zmluvy uzavretej 20.04.2004 č. 1037593 (ďalej len ”zmluva”) a ktorou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 104,86 eura. Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Uplatnený zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 02.03.2007, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, odôvodnil poukazom na v spojení s nariadením vlády SR č. a s nariadenia vlády č. účinného od 01.01.2009. Dlžná suma (istina) je vo výške 104,86 eura, pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 104,86 eura (3.158,99 Sk) - rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.

Pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním z 27.12.2012 doručeným súdu 07.01.2013 po upresnení podaním z 11.01.2013 zobral žalobu späť ohľadne časti uplatneného ročného úroku z omeškania zo žalovanej istiny 104,86 eura, a to časti

predstavujúcej rozdiel medzi jeho pôvodne uplatňovanou výškou 14,75 % ročne a výškou ktorú si naďalej voči žalovanej uplatňoval (9,5 % ročne).

Následne už po prvom pojednávaní vo veci ďalším podaním z 01.02.2013 doručeným súdu 05.02.2013 zobral žalobca žalobu späť ohľadne celej žalovanej istiny 104,86 eura z dôvodu jej úhrady žalovanou po podaní žaloby, ktorá ju uhradila 30.01.2013. Žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 58,98 eura predstavujúcej vyčíslené úroky z omeškania (9,5 % ročne zo sumy 104,86 eura za obdobie od 02.03.2007 do 30.01.2013), ako aj na náhradu trov tohto konania.

Žalovaná na pojednávaní 14.01.2013 vypovedala, že si myslí, že nemá voči žalobcovi žiadny dlh, pretože to, čo si požičala, to už aj s úrokmi vrátila, poukazujúc na úhradu sumy 4.243,- Sk z jej strany poštovou poukážkou dňa 14.12.2004 (podacie číslo 40367) v prospech spoločnosti Slovenské kreditné karty, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Už v čase, kedy podpisovala uznanie záväzku, si bola vedomá, že to už uhradila, ale takýto doklad sa jej podarilo nájsť až neskôr. Len raz si požičala sumu 3.000,- Sk a túto aj s úrokmi vrátila 14.12.2004. Ak chcel žalobca od nej, aby splácala podľa toho splátkového kalendára, ktorý bol s ňou spísaný 01.05.2009, tak jej mali poslať písomný splátkový kalendár, ako je o ňom zmienka v bode 3.1 dohody, s podrobným rozpisom splátok, ako aj účet, na ktorý to mala platiť. Nikde v tejto dohode nie je uvedený účet, na ktorý to mala platiť. Žiadala preto žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť.

Podaním z 28.01.2013, doručeným súdu toho istého dňa, žalovaná oznámila, že nakoľko si teraz nie je istá, či pôvodnému veriteľovi zaplatila celú pohľadávku, rozhodla sa zaplatiť 104,86 eura, čo zároveň dokladovala. Má za to, že vec je premlčaná.

Na poslednom pojednávaní 06.03.2013 žalovaná doplnila, že z rozhovoru s dcérou zistila, že z danej karty bolo vyberané viac, ako si myslela, a preto aj žalobcovi uhradila 104,86 eura.

Žalobca k tvrdeniam uvádzaným žalovanou v jej výpovedi na pojednávaní 14.01.2013, v jeho podaní z 13.02.2013 uviedol, že platba žalovanej zo 14.02.2004 vo výške 4.243,- Sk bola zohľadnená pri postúpení predmetnej pohľadávky, kde bola ešte pôvodným veriteľom zaevidovaná a následne započítaná na úhradu dlžnej sumy, čo dokladoval výpisom z účtu žalovanej.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na pojednávaniach opakovane ospravedlnil žiadajúc konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 20.04.2004 došlo na základe žiadosti žalovanej o vydanie kreditnej platobnej karty QUELLE vydávanej VÚB, a. s., Bratislava v spolupráci s Správou kreditných kariet, a. s., Poprad, k uzavretiu zmluvy pod číslom 1037593, na základe ktorej došlo k vydaniu kreditnej platobnej karty žalovanej so schváleným úverovým rámcom 3.000,- Sk a štandardnou mesačnou splátkou 100,- Sk. Podpisom zmluvy žalovaná potvrdila, že bola oboznámená s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s., vydávaných v spolupráci s SKK, a. s., tvoriacimi súčasť zmluvy, v znení účinnom od 15.11.2003. Žalovaná suma mala byť postúpená zo strany postupcov (Všeobecná úverová banka, a. s., a Consumer Finance Holding, a. s., ako nástupcu Správy kreditných kariet, a. s.) na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 01.03.2007 s poukazom na časť jej prílohy č. 1, obsahujúcej špecifikáciu postupovanej pohľadávky voči žalovanej a jej individualizáciu uvedením generálií žalovanej a čísla úverovej zmluvy (1037593).

Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaná čerpala finančné prostriedky z uvedenej karty, pričom žalobca doložil výpis z účtu žalovanej, z ktorého vyplývajú jednotlivé čerpania, ako aj splátky. Z uvedeného výpisu vyplýva, že 16.12.2004 bola započítaná (na úhradu žalovanou čerpaných prostriedkov) platba žalovanej vo výške 4.243,- Sk - teda tá, na ktorú žalovaná poukazovala vo svojej výpovedi. Celková výška kreditných položiek podľa tohto výpisu bola práve už uvedených 4.243,- Sk (140,84 eura) a suma debetných položiek bola vyčíslená sumou 7.401,99 Sk, teda rozdiel predstavuje

3.158,99 Sk (104,86 eura). Z debetných položiek predstavuje súčet žalovanou čerpaných prostriedkov prostredníctvom karty celkovú sumu 5.500,- Sk, ďalších 361,49 Sk predstavuje úrok z dlžnej čiastky a zvyšných 1.540,50 Sk účtované poplatky, konkrétne poplatok za prvé použitie karty - 300,- Sk, poplatok za úverové rizikové poistenie typu B - 6,50 eura, poplatok za 1. výzvu k úhrade - 100,- Sk, poplatok za 3. výzvu k úhrade - 200,- Sk, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky - 400,- Sk, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu - 75,- Sk, poplatok za spracovanie poštovej poukážky - 9,- Sk, poplatok za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny 1 x 250,- Sk a 1 x 200,- Sk.

Žalovaná v priebehu tohto konania uhradila žalovanú istinu 104,86 eura. Teda celkovo uhradila na dlh, ktorý jej vznikol z titulu uzavretej zmluvy číslo 1037593 sumu 245,70 eura (104,86 + 140,84), čo zodpovedá v žalobcom doloženom výpise z účtu žalovanej súčet všetkých debetných položiek, teda včítane položiek účtovaných ako rôzne poplatky.

Zo skutkového vymedzenia žalobou uplatneného nároku pritom vyplýva, že žalovaná istina 104,86 eura má v celom rozsahu predstavovať „neuhradenú istinu úveru“. Pojem „istina úveru“ podľa ekonomického slovníka je definovaný ako objem prostriedkov, ktoré si klient požičal. Nesplatenou istinou je zostávajúca čiastka bez budúcich úrokov, ktorú klient veriteľovi ešte neuhradil.

Vychádzajúc z dôkazu, ktorým žalobca preukazoval výšku dlhu žalovanej uplatneného v tomto konaní v kontexte s tým, čo podľa skutkového vymedzenia podľa žaloby má predstavovať predmet konania, je zrejmé, že žalovaná uhradila viac o 63,13 eura, resp. 1.901,99 Sk, než predstavovala istina úveru. Po pripočítaní k istine úveru aj vyúčtovaných úrokov 361,49 Sk (v tomto smere nie je zrejmé, o aký druh úrokov sa má jednať, či o riadny úrok alebo úrok z omeškania a ani spôsob jeho výpočtu) táto uhradila viac o 49,94 eura, resp. 1.540,50 Sk. To, že by predmetom tohto konania, pokiaľ ide o žalovanú istinu, mala byť nesplatená cena úveru (zahŕňajúca okrem požičanej sumy aj dohodnutý úrok a poplatky spojené s jeho poskytnutím a čerpaním), prípadne ešte aj nejaké ďalšie poplatky súvisiace (vyrubované) s porušením povinností žalovanou splácať úver dohodnutým spôsobom, zo žaloby vyvodiť nemožno. Ak by tomu tak malo byť, súd keďže v danom prípade ide o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy - v tom čase označovanej ako typová ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, stanovujúceho, že typová zmluva, t.j. zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi), by nutne musel pristúpiť k skúmaniu toho, či poplatky uvádzané v zmienenom výpise boli žalovanej vyúčtované jednak v súlade s dohodnutými zmluvnými ustanoveniami a ak áno, či zmluvné dojednania, ak tieto neboli individuálne dojednané, nemajú charakter neprijateľných zmluvných podmienok, resp. neodporujú dobrým mravom.

Vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje v tej súvislosti, že predmetom tohto konania po čiastočných späťvzatiach žaloby (čo do celej žalovanej istiny a časti uplatneného úroku z omeškania), zostal úrok z omeškania zo sumy 104,86 eura vo výške 9,5 % ročne za obdobie od 02.03.2007 do 30.01.2013, vyčíslený žalobcom sumou 58,98 eura. Uvedená suma vyčíslených úrokov, ktorá bola naviac vyčísľovaná zo sumy vyššej ako predstavovala žalovaná istina úveru, ktorá nemala byť žalovanou ku dňu podania žaloby splatená, je nižšia než „preplatok“ žalovanej na istine úveru.

Preto súd žalobu v tej jej časti, ktorej sa netýkali čiastočné späťvzatia žaloby, ako nedôvodnú zamietol, pretože platby žalovanej (jedna ešte v r. 2004 a druhá v priebehu tohto konania) prevyšovali samotným žalobcom preukazovaný a preukázaný záväzok žalovanej na istine úveru, keď predmetom tohto konania mal byť podľa zdôvodnenia žaloby ako žalovaná istina výlučne dlh žalovanej na istine úveru, aj vrátane uplatneného a žalobcom vyčísleného úroku z omeškania z istiny, teda včítane tej jeho časti, ktorej sa netýkalo čiastočné späťvzatie žaloby.

V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie postupujúc podľa zastavil, keď so zastavením konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré učinil zástupca žalobcu už po prvom pojednávaní, žalovaná vyjadrila súhlas.

O trovách konania súd rozhodol podľa (v tej časti predmetu konania, o ktorej bolo meritórne rozhodnuté) a podľa veta prvá a druhá (v tej časti predmetu konania, ktorej sa týkali čiastočné späťvzatia žaloby) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, zohľadniac ich neúspech, ako aj procesné zavinenie tej ktorej zo sporových strán na zastavení konania, čo bolo v zásade na oboch stranách rovnocenné. Predmet konania po vyčíslení uplatnených úrokov z omeškania (úrokov vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie od 02.03.2007 do 30.01.2013

- kedy došlo k úhrade žalovanej istiny a 5,25 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie od 02.03.2007 do 07.01.2013, kedy v tejto časti zobral žalobca žalobu späť) predstavoval celkovo 196,10 eura, z čoho žalovaná procesne zavinila zastavenie konania ohľadne sumy 104,86 eura, predstavujúcej 53 % z celkového predmetu konania, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť pre jej správanie po podaní žaloby a ohľadne zvyšných 91,24 eura (32,26 eura - vyčíslený úrok z omeškania, ktorého sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby procesne zavinené žalobcom + 58,98 eura - zamietnutá časť žaloby) bol naopak neúspešný žalobca, resp. tento procesne zavinil zastavenie konania, čo činí 47 % z celkového predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).