Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Er/583/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447, so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box č. 905, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zast. Advokátskou kanceláriou MÁČAJ a NOVÁK, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, proti povinnému: PROCELL, spol. s r.o., IČO: 36 298 646, so sídlom v Partizánskom, Rudolfa Jašíka 158/8, pre vymoženie 3 630,65 €, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 26.11.2011 sa pôvodne oprávnený domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie 3 630,65 € na podklade exekučného titulu - platobného výmeru, č. 297/2001/ A zo dňa 19.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 04.12.2001 súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu.

Uznesením, č. k. -28 zo dňa 03.10.2012, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2012.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „EP“/ v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.01.2002 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) v znení účinnom do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodnutie, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2012, preto bolo potrebné exekúciu v súlade s § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.01.2002 zastaviť.

Súdny exekútor si spolu s podaním podnetu na zastavenie exekúcie uplatnil zároveň náhradu trov exekúcie vo výške 97,01 € pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,20 € a náhrady hotových výdavkov vo výške 63,81 €.

Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 EP v znení účinnom do 31.01.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 /ďalej len „vyhláška“/.

Súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie a to z dôvodu, že niet subjektu, ktorého by súd na náhradu trov exekúcie zaviazal. V danom prípade súd zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.01.2002. Súd dáva do pozornosti predovšetkým skutočnosť, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2012 nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko tento dôvod na zastavenie exekúcie bol do Exekučného poriadku zaradený až novelou vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 01.02.2002. V danej veci potom nie je možné uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie povinnému, ktorého táto povinnosť zaťažuje podľa EP v znení účinnom do 31.01.2002, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra v súlade s ustanovením . Túto povinnosť nie je možné uložiť ani oprávnenému, pretože nie sú splnené predpoklady vyššie citovaného ustanovenia EP v znení účinnom do 31.01.2002. Oprávnený totiž ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že povinný stratí právnu subjektivitu a z tohto dôvodu bude potrebné exekúciu zastaviť. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor Ústavného súdu SR. „V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. -16 zo dňa 16.12.2008). Obdobné stanovisko zastal v exekučných veciach aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Mihál proti Slovenskej republike v rozhodnutí zo dňa 05. júla 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.01.2002) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.