Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému Y. Z., nar. XX.XXXXX, trvale bytom XXX XX U. č. XXX, v konaní o zaplatenie 248,95 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Dňa 5.11.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava postúpila svoju pohľadávku na žalobcu BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava, s tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu a žalovaného. Žalovanému bola vystavená faktúra a to č.XXXXXXXXXX splatná dňa 27.11.2009 znejúca na sumu vo výške 248,95 €.

Žalobca podaním došlým na tunajší súd dňa 18.1.2013 poukázal na to, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje právne benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému. Zmluvná pokuta v danom prípade plní funkciu, reparačnú, preventívnu, pričom žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, pričom hodnota dotácie do kúpy telefónneho zariadenia bola 3.589.- Sk (119,13 €). V danom prípade by mal súd priznať žalobcovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Podľa súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou T-mobile. V prípade, ak nárok žalobcu je oprávnený uviedol, že je ochotný a schopný uhradiť tento záväzok v mesačných splátkach, nakoľko toho času je bez príjmu, keďže je nezamestnaný.

Podľa ust. o telekomunikáciách, má podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, je podnik je povinný predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom spisu súd mal za to, že nárok žalobcu nebol dôvodným. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaný využíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a to spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Faktúra na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú sumu sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 €. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007 sp.zn. ). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani sankčnej funkcie. Takého uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k žalovanému , ktoré by v súlade s nemalo požívať právnu ochranu.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu ako náhrady skutočnej škody vyplýva, že tejto škody sa domáha vo výške hodnoty dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia právnym predchodcom žalobcu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhrad škody je potrebné právne posudzovať podľa podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie skôr uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii či i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2) k tomu súd uvádza, že podľa uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to jest peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej inštitúcii.

Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. (R 55/1971).

To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971).

Podľa žalobcu, právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia žalovanému. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky právny predchodca žalobcu predával telefónne zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónneho zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tento zmluvný konzensu nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefónne zariadenie, to jest mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na skôr uvedené súd žalobu zamietol v zmysle výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , s tým, že úspešnému v spore žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v až f/ :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.